Preskočiť na obsah

Diskusia o aktuálnych otázkach manažmentu pacienta s hemofíliou

hemofilie
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Aké výhody prináša použitie koncentrátov koagulačných faktorov s predĺženým účinkom? Prečo je adherencia k liečbe dôležitou súčasťou manažmentu starostlivosti o pacientov s hemofíliou? Ako dokáže zdravie kĺbov ovplyvniť kvalitu života hemofilikov? A čo nové zaznelo na medzinárodnom kongrese ISTH  2023 v oblasti faktorovej a nefaktorovej terapie? Nielen o týchto otázkach mohli diskutovať účastníci odborného seminára, ktorý sa s podporou spoločnosti Takeda uskutočnil začiatkom septembra v Bratislave.

V úvode stretnutia sa doc. MUDr. Jan Blatný, Ph.D., z Hematologickej ambulancie v Nemocnici Bory, Bratislava, a z Oddelenia detskej hematológie a biochémie vo FN Brno zaoberal tým, prečo je výhodnejšie indikovať faktorové prípravky s predĺženým biologickým polčasom (EHL). V súčasnosti je v rozvinutých krajinách za štandard liečby hemofílie A považovaná profylaxia, ktorej cieľom je zvýšiť minimálne hladiny („trough levels“) faktora VIII (FVIII) a ideálne zabrániť akémukoľvek krvácaniu a tak umožniť pacientom viesť normálny život. Napriek profylaktickej liečbe však niektorí hemofilici stále trpia krvácavými príhodami a nedosahujú nulové ročné miery krvácania (ABR).

Ukazuje sa, že tradičné cieľové minimálne hladiny FVIII 1 – 3 % nie sú dostačujúce pre úplné zabránenie krvácaniu, vrátane subklinického, a teda ani nezabraňujú rozvoju postihnutia kĺbu v priebehu života hemofilika (Oldenburg et al., Journal of Thrombosis and Haemostasis 2015). Už v roku 2020 aplikoval European Directorate for Quality of Medicines and Healthcare nové odporúčanie poukazujúce na cielené navýšenie „trough levels“ na 3 – 5 %, čo o. i. umožňujú faktory s EHL, pričom pri aktivite FVIII nad 15 % je spontánne krvácanie veľmi nezvyčajné.

Personalizovaná profylaxia alebo vek a hmotnosť už nestačia

„Vieme, že rozdiel v interindividuálnej variabilite farmakokinetiky FVIII medzi jednotlivými pacientmi je taký obrovský, že nie je možné ku všetkým chorým pristupovať rovnako. Treba mať tiež neustále na pamäti, že žiadni dvaja pacienti nemajú celkom zhodné potreby, preto by mala byť profylaxia u každého hemofilika individualizovaná, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky,“ konštatoval doc. Blatný s tým, že individuálne rozdiely vo farmakokinetických (PK) parametroch sa nedajú predikovať len na základe veku či hmotnosti. Reflektujú to aj najnovšie smernice World Federation of Hemophilia (WFH), ktoré uvádzajú , že cieľom profylaxie je prevencia krvácania umožňujúca žiť hemofilikom aktívny život porovnateľný so zdravými vrstovníkmi (Sirastava et al., Haemophilia 2020).

„Vďaka správne nastavenej liečbe môžu mať hemofilici normálny život a nemusia sa vyhýbať ani fyzickým aktivitám. Na druhej strane to neznamená, že by sa nemali riadiť odporúčaniami zdravotníkov a že by nemali brať ohľad na svoju chorobu,“ poznamenal doc. Blatný. Snahou teda je personalizácia profylaxie s ohľadom na dávku, intervaly aplikácií aj typ podávaného prípravku, pričom sa zohľadňuje vek, hmotnosť, genetika, PK odpoveď, frekvencia krvácania alebo kĺbové zdravie, ako aj ďalšie parametre vzťahujúce sa na konkrétneho jedinca, jeho očakávania a spôsob života.

