Preskočiť na obsah

Fórum: Čo musí zdravotníctvo zvládnuť v roku 2023

iStock-1307162604
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Tento rok prináša pre slovenské zdravotníctvo niekoľko veľkých výziev. Fórum Medical Tribune sa pýta:Aké  sú najdôležitejšie úlohy, ktorým bude sektor zdravotníctva čeliť v roku 2023?  Tu sú odpovede od zástupcov nemocníc a zdravotníkov aj od analytikov. Odpovedajú Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, Michal Staňák, riaditeľ Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, a Martin Vlachynský, analytik INESS.

Viceprezident Pramuk: Čaká nás dramatické obdobie, nedostatok financií je kritický

Igor Pramuk






MUDr. Igor Pramuk,
viceprezident, Asociácia nemocníc Slovenska

Dlhodobo podfinancované zdravotníctvo čaká dramatické obdobie. Za najväčšie výzvy v celom sektore považujem vysporiadanie sa s rozpočtom pre zdravotníctvo, deficitom zdravotníckeho personálu a s podporou rozvoja regionálnych nemocníc z financií Plánu obnovy a odolnosti.

Kritický nedostatok finančných zdrojov v celom rezorte znásobuje rastúca inflácia, skokovité zvýšenie platov zdravotníkov a neúmerne vysoké ceny energetických komodít.

Okrem týchto chronických problémov by sme sa už bezpodmienečne mali začať zaoberať aj pacientom a tým, akú pridanú hodnotu mu poskytneme. A to aj v súvislosti s Optimálnou sieťou nemocníc a nárastom miezd. Cesta pacienta za zdravotnou starostlivosťou a zvyšovanie jej merateľnej kvality by mali byť naším záväzkom.

Prezidentka Lazorová: Získajme ľudí pre reformy nemocníc aj ambulantnej sféry

Lazorová_foto_




Mgr. Iveta Lazorová, PhD., MPH, dipl. p. a.
prezidentka, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Vidíme tu tri základné úlohy v oblasti zdravotníctva, ktoré sa permanentne opakujú každý rok, pretože k ich realizácii bohužiaľ nedochádza. Platí to aj pre rok 2023:

  1. Podľa nášho názoru je potrebné získať si ľudí pre realizáciu reformy zdravotníckych zariadení, ktoré predstavila vláda v závere roka, hlavne čo sa týka kvalifikácie ústavných zdravotníckych zariadení podľa OSN, ale aj reformy ambulantnej sféry. Podľa očakávaní sa totiž zdvihla vlna odporu a snáh o zachovanie status quo hlavne zo strany regionálnych politikov, ktorí sa snažia uplatniť svoj vplyv a nehľadia na záujmy a potreby systému ako takého. Každá zmena potrebuje nielen lídrov, ale aj ľudí, ktorí budú pre zmenu bojovať , obhajovať ju, ale aj realizovať navrhované zmeny. Bohužiaľ, necítime tu nejakú výraznú snahu zo strany Ministerstva zdravotníctva SR k tomu, aby dostatočne presviedčalo a argumentovalo potreby týchto zmien, čo môže viesť k úplnému zlyhaniu všetkých snáh o to, aby sa systém nastavil efektívne a ekonomické procesy pre realizáciu reformy fungovali. Potrebujeme získať aj pacientov, aby pochopili, že reforma im pomôže zabezpečiť kvalitnú starostlivosť.
  2. Ďalšou úlohou je riešenie nedostatku pracovnej sily v zdravotníctve. Predložili sme štyrom ministrom zdravotníctva naše návrhy, ako by mali vyzerať kroky pre získanie absolventov odbornej prípravy sestry a pôrodnej asistentky do systému, ako aj udržanie si tých, ktorých v systéme máme. Bohužiaľ, nevidíme snahu na uplatňovanie týchto opatrení. Potrebujeme si nastaviť jasnú stratégiu v oblasti ľudských zdrojov.
  3. Financovanie zdravotníctva je permanentne témou politických, ako aj odborných diskusií, avšak potrebujeme už konečne prejsť od diskusií k činom. Nastavenie platieb za poistencov štátu, ktoré budú pravidelne valorizované bez ohľadu na to, kto je pri moci, by určite pomohlo zastabilizovať a rozvíjať systém, pretože neisté ekonomické prostredie určite neprispieva k rozvoju a investíciám do zdravotníctva. Plán obnovy počíta s financiami pre zdravotníctvo na rozvoj infraštruktúry, avšak po tejto jednorazovej investícii musí prísť aj garancia finančného krytia nákladov poskytovateľov v skutočnej reálnej výške, pretože zadlžovanie poskytovateľov bude bez reálnych platieb nákladov za poskytnutú službu neustále pokračovať.

Riaditeľ Staňák: Potrebujeme uzatvárať medzeru medzi nami a vyspelejšími systémami

Michal Stanak








Michal Staňák, Dr.phil, AKC,
riaditeľ, Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO)

Najdôležitejšou úlohou sektoru zdravotníctva v roku 2023 bude v prvom rade pokračovať v aplikácii Plánu obnovy a odolnosti napriek aktuálnej politickej nestabilite. Jeho súčasťou sú totiž zásadné skokové zlepšenia v oblastiach, v ktorých zdravotná starostlivosť na Slovensku dlhodobo zápasí, ako napríklad optimalizácia siete nemocníc, reforma duševného zdravia či reforma dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

V oblasti liekovej politiky, v ktorej sa ako riaditeľ NIHO najviac pohybujem, bude hlavnou úlohou Ministerstva zdravotníctva SR zabezpečiť rozpočet na pokrytie zmien v liekovej politike, ktoré priniesla novela zákona 363/2011 Z. z. z 1. 8. 2022, a priniesť deklarovanú úsporu z generických a biosimilárnych liekov.

Celkovo najhlavnejšou úlohou sektoru zdravotníctva však zostáva robiť také zmeny, aby ich pacienti na Slovensku pocítili a aby sme postupne uzatvárali medzeru medzi nami a vyspelejšími zdravotníckymi systémami.

Analytik Vlachynský: Ak sa verejné zdravotníctvo neprispôsobí dobe, rozdvojí sa postupne na komerčné a na to pre nízkopríjmových

Martin Vlachynsky








Ing. Martin Vlachynský,
analytik, Inštitút ekonomických a spoločenských analýz INESS

Ak si odmyslíme pandémiu, slovenské zdravotníctvo už roky čelí rovnakej sade výziev a ešte ďalšie roky čeliť bude. Jedna časť výziev je „taktická“. Týka sa najmä extrémnej neistoty vo financovaní, zlých a neskorých rozpočtov a nečakaných legislatívnych zmien počas roka. Je to spôsobené najmä snahou o politický mikromanažment celého sektora a ignoranciou základných legislatívnych čŕt systému. