Preskočiť na obsah

Odborári a vláda našli dohodu a zabránili kolapsu zdravotníctva

Foto Shutterstock

Začnú sa lekári vracať zo zahraničia? Po zložitých rokovaniach vláda a lekárske odbory dosiahli dohodu, ktorá prinesie vyššie platy, stabilizačný príspevok pre súčasných lekárov v nemocniciach a niektoré systémové zmeny.

Vláda a lekárski odborári na sobotňajšom rokovaní vyriešili otázku platov lekárov a dohodli sa. Informoval o tom premiér Eduard Heger (OĽANO). Dohodnuté zmeny budú predmetom nasledujúceho zasadnutia Parlamentu.

„Našli sme zhodu aj na ôsmom bode memoranda, je to najväčší kompromis, aký sme mohli dosiahnuť,“ vyhlásil premiér s tým, že vláda ustúpila pri požiadavke Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorá si vyžiada 40 miliónov eur.

Koeficient minimálnej mzdy lekára by mal byť od 1. januára 2023 pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekárov 1,5-násobok. Okrem toho sa má zvyšovať podľa odpracovaných rokov praxe. Neatestovaným lekárom sa má za každý rok praxe zvýšiť plat o 0,015-násobok z priemernej mzdy, atestovaným lekárom o 0,025-násobok po dobu 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy po dobu 30 rokov.

„Naďalej zostáva v platnosti stabilizačný príspevok pre všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov,“ zdôraznil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Vyplatený by im mal byť podľa jeho slov do konca decembra.

Týka sa zdravotníkov, ktorí podpíšu dohodu a zároveň budú mať 1. decembra tohto roku platný pracovný pomer v nemocnici. Je vo výške 5000 eur. Lengvarský dodal, že rezort tiež bude v najbližších dňoch pracovať na príprave pracovných zmlúv pre lekárov.

Visolajský vyzval kolegov v zahraničí na návrat

Šéf LOZ Peter Visolajský prosí poslancov parlamentu, aby legislatívne zmeny podporili, vyzval ich tiež, aby zodpovedne pristúpili k hlasovaniu o schvaľovaní rozpočtu. Zároveň vyzval medikov aj lekárov v zahraničí na návrat na Slovensko. „Radi vás privítame ako nových kolegov, spravili sme všetko preto, aby sme pre vás vytvorili lepšie podmienky,“ povedal.

Vyše 2100 lekárov siahlo začiatkom októbra po výpovediach pre nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve. Neskôr tiež viacerí podali výpovede z decembrových služieb. Lekárski odborári trvali na splnení ôsmich požiadaviek, problém pri dosiahnutí dohody bol najmä v otázke platov. Pokiaľ by k dohode nedošlo, hrozilo, že lekárom 30. novembra vyprší výpovedná lehota. V reakcii na to viaceré nemocnice prestali objednávať pacientov na plánované operácie od 1. decembra. Hrozilo tiež vyhlásenie núdzového stavu.

Slovenská lekárska komora (SLK) je spokojná, že pacienti, lekári a vedenia nemocníc a samosprávnych krajov si vďaka pragmatickému prístupu vlády a vedenia Lekárskeho odborového zduženia môžu vydýchnuť po dosiahnutí dohody o mzdách nemocničných lekárov. Vyplýva to z vyhlásenia SLK.
Vývoj situácie SLK privítala aj napriek kritike, ktorá sa na ňu spustila. Dôvodom kritiky bolo vyhlásenie, ktorým SLK vyzývala k návratu k vyjednávaniu, následné stretnutie s premiérom SR, ministrom financií SR a štátnou tajomníčkou Ministerstva zdravotníctva SR a ponukou byť mediátorom sporu. „SLK sa snažila upokojiť situáciu, nie vyhrocovať ju vyjadreniami, že pacienti budú zomierať. My sme opakovali, že sa nájde riešenie - a našlo sa - zainteresované strany si opäť spoločne sadli za rokovací stôl a dohodli sa,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Analytik Vlachynský: Je potrebné aj ďalšie dofinancovanie sektora

Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je navýšenie miezd lekárov, na ktorom sa dohodli vláda a LOZ, pomerne štedré vzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky. Myslí si, že dokáže spomaliť úbytok lekárov v nemocniciach.
„Vyššie platy však 65- a viacročných lekárov zázračne neomladia. Prilákať by mohli možno zahraničných lekárov z tretích krajín, tomu sa však slovenský systém aktívne bráni. Medikov priláka skôr efektívne vzdelávanie a sľubná kariéra,“ upozornil pre TASR.
Podotkol, že síce „nátlaková akcia“ zo strany LOZ vyvolala veľa pozornosti, dodatočné stovky miliónov by do zdravotníctva museli na zachovanie jeho prevádzky pritiecť tak či tak. Ostatné požiadavky ako DRG systém či lepšie vzdelávanie zdravotníkov sú podľa analytika tradičnými témami, ku ktorým sa nadšene hlási každý politik. „Podstatné je ich praktické prevedenie. To sa nedá dosiahnuť podpisom papiera,“ skonštatoval.
Stabilizačný príspevok pre zdravotníkov podľa neho ako finančná injekcia poteší, no otázka miezd zostane. „V prípade nelekárskych zdravotníkov ešte výraznejšie ako v prípade lekárov,“ doplnil Vlachynský.

Naďalej je podľa neho potrebné aj ďalšie dofinancovanie sektora. „Stačí sa pozrieť do rozpočtu, na lieky je na rok 2023 plánovaný rast výdavkov nula percent, pomôcky mínus dve percentá, SVALZy nula percent, všeobecných lekárov sedem percent, špecialistov šesť percent. To v čase, keď máme 15-percentnú infláciu a všetky tri zdravotné poisťovne končia rok veľmi nepríjemnými stratami,“ ozrejmil s tým, že to sú len „okamžité“ prevádzkové dôvody. „Také, ako kapitálový dlh či finančný dlh nemocníc, ani nespomínam,“ dodal.

 Zdroj: TASR

Zdieľajte článok

Odporúčané