Predĺženie biologického polčasu FVIII je výhodné a bezpečné

Docent Blatný ďalej upozornil, že EHL produkty umožňujú optimálne dosahovanie požadovanej „trough level“ FVIII, väčšinou spolu so znížením frekvencie podávania, čo môže znamenať aj lepšiu spoluprácu pacienta. Z hľadiska účinnosti aj bezpečnosti sú tieto prípravky porovnateľné a sú prinajmenšom non-inferiórne vzhľadom na faktory so štandardným polčasom (SHL). „To je pomerne zásadná informácia. Keby sme sa zamysleli nad tým, či máme pri manažmente hemofílie v súčasnosti vôbec používať prípravky SHL, potom by to bolo jedine vtedy, ak by sme chceli pacienta liečiť plazmatickými derivátmi. Ak to nie je tak, neexistuje žiadny dôvod podávať iné faktory ako s predĺženým účinkom,“ zdôraznil.

Prípravky EHL sú rekombinantné koncentráty FVIII vyrobené technológiou predlžujúcou biologický polčas, ktoré zároveň musia v porovnaní so štandardným faktorom (komparátorom) spĺňať kritériá biodiferenciácie a mať pomer biologických polčasov ≥ 1,3 (Mahlangu et al., Haemophilia 2018; Hermans et al., Haemophilia 2018). Medzi klasické spôsoby predĺženia biologického polčasu patrí pegylácia, ktorá znižuje väzbový potenciál k receptorom zodpovedným za degradáciu FVIII, alebo recyklácia proteínov z intracelulárnych degradačných dráh, ako sú napr. Fc fúzne proteíny. Ako uvádzajú smernice WFH 2020, k dispozícii nie sú žiadne evidence-based dáta, ktoré by odporúčali preferovať niektorý z mechanizmov účinku používaných na predĺženie biologického polčasu FVIII vzhľadom na ich bezpečnosť.

Koncentráty EHL podľa doc. Blatného poskytujú okrem iného aj pohodlnejšie plánovanie infúzií, pretože je spravidla potrebných menej aplikácií FVIII za týždeň. To môže viesť ku zníženiu emocionálneho stresu hemofilika a k redukcii praktickej záťaže spojenej so starostlivosťou – a v konečnom dôsledku aj ku ľahšiemu dodržiavaniu profylaktickej liečby (Brennan et al., Haemophilia 2020; Schwartz et al., Quality of Life Research 2018).

Cieliť na vyššie hladiny FVIII dáva zmysel

Dôkazy o tom, že má zmysel cieliť na vyššiu hladinu FVIII a že sa to dá dosiahnuť práve využitím EHL koncentrátov – konkrétne s pegylovaným rekombinantným FVIII rurioktokogom alfa pegolom –, priniesla nedávno publikovaná štúdia PROPEL (Klamroth et al., Blood 2020). Jej zmyslom bolo porovnať účinnosť a bezpečnosť PK riadenej profylaxie s dosiahnutím cieľových minimálnych hladín FVIII 1 – 3 % vs. 8 – 12 %. Štúdia tiež testovala hypotézu, či navýšenie „trough levels“ bude viesť k nárastu podielu hemofilikov s nulovým krvácaním. Zaradení mohli byť už v minulosti liečení muži s ťažkou hemofíliou A (FVIII < 1 %) vo veku 12 – 65 rokov s priemernou hodnotou ABR ≥ 2 za posledných 12 mesiacov a bez prítomnosti inhibítora FVIII.

