Rýchlejšia a dlhšia chôdza znižuje riziko infarktov, srdcového zlyhania a CMP u hypertonikov

Viac krokov, a to aj pod odporúčaným denným cieľom 10 000 krokov, a rýchlejšia chôdza významne znižujú riziko závažných problémov so srdcom a cievami u ľudí s vysokým krvným tlakom. Každých 1 000 krokov denne navyše, až do výšky 10 000, bolo spojených so 17-percentným znížením celkového rizika. Kroky navyše denne boli spojené s 22-percentným znížením srdcového zlyhania, 9-percentným znížením rizika infarktu a 24-percentným znížením rizika cievnej mozgovej príhody. Akákoľvek fyzická aktivita je prospešná a čím rýchlejšie chodíte, tým lepšie.
Analýza viac ako 36 000 ľudí s vysokým krvným tlakom ukázala, že viac krokov, a to aj pod odporúčanou dennou cieľovou hodnotou 10 000 krokov, a rýchlejšia chôdza sú spojené s významným znížením rizika závažných problémov so srdcom a cievami.
Štúdia zverejnená 5. 8. 2025 v European Journal of Preventive Cardiology zistila, že v porovnaní s denným počtom 2 300 krokov bolo každých ďalších 1 000 krokov spojených so 17-percentným znížením rizika vzniku závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej príhody (MACE), a to až do 10 000 krokov. Ďalšie kroky nad 10 000 boli spojené s nižším rizikom cievnej mozgovej príhody (CMP).
Približne 1,28 miliardy ľudí na celom svete žije s vysokým krvným tlakom, čo ich vystavuje zvýšenému riziku srdcových ochorení (49 % nárast), CMP (62 % nárast) a srdcového zlyhania (77 – 89 % nárast). Doteraz nebolo jasné, o koľko musia ľudia s vysokým krvným tlakom zvýšiť svoju fyzickú aktivitu, aby sa u nich znížilo riziko závažných kardiovaskulárnych príhod.
„Táto štúdia je jednou z prvých, ktorá preukazuje vzťah medzi dávkou a odpoveďou – medzi denným počtom krokov a závažnými problémami so srdcom a cievami. Stručne povedané, zistili sme, že ak žijete s vysokým krvným tlakom, čím viac chodíte s väčšou intenzitou, tým nižšie je vaše riziko budúcich závažných kardiovaskulárnych príhod," Emmanuel Stamatakis, riaditeľ výskumného centra Mackenzie Wearables Research Hub na Univerzite v Sydney v Austrálii, ktorý na štúdii dohliadal. Tieto zistenia podporujú oznámenie, že akékoľvek množstvo fyzickej aktivity je prospešné, a to aj pod široko odporúčaným denným cieľom 10 000 krokov.
Štúdia analyzovala dáta získané od 32 192 ľudí, ktorí sa zapojili do čiastkovej štúdie britskej Biobanky. Bol im diagnostikovaný vysoký krvný tlak a súhlasili s nosením akcelerometra na zápästí po dobu siedmich po sebe idúcich dní, aby sa zmerala vzdialenosť a rýchlosť ich chôdze. Dáta z akcelerometrov boli zhromažďované v rokoch 2013 až 2015. Priemerný vek bol 64 rokov a účastníci boli sledovaní takmer osem rokov, čo vedcom poskytlo dáta za 283 001 osoborokov. Počas tejto doby došlo k 1 935 prípadom srdcových problémov alebo CMP.
Okrem 17-percentného zníženia celkového rizika na každých ďalších 1 000 krokov denne vedci zistili 22-percentné zníženie rizika srdcového zlyhania, 9-percentné zníženie rizika infarktu a 24-percentné zníženie rizika CMP. To znamená, že každé zvýšenie počtu krokov o 1 000 denne bolo spojené s:
- priemerným znížením absolútneho rizika MACE o 31,5 udalosti na 10 000 osoborokov,
- priemerným znížením absolútneho rizika srdcového zlyhania o 7,2 udalosti na 10 000 osoborokov,
- priemerným znížením absolútneho rizika infarktu myokardu o 9,9 udalosti na 10 000 osoborokov,
- priemerným znížením absolútneho rizika CMP o 10,4 udalosti na 10 000 osoborokov.
Priemerná (stredná) intenzita 30 minút najrýchlejšej chôdze denne bola 80 krokov za minútu, čo bolo spojené s 30-percentným znížením rizika MACE. U ľudí, ktorých 30 minút najrýchlejšej chôdze alebo behu bolo viac ako 130 krokov za minútu, neboli zistené žiadne dôkazy o poškodení zdravia.
Výskumníci zistili podobné výsledky, keď sa pozreli na 37 350 ľudí bez vysokého krvného tlaku. Každých 1 000 krokov navyše v dennom počte krokov viedlo k priemernému zníženiu rizika MACE, srdcového zlyhania, infarktu myokardu a CMP o 20,2 percenta, 23,2 percenta, 17,9 percenta a 24,6 percenta.
„Naše zistenia ponúkajú pacientom dostupné a merateľné ciele pre zdravie srdca, a to aj pod 10 000 krokov denne. Lekári by mali propagovať fyzickú aktivitu ako štandardnú starostlivosť, najmä u pacientov s vysokým krvným tlakom. Naše výsledky môžu byť podkladom pre nové, individuálne prispôsobené odporúčania verejného zdravia pre týchto pacientov. Budúce odporúčania týkajúce sa chôdze u ľudí s vysokým krvným tlakom by mohli zvážiť podporu vyššej intenzity krokov,“ uvádza profesor Stamatakis.
Medzi silné stránky štúdie patrí veľký počet pacientov, použitie akcelerometrov na poskytnutie podrobných informácií o počte krokov a rýchlosti a využitie údajov z národných záznamov v Anglicku, Walese a Škótsku o úmrtiach a príčinách úmrtí.
Medzi obmedzenia patrí skutočnosť, že fyzická aktivita bola meraná iba v čase, keď sa ľudia do štúdie prvýkrát zapojili, a nezahŕňala žiadne následné zmeny v správaní. Vedci ďalej poukazujú na to, že ich zistenia môžu ukázať iba súvislosť medzi dlhšou a rýchlejšou chôdzou a lepšími zdravotnými výsledkami, nie to, že tieto lepšie výsledky spôsobuje. Vykonali však rozsiahle analýzy, aby minimalizovali riziko tzv. obrátenej kauzality (v tomto prípade by zdravotné problémy mohli spôsobovať ako zníženie fyzickej aktivity, tak zvýšenie výskytu srdcových ochorení).