Poliomyelitída v Európe: Prečo je ostražitosť dôležitejšia ako kedykoľvek predtým

V nedávno publikovanom článku odborníci z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Regionálnej kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu spochybňujú uskutočniteľnosť dosiahnutia eradikácie detskej obrny (poliomyelitídy) v Európe. Zdôraznili najmä riziká spojené s uvoľnením úsilia o očkovanie. 

Poliomyelitída je choroba, na ktorú väčšina Európanov zabudla. Vírus sa však do Európy naďalej dováža. Očkovanie proti detskej obrne je jedným z najväčších víťazstiev verejného zdravia na celom svete. Európa bola v roku 2002 vyhlásená za oblasť bez endemického vírusu detskej obrny a tento stav si odvtedy udržiava.

Cieľ eradikácie

V roku 1988 spustila WHO globálnu iniciatívu na eradikáciu detskej obrny s cieľom eliminovať všetky tri typy divokého poliovírusu (typy 1, 2 a 3) do roku 2000. Tento cieľ bol dosiahnutý vďaka perorálnej vakcíne proti detskej obrne (OPV), ktorá bola v Spojených štátoch amerických schválená v roku 1961 a poskytuje vynikajúcu imunitu črevnej sliznici. Vírusy odvodené z vakcíny sa vylučujú stolicou a môžu sa prenášať medzi jednotlivcami, najmä v komunitách s nedostatočnou hygienou, čím sa posilňuje kolektívna imunita. Existuje však riziko mutácie smerom k neurovirulencii.

Jeden z hlavných míľnikov tejto iniciatívy bol dosiahnutý v roku 2015, keď WHO certifikovala eradikáciu divokého poliovírusu typu 2. To viedlo ku globálnemu ukončeniu OPV typu 2 (OPV2) v máji 2016. Odvtedy sa používa bivalentná OPV, ktorá je zameraná na typy 1 a 3.

Ďalší kľúčový úspech prišiel v roku 2020, keď bol africký región WHO (zahŕňajúci 47 krajín) vyhlásený za región bez divokého poliovírusu po štyroch po sebe nasledujúcich rokoch bez hlásených prípadov. Divoký poliovírus už v Afrike necirkuluje. Globálna eradikácia však ešte nebola dosiahnutá, pretože divoké poliovírusy typu 1 a 3 zostávajú endemické v dvoch krajinách východného Stredomoria WHO: v Afganistane a Pakistane.

Riziko reverzie

Keď sa OPV používa v populáciách s nízkou zaočkovanosťou, poliovírus odvodený z vakcíny môže naďalej cirkulovať a počas šírenia môže stratiť svoje oslabujúce mutácie. Po očkovaní proti poliovírusu typu 2 sa objavil nový typ vírusu, poliovírus odvodený z vakcíny typu 2 (cVDPV2), ktorý cirkuluje v Afrike a Ázii. cVDPV2 sa správa ako divoký poliovírus a môže spôsobiť prepuknutie detskej obrny. Medzi rokmi 2016 a 2021 predstavoval 95 % všetkých hlásených prípadov cVDPV u ľudí.

Doteraz neexistujú dôkazy o rozsiahlom prenose cVDPV2 v Európe. Riziko dovozu týchto vírusových kmeňov je však reálne. Napríklad tento patogénny vírus detskej obrny bol detegovaný v najmenej jednej európskej krajine každý rok od roku 2015 do roku 2022. V roku 2024 bol cVDPV2 detegovaný vo vzorkách odpadových vôd zo 16 miest v piatich krajinách – Španielsku, Poľsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Fínsku – ako súčasť epidemiologického dohľadu nad cirkuláciou vírusu detskej obrny. Tieto vírusy sú geneticky prepojené s líniou, ktorá bola prvýkrát identifikovaná v Nigérii v roku 2020 a ktorá sa odvtedy rozšírila do 21 afrických krajín a spôsobila epidémie v 15 krajinách.

Treba tiež poznamenať, že cVDPV2 bol v posledných rokoch detegovaný na Ukrajine a v Izraeli.

Genetická sekvenčná analýza európskych izolátov odhalila významnú genetickú variáciu medzi týmito izolátmi, a to medzi krajinami aj v rámci nich, a dokonca aj medzi izolátmi z toho istého miesta odberu vzoriek. To naznačuje, že došlo k viacnásobnému, takmer súčasnému a zdanlivo nezávislému dovozu.

Situácia vo Francúzsku

Vo Francúzsku bol posledný prípad endemickej detskej obrny hlásený v roku 1989 a najnovší importovaný prípad sa vyskytol v roku 1995, oba prípady u dospelých. Posledná detekcia divokého poliovírusu u osoby bez nedávneho cestovania bola v roku 1989.

