ADA 2022: Gliflozíny a zniženie rizika fibrilácie predsiení v reálnej praxi
Ďalším dôležitým účinkom gliflozínov, ktoré sa stále viac presadzujú v terapii diabetu, je okrem prevencie akútnych exacerbácií srdcového zlyha-nia a spomalenia progresie diabetického ochorenia obličiek tiež to, že znižujú výskyt novovzniknutej fibrilácie predsiení.
Tento účinok potvrdila analýza údajov od približne 300 000 amerických pacientov z databázy Medicare z rokov 2013 až 2018, ktorí boli liečení buď gliflozínmi alebo agonistami GLP-1, či inhibítormi DPP-IV.
V oboch párových súboroch mali pacienti na počiatku štúdie v priemere asi 72 rokov, takmer dve tretiny tvorili ženy, asi 8-9 % malo srdcové zlyhanie, 77-80 % užívalo metformín a 20-25 % inzulín.
Primárnym cieľom bol výskyt hospitalizácie pre FiS. Tá sa počas približne polročného sledovania vyskytovala o 18 % menej často u pacientov na gliflozínoch v porovnaní s inhibítormi DPP-IV a o 10 % menej v porovnaní s analógmi GLP-1. Oba rozdiely boli významné.
Inak povedané: o 3,7 hospitalizácií pre FiS na 1 000 paciento-rokov sledovania menej u osôb, ktoré dostávali gliflozíny, v porovnaní s inhibítorom DPP-IV, a o 1,8 hospitalizácií/1 000 paciento-rokov menej v porovnaní s pacientami užívajúcimi GLP-1 agonistu.
Výsledky naznačujú, že zahájenie liečby inhibítorom SGLT-2 môže byť prospešné u starších dospelých s diabetom 2. typu, ktorí sú ohrození vznikom FiS.