Preskočiť na obsah

Večerné dávkovanie antihypertenzív nie je lepšie ako ranné dávkovanie

iStock-175186582
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Pragmatická randomizovaná štúdia TIME u viac ako 21 000 pacientov s vysokým krvným tlakom sledovaných dlhšie ako päť rokov dospela k záveru, že ochrana pred srdcovým infarktom, cievnou mozgovou príhodou a úmrtím z vaskulárnych príčin nie je ovplyvnená tým, či užívajú antihypertenzíva ráno, alebo večer. Tento najnovší záver je v rozpore s predchádzajúcimi zisteniami, ktoré naznačovali významný kardiovaskulárny prínos nočného dávkovania.

Vysoký krvný tlak (TK), ktorý celosvetovo trápi viac ako miliardu ľudí, je hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v roku 2015 pritom v dôsledku hypertenzie zomrelo takmer desať miliónov pacientov. Ukazuje sa, že hodnoty TK v noci sú lepším prediktorom kardiovaskulárnych výsledkov ako hodnoty denné, a už skoršie štúdie naznačili, že antihypertenzíva užívané skôr večer ako ráno viedli k výraznejšiemu poklesu nočného TK.

Cieľom rozsiahlej prospektívnej, randomizovanej štúdie TIME, ktorú na kongrese ESC 2022 prezentoval profesor Thomas MacDonald z University of Dundee, Veľká Británia, bolo otestovať, či večerné dávkovanie antihypertenznej liečby zlepší hlavné kardiovaskulárne výsledky v porovnaní s ranným dávkovaním. Zložený primárny cieľový ukazovateľ pozostával z hospitalizácie pre nefatálny infarkt myokardu či nefatálnu cievnu mozgovú príhodu alebo úmrtia v dôsledku vaskulárnej príhody.

Celkovo bolo zaradených 21 104 dospelých pacientov, ktorí boli v pomere 1 : 1 randomizovaní k tomu, aby ráno, alebo večer užívali svoju zvyčajnú dávku antihypertenzív. Priemerný vek účastníkov bol 65 rokov, 58 percent tvorili muži a 98 percent belosi. Medián sledovania dosiahol 5,2 roka, avšak niektorí pacienti boli v štúdii dlhšie ako deväť rokov. Primárny cieľ sa vyskytol u 362 jedincov (3,4 percenta) v skupine s večerným dávkovaním (0,69 príhody na 100 paciento-rokov) a u 390 jedincov (3,7 percenta) v skupine s ranným dávkovaním (0,72 príhody na 100 paciento-rokov), čo znamená neadjustovaný pomer rizík 0,95 (95% interval spoľahlivosti 0,83 – 1,1; p = 0,53). Výsledky sa nelíšili ani v analýzach vopred špecifikovaných podskupín. Zistilo sa, že užívanie antihypertenzných liekov večer nebolo škodlivé. 

Profesor MacDonald ako hlavný investigátor okomentoval závery štúdie nasledovne: „TIME predstavuje jedno z najväčších kardiovaskulárnych klinických hodnotení, ktoré kedy boli vykonané, a poskytuje definitívnu odpoveď na otázku, či by sa antihypertenzíva mali užívať ráno, alebo večer. Štúdia jasne preukázala, že srdcový infarkt, iktus a úmrtie v dôsledku vaskulárnej príhody sa vyskytli v podobnej miere bez ohľadu na dobu podania liekov. Ľudia s vysokým krvným tlakom by preto mali svoje antihypertenzíva pravidelne užívať v tú dennú dobu, ktorá im vyhovuje a minimalizuje akékoľvek nežiaduce účinky.“

Zdieľajte článok

Odporúčané

Štúdia SECURE: sila fixnej kombinácie

30. 1. 2023

Pacienti po AMI sú spravidla indikovaní na liečbu aspirínom, inhibítorom ACE a statínom. V randomizovanej štúdii III. fázy SECURE bolo u starších…

Komorbidity a prognóza CHOCHP

26. 1. 2023

Prísna kontrola komorbidít u pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) znižuje exacerbáciu, morbiditu a zabraňuje opakovaným…