Dohľad nad poliovírusom v sieťach odpadových vôd bol vo Francúzsku ukončený v roku 2018 z dôvodu zriedkavosti detekcie vírusu a veľmi vysokej miery trojdávkového očkovania, ktorá dosahovala 96 % u dojčiat vo veku 24 mesiacov narodených v roku 2020.

V rokoch 2023 – 2024 agentúra ANRS pre vznikajúce infekčné choroby spustila výskumný program zameraný na prípravu obnovenia rutinného dohľadu nad poliovírusom vo Francúzsku. Táto prebiehajúca práca viedla k prvej detekcii cVDPV3 (očkovaný poliovírus z kmeňa Sabin typu 3) vo Francúzskej Guyane v roku 2024. Vírus bol zistený vo vzorkách odpadových vôd odobratých medzi májom a augustom 2024 z niekoľkých čistiarní vôd (Cayenne, Saint-Georges a Remire-Montjoly).

Medzery v imunite

Päť krajín, ktoré v roku 2024 hlásili detekciu cVDPV2, malo vysokú celoštátnu mieru zaočkovanosti tromi dávkami inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne. Existujú však rozdiely v subnárodných komunitách s nižšou mierou zaočkovanosti ako u bežnej populácie. V dôsledku toho sú niektoré populácie chronicky nedostatočne zaočkované a nebezpečne zraniteľné voči infekcii.

ECDC odhadlo, že počas 10-ročného obdobia od roku 2012 do roku 2021 bolo v Európskej únii a v zemiach EHS približne 2,4 milióna detí vo veku 12 – 23 mesiacov, ktoré možno nedostali požadované tri dávky vakcíny proti detskej obrne, a 600 000 európskych detí možno nebolo v rokoch 2022 – 2023 zaočkovaných.

Podľa ECDC a WHO: „Aby sa minimalizovalo riziko prepuknutia nákazy, krajiny musia prijať urgentné opatrenia na identifikáciu neočkovaných a nedostatočne zaočkovaných jednotlivcov a podskupín obyvateľstva a vyvinúť intenzívnejšie a inovatívne programy na vyplnenie týchto medzier v imunite.“ Udržiavanie vysokej národnej zaočkovanosti vo všetkých skupinách obyvateľstva zostáva najlepšou preventívnou stratégiou. ECDC a WHO Europe vyvinuli podporné nástroje pre európske krajiny vrátane technického usmernenia pre epidemický dohľad a reakciu naň, uľahčenie zdieľania údajov a genetické sekvenovanie vírusových kmeňov.

Haute Autorité de Santé (HAS) vo Francúzsku vydal aktualizované odporúčania: „Hoci riziko rozsiahleho šírenia vírusu vo Francúzsku zostáva nízke, je nevyhnutné zachovať aktívnu ostražitosť a predchádzať vzniku prenosových klastrov v prípade opätovného zavedenia vírusu prostredníctvom doočkovania v nedostatočne zaočkovaných alebo neočkovaných skupinách obyvateľstva.“

HAS tiež odporúča, aby „deti migrantov prichádzajúce do Francúzska dostali posilňovaciu dávku trivalentnej injekčnej inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne, a to aj v prípade, že predtým absolvovali očkovacie schémy OPV bez toho, aby dostali injekčnú dávku“.

Prebiehajúce výzvy

Záverečné fázy globálnej stratégie eradikácie detskej obrny majú nasledujúce ciele:

• eradikácia divokého vírusu detskej obrny typu 1 a 3, ktorý stále cirkuluje v endemických krajinách (Afganistan a Pakistan),
• ukončenie epidémií spôsobených cVDPV,
• eradikácia týchto vírusov je nevyhnutná.

To si vyžaduje rozvoj epidemiologického a klinického dohľadu nad detekciou prípadov, dohľad nad cirkuláciou vírusu (monitorovanie siete odpadových vôd) a udržiavanie vysokej úrovne zaočkovanosti.

Ako uzavreli riaditeľka ECDC Pamela Rendi-Wagner a regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge: „Každá krajina musí zostať ostražitá, aby zistila prítomnosť vírusov detskej obrny prostredníctvom citlivých systémov dohľadu, pripravená rýchlo konať, ak sa zistí akákoľvek cirkulácia, a musí sa zaviazať udržiavať vysokú mieru zaočkovanosti v každej komunite každý rok, kým sa nedosiahne globálna eradikácia detskej obrny.“

Zdroj: Polio in Europe: Why Vigilance Is More Crucial Than Ever - Medscape - April 17, 2025.