Znečistenie ovzdušia súvisí so zvýšeným výskytom mutácií pri karcinóme pľúc u nefajčiarov
Štúdia sekvenovania celého genómu zistila, že znečistenie ovzdušia spôsobuje viac zmien súvisiacich s rakovinou ako pasívne fajčenie. Túto prácu viedli výskumníci z Národného onkologického inštitútu NIH a Kalifornskej univerzity v San Diegu a bola publikovaná v časopise Nature 2. júla 2025.
Vedci z Národných inštitútov zdravia (NIH) a ich kolegovia z Kalifornskej univerzity v San Diegu zistili, že znečistenie ovzdušia jemnými časticami, ktoré zahŕňa znečistenie z vozidiel a priemyslu, silne súvisí so zvýšenými genómovými zmenami v pľúcnych nádoroch u ľudí, ktorí nikdy nefajčili. Vedci vykonali doposiaľ najrozsiahlejšiu analýzu celého genómu pľúcnych nádorov u jedincov, ktorí nikdy nefajčili, a dokázali tak prepojiť vystavenie znečistenému ovzdušiu so zvýšeným výskytom karcinómu pľúc a genetickými mutáciami, ktoré ho podporujú. To by mohlo potenciálne viesť k ďalším preventívnym stratégiám pre nefajčiarov.
V rámci štúdie Sherlock-Lung analyzovali vedci na 28 geografických miestach po celom svete nádory pľúc u 871 pacientov, ktorí nikdy nefajčili. Zistili súvislosti medzi vystavením znečisteniu ovzdušia a zmenami v géne TP53 a ďalšími genetickými mutačnými podpismi, ktoré boli predtým spájané s fajčením tabaku. Mutácie KRAS boli 3,8-krát častejšie u adenokarcinómov osôb nikdy nefajčiacich zo Severnej Ameriky a Európy ako u osôb z východnej Ázie, zatiaľ čo vyššia prevalencia mutácií EGFR a TP53 bola pozorovaná u adenokarcinómov osôb nikdy nefajčiacich z východnej Ázie.
Tiež odhalili vzťah medzi znečistením ovzdušia a kratšími telomérami, čo sú úseky DNA nachádzajúce sa na konci chromozómov. Teloméry sa s vekom prirodzene skracujú a kratšie teloméry súvisia s neschopnosťou buniek pokračovať v replikácii. Vedci zistili, že znečistenie ovzdušia jemnými časticami súvisí s predčasným skracovaním telomér. Pacienti z oblastí s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia mali vyššiu pravdepodobnosť mutácií TP53 a kratších telomér. Vykazovali tiež nárast väčšiny typov mutácií, vrátane 3,9-násobného nárastu hodnoty charakteristického SBS4, ktorý bol predtým spájaný s fajčením tabaku, a 76-percentného nárastu hodnoty charakteristického SBS5.
Predchádzajúce genomické štúdie karcinómu pľúc sa zameriavali na fajčiarov tabaku, čo zanechalo významnú medzeru v našom chápaní toho, ako sa toto nádorové ochorenie vyvíja u ľudí, ktorí nikdy tabak neužívali. Tým, že táto štúdia začína odhaľovať mechanizmy, ktorými tkanivá získavajú mutácie spôsobujúce alebo podporujúce vznik malignity po expozícii vplyvom prostredia, pomáha vedcom lepšie pochopiť primárne faktory karcinómu pľúc v tejto populácii. Tá predstavuje až 25 percent všetkých prípadov karcinómu pľúc na celom svete.
Je zaujímavé, že vedci zistili, že hoci vystavenie pasívnemu fajčeniu bolo spojené s mierne vyššou mutačnou záťažou a kratšími telomérami v porovnaní s nádormi u pacientov, ktorí mu neboli vystavení, neviedlo to k zvýšeniu výskytu mutácií alebo mutačných podpisov spôsobujúcich nádorové ochorenie. To naznačuje, že pasívne fajčenie môže mať v porovnaní so znečistením ovzdušia nižšiu celkovú schopnosť spôsobovať genetické mutácie, známu ako mutagenita.