Výsledky o. i. preukázali, že minimálne hladiny FVIII 8 – 12 % v porovnaní s 1 – 3 % boli spojené s konzistentne nižšou ročnou mierou krvácania, či už celkového, spontánneho alebo kĺbového, a s väčším podielom hemofilikov bez krvácavých epizód. „Štúdia PROPEL tak poskytla dôkaz, že pacienti s ťažkou hemofíliou A môžu mať úžitok zo zvýšenej hladiny FVIII, a to bez zmeny hlásených nežiaducich účinkov,“ uviedol doc. Blatný. Svoje vystúpenie zhrnul konštatovaním, že v súčasnosti by hemofilici pri profylaktickej faktorovej liečbe nemali dosahovať „trough levels“ FVIII nižšie ako 3 – 5 %: „Na dvere však klope obdobie, kedy budeme cieliť na hladiny ešte vyššie, čo sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, vrátane faktorov s predĺženým polčasom.“

Dopady zlého dodržiavania liečby…

V nasledujúcej prednáške sa MUDr. Barbora Pokreis z Ústavu hematológie FNsP Nové Zámky venovala významu adherencie k liečbe v starostlivosti o pacientov s hemofíliou A. Medzi komplikácie spojené s non-adherenciou patrí vyšší výskyt krvácavých epizód vrátane krvácania do kĺbov, urýchlenie rozvoja hemofilickej artropatie, bolesti a socioekonomické dopady, teda častejšie absencie v škole či v zamestnaní. Preto je kľúčové presvedčiť hemofilika, aby spolupracoval, aktívne sa zapojil do manažmentu svojho ochorenia a profylaktický režim skutočne dodržiaval – a dodržiaval ho dlhodobo.

Za prekážky adherencie, ktoré musia hematológovia v bežnej praxi neustále prekonávať, MUDr. Pokreis označila faktory súvisiace s pacientom, ako sú jeho presvedčenie a vek. V tomto ohľade hrá zásadnú úlohu edukácia hemofilika, či už v ambulancii ošetrujúceho lekára prostredníctvom individuálneho rozhovoru, alebo napríklad počas detských hemofilických táborov, kedy je nutné vysvetľovať, čo profylaxia znamená, aké sú jej výhody, možnosti podávania koagulačných faktorov a pod. Veľmi dôležitý je tiež zdravotný stav chorého, to znamená frekvencia krvácania. „Pacient, ktorý opakovane krváca, vie, čo je to bolesť a čo znamená byť vyradený z každodenného života,“ konštatovala MUDr. Pokreis. Ďalej treba brať do úvahy faktory súvisiace s vlastnou profylaktickou terapiou, ako sú žilový prístup, dávkovací režim, náklady a pod. „Vieme, že nie všetci hemofilici majú ideálne žily. Pre nich sú teda výhodné práve EHL prípravky, lebo menej vpichov znamená lepšiu spoluprácu pacienta,“ dodala. Ďalším aspektom je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá by sa v súčasnosti mohla zdať ako banálna záležitosť. Avšak hemofilici, ktorí nie sú schopní si aplikovať profylaxiu v domácom prostredí, sú nútení dochádzať do zdravotníckeho zariadenia – čo môže byť pre mnohých, ktorí žijú napr. vo vzdialenejších obciach alebo v rómskych osadách, problematické. Významnú prekážku potom môžu predstavovať socioekonomické faktory, ako sú jazyková bariéra a akulturácia, zdravotná gramotnosť alebo zladenie starostlivosti o dieťa s hemofíliou s ostatnými potrebami rodiny.

Ako ďalej upozornila MUDr. Pokreis, na Slovensku zostáva stále pomerne veľa hemofilikov na epizodickej liečbe. Najčastejším dôvodom, prečo si nezvolia profylaxiu, je časová náročnosť aplikácie infúzie, no môže to byť aj nedôvera k faktorom a tiež skutočnosť, že im súčasná terapia vyhovuje a necítia potrebu ju meniť. U týchto pacientov môžu byť riešením opäť  EHL prípravky, ktoré umožňujú znížiť frekvenciu podávania a skrátiť čas aplikácie, a tým zlepšiť adherenciu k liečbe.

