Chôdza ako kľúč na zvládanie únavy u onkologických pacientov

Nová štúdia zistila, že pravidelná fyzická aktivita, najmä chôdza, môže významne znížiť únavu súvisiacu s onkologickým ochorením a zlepšiť kvalitu života ľudí s kolorektálnym karcinómom, najmä v postliečebnom prostredí. Výskum bol prezentovaný 8. – 10. januára 2026 januára v San Franciscu na sympóziu Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO) o gastrointestinálnych karcinómoch.

„Únava je jedným z najčastejších problémov, ktorým čelia preživší pacienti s onkologickou diagnózou. Táto longitudinálna štúdia poskytuje jasné dôkazy, že zvýšená fyzická aktivita u pacientov s kolorektálnym karcinómom v ranom štádiu ochorenia môže viesť k zlepšeniu kvality života," povedal Joel Saltzman, MD, odborník ASCO na gastrointestinálne nádory a podpredseda regionálnej onkológie v Taussig Cancer Center v Cleveland Clinic.

V roku 2025 sa odhadovalo, že len v Spojených štátoch amerických bude s kolorektálnym karcinómom diagnostikovaných vyše 150 000 ľudí a viac ako 50 000 ich na túto chorobu zomrie. Únava spojená s nádorovým ochorením je jedným z najčastejších nežiaducich účinkov liečby, ktoré ľudia s kolorektálnym karcinómom a preživší zažívajú. Na rozdiel od bežnej únavy ale obvykle nezmizne s viacerým odpočinkom. Pritom práve zvýšená únava môže mať významný vplyv na kvalitu života a schopnosť fungovať a často pretrváva aj dlho po dokončení onkologickej liečby. Takmer 40 percent preživších kolorektálny karcinóm uvádza, že po ukončení liečby stále trpí stredne ťažkou až ťažkou únavou.

Nová štúdia zistila, že pravidelná fyzická aktivita, najmä chôdza, môže významne znížiť únavu súvisiacu s onkologickým ochorením a zlepšiť kvalitu života ľudí s kolorektálnym karcinómom, najmä v postliečebnom prostredí . Táto štúdia je jednou z prvých, ktorá skúma, ako načasovanie a typ fyzickej aktivity súvisia s únavou a kvalitou života v prvých dvoch rokoch bezprostredne po diagnóze kolorektálneho karcinómu.

Hoci existujú lieky, ktoré môžu pomôcť zvládať únavu súvisiacu s nádorovým ochorením, pre zníženie nežiaducich účinkov súvisiacich s liečbou lekári často odporúčajú fyzickú aktivitu. Doteraz však neboli jasné dôkazy o načasovaní alebo type fyzickej aktivity, ktoré by v tomto kontexte mohli byť najviac užitočné. Táto práca zahŕňala 1 718 pacientov zapojených do medzinárodnej štúdie ColoCare. Takmer pätina účastníkov mala v čase diagnózy metastatickú chorobu. Priemerný vek účastníkov bol 67 rokov a takmer polovica z nich boli ženy (48 %). Medzi účastníkmi bolo 75 percent belochov, 15 percent černochov a 4 percentá Aziatov.

Výskumníci u účastníkov vypočítali celkový týždenný počet minút aktivity, tzv. Metabolic Equivalent of Task (MET). Minúty z MET ukazujú, koľko energie človek počas fyzickej aktivity vynaložil, pričom menej minút MET znamená menej fyzickej aktivity. Výskumníci klasifikovali úroveň fyzickej aktivity ako:

• nízka fyzická aktivita (menej ako 600 minút MET týždenne),
• mierna fyzická aktivita (600 až 3 000 minút MET týždenne),
• vysoká fyzická aktivita (viac ako 3 000 minút MET týždenne).

Následne hodnotili skóre únavy a kvality života súvisiace s onkologickým ochorením pomocou dotazníka kvality života Európskej organizácie pre výskum a liečbu rakoviny (EORTC).

Kľúčové zistenia štúdie

„Vyššia fyzická aktivita, najmä chôdza, bola u pacientov s kolorektálnym karcinómom spojená so zníženou chronickou únavou a zlepšenou kvalitou života, pričom silnejšie účinky boli pozorované v skorom štádiu ochorenia. Udržiavanie fyzickej aktivity po dokončení prvej línie liečby (približne 1 rok po diagnóze) môže byť kritickým obdobím pre behaviorálnu intervenciu na zníženie rizika únavy. Naše výsledky podporujú integráciu odporúčaní pre fyzickú aktivitu špecifických pre dané štádium a fázu zotavenia do starostlivosti o pacientov, ktorí prežili ochorenie, a zdôrazňujú chôdzu ako škálovateľnú intervenciu s nízkym rizikom,“ uvádzajú autori štúdie.

Vo svojej práci zistili, že u pacientov s nemetastatickým kolorektálnym karcinómom:

• tí, ktorí uviedli, že ich fyzickou aktivitou je chôdza 6 až 12 mesiacov po diagnóze, zaznamenali najväčší prínos, pričom nižšie skóre únavy súvisiace s onkologickým ochorením a vyššia kvalita života boli hlásené 2 roky po diagnóze;
• konkrétne sa skóre únavy výrazne zlepšilo z 32,5 pri diagnóze na 29 po jednom roku a na 26,8 po 24 mesiacoch od diagnózy.

Hoci pacienti s metastatickým ochorením tiež vykazovali zníženie únavy – z 40,7 pri diagnóze na 37,1 a 36,4 po 12, respektíve 24 mesiacoch, tieto zmeny boli menšie a nedosiahli štatistickú významnosť. Výskumníci tiež zistili, že úroveň fyzickej aktivity v čase diagnózy spoľahlivo nepredpovedala dlhodobú únavu a kvalitu života. Namiesto toho bola silnejším ukazovateľom lepších výsledkov úroveň aktivity pacienta udržiavaná medzi diagnózou a ročným sledovaním.

Tieto poznatky naznačujú, že obdobie zotavenia po liečbe môže byť kritickým obdobím pre behaviorálne intervencie podporujúce fyzickú aktivitu a znižujúce dlhodobú záťaž príznakmi.

Budúce úsilie vedcov sa zameria na vysvetlenie biologických a behaviorálnych ciest, ktorými fyzická aktivita ovplyvňuje únavu súvisiacu s onkologickým ochorením a kvalitu života. Výskumníci plánujú integrovať biomarkery, ktoré budú hodnotené pomocou nositeľných zariadení na sledovanie aktivity a spánkových vzorcov v reálnom čase, spolu s metabolickými dátami na hodnotenie funkcie svalov a regenerácie. Okrem toho tím plánuje skúmať prekážky fyzickej aktivity naprieč rôznymi skupinami pacientov, vrátane socioekonomických, rasových, etnických a s liečbou súvisiacich rozdielov, aby mohol lepšie využiť personalizované intervencie na prežitie.

Štúdia bola financovaná Národným inštitútom ošetrovateľského výskumu pri Národných inštitútoch zdravia.