Antibiotická rezistencia – skutočná hrozba!

Už v roku 2016 som sa vo svojej rigoróznej práci venovala antibiotickej rezistencii, pretože z môjho pohľadu ako lekárnika už v tom čase bola táto situácia závažná. Hlavne na Slovensku sa v bežnej populácii stále šíri hoax, že antibiotiká všetko vyliečia. Avšak ľudia si neuvedomujú riziká častého užívania antibiotík, a tým najväčším je antibiotická rezistencia. Už v roku 2016, keď som túto tému rozoberala, boli čísla alarmujúce a Slovensko patrilo medzi krajiny s najvyššou preskripciou antibiotík ročne. Predpokladalo sa, že na antibiotickú rezistenciu zomrie ročne cca 5 miliónov ľudí celosvetovo. Bohužiaľ, dnes sú tieto čísla oveľa vyššie a predpokladá sa, že ak bude táto situácia pokračovať a medicína nebude k užívaniu antibiotík pristupovať zodpovedne, očakáva sa až 39 miliónov úmrtí ročne do roku 2050.

V tomto článku by som chcela vysvetliť, čo znamená antibiotická rezistencia a prečo je to problém. Ako jej predchádzať a aké metódy na testovanie antibiotík sa v dnešnej dobe používajú.

Antibiotická rezistencia nastáva, keď sa baktérie zmenia tak, že antibiotiká ich už nedokážu zabiť alebo zastaviť ich rast. V dôsledku toho sa bakteriálne infekcie stávajú mimoriadne ťažko liečiteľnými.

Antibiotická rezistencia je typ antimikrobiálnej rezistencie. Rovnako aj huby, parazity a vírusy môžu vyvinúť odolnosť voči liekom.

Ľudské telo si nevytvára antibiotickú rezistenciu — baktérie áno. Keď nastane antibiotická rezistencia, menej antibiotík je účinných proti konkrétnej baktérii. Ostatné antibiotiká často pomáhajú, ale je dôležité mať k dispozícii čo najviac možností liečby. Tiež je dôležité začať účinnú liečbu čo najskôr pri vážnych infekciách. Ak trvá dlhšie, kým lekári nájdu liek, ktorý bude účinný proti rezistentnej infekcii, výsledok môže byť závažnejší.

Antibiotická rezistencia je nebezpečná, pretože znižuje možnosti liečby pre chorých ľudí. Môže tiež spomaliť začiatok účinnej liečby. V dôsledku toho môžete čeliť:

• zvýšenému riziku vážneho a predĺženého ochorenia alebo smrti,
• silnejším nežiaducim účinkom liekov,
• dlhším hospitalizáciám,
• väčšiemu počtu lekárskych vyšetrení,
• zvýšeným nákladom na zdravotnú starostlivosť.

Čo spôsobuje antibiotickú rezistenciu?

Baktérie sa prirodzene časom stávajú odolnými voči liekom. Niektoré faktory však tento proces môžu zrýchliť, medzi ne patria:

• Nadmerné užívanie antibiotík. Užitie antibiotík, keď ich nepotrebujete, prispieva k antibiotickej rezistencii. Napríklad väčšinu bolestí v hrdle spôsobujú vírusy, na ktoré antibiotiká nezaberajú. Je dôležité užívať antibiotiká len vtedy, keď vám to lekár odporučí a predpíše.
• Nesprávne užívanie antibiotík. Baktérie využívajú každú príležitosť na rozmnožovanie. Ak zabudnete užiť jednu alebo viac dávok antibiotík, prerušíte liečbu príliš skoro alebo použijete lieky niekoho iného, baktérie sa začnú množiť. Počas rozmnožovania môžu prejsť zmenami (mutáciami). Mutované baktérie sa stávajú čoraz odolnejšími voči liekom. Antibiotiká zabíjajú baktérie, ktoré sa nezmutovali, no odolné baktérie zostávajú.
• Spontánna rezistencia. Niekedy sa genetická výbava (DNA) baktérie zmení alebo zmutuje sama od seba. Antibiotikum takúto novo zmenenú baktériu nepozná a nedokáže ju správne zasiahnuť. Alebo táto zmena baktérii pomáha odolávať účinkom lieku.
• Prenášaná rezistencia. Môžete preniesť nákazlivú baktériu rezistentnú na lieky na niekoho iného. Tento človek má teraz infekciu, ktorá nereaguje na antibiotiká. Zvyčajne existuje liečba, ktorá funguje, no časom môže byť odolná baktéria ťažšie liečiteľná.

Nadmerné a nesprávne používanie antibiotík (zahŕňa užívanie antibiotík bez potreby, prerušenie liečby, použitie nesprávnych dávok či liekov): Tento faktor je považovaný za hlavnú príčinu, ktorá spôsobuje až 70 – 80 % prípadov antibiotickej rezistencie.