… v kazuistikách z reálnej praxe

Vo svojej prednáške sa MUDr. Pokreis podelila aj o skúsenosti s terapiou hemofilikov na Hematologicko-transfuziologickom oddelení (HTO) Nové Zámky. Ku koncu augusta 2023 tu bolo dispenzarizovaných 11 pacientov s hemofíliou A (z toho 4 ťažkého stupňa) a 9 s hemofíliou B (7 ťažkého stupňa), ďalej 19 pacientov s von Willebrandovou chorobou (2 ťažkého stupňa), 15 pacientov s vrodeným deficitom FVII (4 ťažkého stupňa) a 1 pacient s vrodeným deficitom FXI (ťažkého stupňa). Na profylaktickej terapii sú aktuálne všetci jedinci s hemofíliou A či B ťažkého stupňa, až na jedného nonkompliantného hemofilika A.

Náročnosť manažmentu starostlivosti práve u ťažko spolupracujúcich pacientov MUDr. Pokreis demonštrovala na dvoch kazuistikách z vlastnej praxe. V prvom prípade išlo o 29-ročného muža s hemofíliou A ťažkého stupňa, ktorý je dispenzarizovaný od roku 1994 s pravidelnou profylaktickou liečbou plazmatickým derivátom FVIII 3-krát týždenne 2 000 IU. Išlo o dlhodobo bezproblémového pacienta, ktorý dochádzal na pravidelné kontroly a vyšetrenia, jeho posledná návšteva v HTO Nové Zámky sa však uskutočnila v novembri 2021, kedy mu bolo vydaných 41 balení koagulačného faktora,  postačujúcich do januára minulého roku. Odvtedy sa už do ambulancie nedostavil, na opakované pokusy o telefonický kontakt nereagoval alebo sa nechal zapierať matkou. V júni 2022 sa podarilo pacientovi osobne doručiť do miesta bydliska ďalších 30 000 IU pdFVIII, pre ďalšiu profylaxiu sa ale opäť nedostavil a nejaví záujem o žiadny kontakt.

Druhá kazuistika sa týkala sedemročného chlapca s ťažkou hemofíliou B, ktorý je dispenzarizovaný od roku 2017. Paradoxne po prvý raz bol vyšetrený vo veku 15 mesiacoch na odporúčanie chirurga kvôli opakovanej spontánnej tvorbe veľkých hematómov. Jeho starý otec medzitým zomrel v dôsledku fatálneho krvácania do CNS – o tom, že bol hemofilik B, rozvedená matka dieťaťa nevedela. Sociálna anamnéza chlapca je veľmi nepriaznivá, otec pracuje v Maďarsku, matka nevie po slovensky a v čase zahájenia profylaxie nevlastnila vodičský preukaz, takže dochádzanie do 30 km vzdialených Nových Zámkov bolo komplikované. U dieťaťa je navyše zjavný oneskorený psychomotorický vývoj. Od stanovenia diagnózy do roku 2019 bol pacientovi 17-krát podaný koncentrát koagulačného faktora pre hematómy predilekčne na dolných končatinách. Pravidelná profylaxia EHL prípravkom 1 000 IU každých sedem dní bola zahájená v máji 2020 a viedla k eliminácii krvácavých príhod (hodnoty FIX v rozpätí 2,9 – 4,1 %), pričom je doposiaľ realizovaná ambulantne na pracovisku MUDr. Pokreis. Obvodný pediater podávanie profylaktickej liečby odmietol, matka nejaví záujem sa to naučiť. „Pravdepodobne skôr či neskôr to naučíme samotného chlapca,“ uzavrela MUDr. Pokreis.

Aj subklinické krvácanie stačí k rozvoju artropatie

MUDr. Ivana Plameňová, PhD., MBA, z Kliniky hematológie a transfuziológie JLF UK a UNM, Martin, sa vo svojej prednáške zamerala na kĺbové zdravie pacientov s hemofíliou. Pripomenula, že cieľovými kĺbmi sú u hemofilikov zvyčajne kolená, členky a lakte. Symptomatické, ale aj subklinické krvácanie vedie k rozvoju hemofilickej artropatie, chronickej bolesti a k zhoršeniu kvality života. Preto je cieľom liečby hemofílie prevencia rekurentných krvácaní a udržanie zdravia kĺbov aj okolitých mäkkých tkanív.

Medzi genetické faktory, ktoré ovplyvňujú vznik artropatie, patria hladiny FVIII a FIX (typ mutácie génu F8 a F9), zvýšená expresia prozápalových cytokínov a aktivácia dráhy vrodenej imunitnej odpovede. Z lokálnych faktorov sa uplatňujú predovšetkým vaskularizácia synoviálnej membrány, mechanická záťaž váhonosných kĺbov a lokálne zmeny v hemostáze, lebo sa zistilo, že v synoviálnej tekutine hemofilikov dochádza ku zvýšenej aktivácii fibrinolytického systému. S ohľadom na vonkajšie faktory je potom okrem profylaxie (minimálna hladina 3 – 5 %, optimum ≥ 15 %) potrebné zvažovať typ koagulačného faktora a režim profylaktickej liečby, prítomnosť inhibítora, index telesnej hmotnosti (BMI) a životný štýl (zvýšená fyzická aktivita zvyšuje riziko artropatie, ale zároveň pravidelný pohyb zlepšuje stabilitu kĺbov, a tým znižuje riziko spontánneho krvácania).

Ako ďalej upozornila MUDr. Plameňová, na mechanizme vzniku hemofilickej artropatie sa podieľajú dva významné procesy, ktoré prebiehajú súčasne – synovitída alebo zápal synoviálnej membrány a osteochondrálne poškodenie. „Je známe, že opakované krvácanie do kĺbov spôsobuje hromadenie železa v synoviocytoch, čo vyvoláva ich proliferáciu a synoviálnu hyperpláziu,“ vysvetlila tým, že synoviálne bunky produkujú vaskulárny endoteliálny rastový faktor, v dôsledku čoho dochádza k angiogenéze, neovaskularizácii a produkcii prozápalových cytokínov, ktoré ďalej indukujú produkciu kyslíkových radikálov, a následne aj apoptózu chondrocytov. Osteochondrálne poškodenie je potom výsledkom priameho pôsobenia železa, kyslíkových radikálov a metaloproteináz na chondrocyty. Zároveň v kĺbe dochádza ku zmenám v lokálnej kostnej homeostáze, pričom je zvýšená resorpcia kostného tkaniva v porovnaní s novotvorbou kosti a vznikajú subchondrálne cysty.

Zdravie kĺbov (nielen) pod dohľadom ultrazvuku

Hemofilickú artropatiu môžeme monitorovať pomocou klinického vyšetrenia, ktoré by malo byť robené pravidelne – u detí každých šesť mesiacov, u dospelých aspoň raz ročne –, lebo umožňuje odhaliť zmeny pohybového aparátu a ich vývoj v čase, prípadne včas zachytiť a riešiť nové ťažkosti. Pre hodnotenie funkcie pohybového aparátu by mal byť využívaný klinický skórovací systém Haemophilia Joint Heath Score (HJHS), a to v rámci fyzikálneho vyšetrenia cieľových kĺbov. Hodnotí sa ich opuch, svalová atrofia, krepitus pri pohybe, deficit flexie či extenzie, prítomnosť bolesti a svalová sila. Súčasťou je tiež vyšetrenie celkového pohybu pri chôdzi, chôdzi po schodoch, behu a poskakovanie na jednej nohe. Čím je HJHS skóre vyššie, tým je stav kĺbov horší. Pacient môže tiež vyplniť Haemophilia Activity List, dotazník zameraný na subjektívne vnímanie obmedzenia v denných aktivitách, ktorý existuje vo verzii pre dospelých aj detských hemofilikov a dobre koreluje s HJHS skóre. Jeho vyplnenie je ľahké a trvá menej ako desať minút. Vyššie skóre v tomto prípade znamená lepší funkčný stav kĺbu.