Stratégie proti antibiotickej rezistencii

Ineos Oxford Institute for antimicrobial research (IOI) vyvinul novú metódu, ako predchádzať antibiotickej rezistencii u tetracyklínových antibiotík, keďže tetracyklíny sú najviac užívané antibiotiká pri respiračných ochoreniach, pohlavných ochoreniach a ochoreniach močových ciest.

Jednou z efektívnych stratégií na obnovenie účinnosti antibiotík je použitie kombinovanej liečby na potlačenie mechanizmov bakteriálnej rezistencie. Kombinovaná antibiotická liečba zahŕňa antibiotikum v kombinácii s inhibítorom. Inhibítor zabraňuje bakteriálnym enzýmom, ako je Tet(X), aby rozkladali antibiotikum skôr, než stihne účinne pôsobiť a liečiť infekciu. Tet(X) je skupina génov, ktoré kódujú enzýmy, ktoré modifikujú tetracyklínové antibiotiká, čím ich deaktivujú a spôsobujú rezistenciu baktérií na tieto antibiotiká. Tieto gény sa nachádzajú v rôznych baktériách, vrátane patogénnych druhov, a ich šírenie prispieva k rastu antibiotickej rezistencie.

Vedci z IOI vyvinuli fluorescenčnú tetracyklínovú sondu, ktorá sa môže viazať na Tet(X). Keď sa sonda naviaže na enzým, možno merať zmenu vo fluorescenčnom svetle, ktoré sonda vyžaruje. Molekuly, ktoré pôsobia ako inhibítory Tet(X), spôsobujú, že sonda je z enzýmu vytlačená, čo mení fluorescenčný signál. Meraním týchto zmien vo fluorescencii môžu vedci rýchlo a spoľahlivo kontrolovať veľké množstvo zlúčenín a identifikovať tie, ktoré majú sľubnú inhibičnú aktivitu voči Tet(X).

Umelá inteligencia

Ďalšou metódou je používanie umelej inteligencie pri predpisovaní liekov. Existuje množstvo systémov umelej inteligencie, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi nápomocné v oblastiach medicíny a preskripcie. Krajiny Európskej únie využívajú v zdravotníctve elektronické systémy, ktoré sú väčšinou integrovaným systémom, a mnohí lekári si už vedia pozrieť preskripciu pre pacienta aj od iných špecialistov, čo vie pomôcť znížiť trebárs nadužívanie z dôvodu duplicity antibiotík, v minulosti veľmi časté.

Vyšetrenie CRP

Na Slovensku väčšina lekárni vykonáva vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP). Testovanie CRP je rýchla a jednoduchá metóda, ktorá pomáha odlíšiť bakteriálne od vírusových infekcií. V lekárňach v Českej republike a na Slovensku sa testovanie CRP postupne rozširuje ako podpora pre lekárov a pacientov, aby sa znížilo zbytočné predpisovanie antibiotík. Výsledky testov sú dostupné rýchlo a môžu ovplyvniť rozhodnutie o liečbe.

Na Slovensku a v Česku existujú pilotné projekty a diskusie o tom, aby zdravotné poisťovne preplácali niektoré diagnostické testy v lekárňach, napríklad CRP testy. Výhodou by bolo zníženie záťaže pre ambulancie a lepšie riadenie spotreby antibiotík. Momentálne však nie je systém plošne implementovaný a často závisí od regionálnych dohôd a projektov.

Za mňa je CRP testovanie v lekárňach veľmi efektívne a rýchlo dostupné, aktuálne sa cena za CRP testovanie v lekárňach pohybuje od 5,99 do 9,99 eura.

V niektorých vyspelých krajinách sa už experimentálne zavádzajú pokročilé metódy, ako napríklad molekulárne testy na prítomnosť rezistentných génov alebo automatizované systémy na analýzu vzoriek priamo v lekárni. Vývoj smeruje k decentralizovanému testovaniu s cieľom zrýchliť diagnostiku a správnu liečbu.

Lekárnici zohrávajú naozaj veľkú úlohu v boji proti antibiotickej rezistencii, vypracovali štandardné postupy, vykonávajú merania hodnôt CRP a zároveň edukujú pacientov v lekárni, ale mnohokrát robia osvetu aj pre zdravú populáciu.

1. https://www.ox.ac.uk/news/2025-05-07-new-screening-method-finds-novel-approaches-combat-antimicrobial-resistant-bacteria
2. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10451640/
3. https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/farmacia/rozhovor-hrozi-ze-antibiotika-budu-nepouzitelne-rezistencia-zabija-desattisice-ludi/
4. https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/zdravie/zistite-svoje-crp-v-lekarni-so-zlavou?utm_source=chatgpt.com
5. file:///Users/martinapardusova/Downloads/Lekarenstvo_SP-pre-manazment-akut-infekcii-hornych-dych-ciest-v-podmienkach-ver-lekarni.pdf