Pri skríningu hemofilickej artropatie a zdravia kĺbov sú kľúčové aj zobrazovacie vyšetrenia, ktoré pomáhajú určiť stupeň poškodenia kĺbov, sledovať progresiu hemofilickej artropatie, diagnostikovať príčinu bolesti a posúdiť účinnosť liečby, prípadne rozhodnúť o jej ďalšom smerovaní. „Voľba najvhodnejšej zobrazovacej metódy samozrejme závisí od veku pacienta a od informácií, ktoré chceme získať,“ poznamenala MUDr. Plameňová.

Veľmi dobre dostupná je ultrasonografia, ktorá umožňuje detekciu krvácania do kĺbov (ľahšia a dostupnejšia ako magnetická rezonancia), prítomnosť synovitídy alebo iných abnormalít pohybového aparátu, a tiež navigáciu pri intervenčných zákrokoch na kĺbe. Užitočná je aj pre dlhodobé sledovanie a hodnotenie zmien  chrupavky alebo aj mäkkých tkanív. „Ukazuje sa, že ultrazvuk zobrazuje kontrast medzi krvným výronom a svalom lepšie ako počítačová tomografia,“ konštatovala MUDr. Plameňová s tým, že ide o metódu lacnú, rýchlu, bez žiarenia a nutnosti sedácie u detských hemofilikov. Nevýhodou je ťažšie vyšetrenie hlbších kĺbových štruktúr a samozrejme určitá miera subjektivity pri hodnotení vyšetrení závislá od skúseností lekára, ktorý ultrasonografiu robí. Hematológ sa môže naučiť pracovať s „point-of-care“ ultrazvukom (POC-US), ktorý môže po zaškolení využívať priamo vo svojej ambulancii – napríklad pri diferenciálnej diagnostike akútneho krvácania do kĺbov a bolesti pri chronickej artropatii. „Pomocou metódy POC-US máme tiež možnosť pacientovi priamo ukázať, aká je efektivita podávanej liečby, prípadne ho môžeme povzbudiť k lepšej spolupráci,“ dodala MUDr. Plameňová. Upozornila ďalej na „full peripheral joint“ ultrasonografiu (FJP-US), ktorá patrí jednoznačne do rúk rádiológov. Umožňuje vyšetriť periartikulárne štruktúry, odhaliť aj jemné zmeny v kĺboch a predovšetkým detegovať asymptomatickú hemartrózu. Pre včasnú diagnostiku hemofilickej artropatie je  využívaný skórovací systém HEAD-US, ktorý hodnotí prítomnosť synovitídy, poškodenia chrupavky a subchondrálnej kosti. Čím nižšia je hodnota skóre, tým lepší je stav daného kĺbu.

Záverom MUDr. Plameňová zhrnula, že vďaka profylaxii hematológovia v súčasnosti pozorujú menej klinicky zjavných krvácaní a nižší výskyt artropatie ako zvyčajne u hemofilikov v minulosti. Zároveň však stále čelia tomu, aby zmeny v pohybovom aparáte zistili včas, lebo dostupné klinické a rádiologické skórovacie systémy nemusia byť z tohto hľadiska vždy dostatočné. „De facto prechádzame od hodnotenia štruktúry kĺbov k hodnoteniu ich funkcie, čo vyžaduje citlivejšie muskuloskeletálne vyšetrenie, ktoré by odhalilo už funkčné pohybové zmeny, a nie až klinické zmeny v kĺboch. Medzi inovatívne techniky patrí napr. elektromyografia, 3D analýza chôdze, záťažový test, test posturálnej rovnováhy alebo izometrickej svalovej sily,“ dodala.

Zaujímavosti z kongresu ISTH 2023

V poslednej časti seminára Dr. Med. Peter Tamás, PhD., z Hematologickej a transfuziologickej ambulancie v Nemocnici Rimavská Sobota informoval o niektorých novinkách z oblasti hemofílie, ktoré zazneli na kongrese Medzinárodnej spoločnosti pre trombózu a hemostázu (International Society on Thrombosis and Haemostasis, ISTH) 2023 v kanadskom Montreale. Pokiaľ ide o štandardnú faktorovú liečbu, jednoznačne platí konsenzus, že táto terapia by mala byť individualizovaná na základe farmakokinetiky a ďalších parametrov, ako sú krvácavý fenotyp, stav kĺbov, preferencie pacienta, životný štýl atď. Niekoľko prednášok sa na kongrese zaoberalo stále diskutovanou otázkou, aká je minimálna hladina FVIII, ktorá vedie k eliminácii spontánnych krvácaní pri profylaxii. Dr. Pierre Chelle, PhD, z University of Waterloo, Ontario, prezentoval výsledky severoamerickej retrospektívnej štúdie využívajúcej „real-world“ dáta od hemofilikov A, z ktorých neprekvapivo vyplynulo, že čím vyššie boli minimálne hladiny FVIII, tým bolo riziko vzniku spontánnych krvácaní nižšie. Autori uviedli, že pre elimináciu týchto krvácavých príhod museli „trough levels“ dosahovať najmenej 10 %. Talianska retrospektívna kohortová štúdia, ktorú na ISTH 2023 predstavil Dr. Pasquale Agosti, PhD, z Università degli Studi di Milano, zase zistila, že u pacientov s miernou formou hemofílie A sa musí minimálna hladina FVIII potrebná k prevencii celkového aj spontánneho krvácania do kĺbov pohybovať okolo 18 %. „Čo z toho vyplýva? Že presne nevieme, aká má byť ‚trough level‘ FVIII, aby sme zabránili spontánnemu krvácaniu. Celkom určite ale vieme, že to nie je 1 % a veľmi pravdepodobne to nie je ani rozpätie 3 – 5 %,“ komentoval doktor Tamás.

Okrem iného upozornil aj na trojročnú prospektívnu štúdiu J-DaUPHIN, ktorej výsledky predniesla Dr. Azusa Nagaová, MSc, z Ogikubo Hospital v japonskom Tokiu a ktorá poskytla prvý dôkaz o tom, že využitie POC-US pre pravidelný monitoring kĺbov hemofilikov A vedie ku zlepšeniu ich dlhodobých výsledkov stavu kĺbov. „Navyše sa ukázalo, že 88 % synovitíd spôsobených krvácaním je klinicky asymptomatických. Rozhodne je teda potrebné účinok liečby pravidelne sledovať pomocou zobrazovacích metód, ktoré sú schopné odhaliť aj subklinické krvácanie, ako sme ostatne už počuli v predchádzajúcej prednáške,“ podotkol Dr. Tamás.

Ako ďalej uviedol, nedávno bol pre detských aj dospelých pacientov s hemofíliou A schválený fúzny proteín efanesoktokog alfa (rFVIIIFc-vWF-XTEN), a to ako profylaktická či „on-demand“ liečba a aj ako peroperačná liečba krvácania. V oblasti génovej terapie bol  pre liečbu závažnej hemofílie A u dospelých pacientov bez inhibítorov FVIII a bez detekovateľných protilátok proti adenoasociovanému vírusu sérotypu 5 (AAV5) v anamnéze už schválený prípravok s účinnou látkou valoctocogene roxaparvovec. Ide o vektor na báze AAV5, ktorý exprimuje rekombinantnú verziu ľudského FVIII pod kontrolou špecifického promótora, čím nahrádza v organizme chýbajúci koagulačný FVIII. „Základný výskum sa snaží diverzifikovať možnosti génovej terapie, napr. cestou modifikácie génu pre FVIII, s cieľom zabezpečenia vyššej a dlhšej expresie a hľadať spôsoby jej využitia aj u detských hemofilikov,“ uzavrel Dr. Tamás.

Odporúčané

Editoriál

19. 12. 2023

Vďaka modernej liečbe a vzdelávacím aktivitám patrí Slovensko medzi popredné krajiny Európy, čo sa týka záchrany životov v dôsledku cievnej mozgovej…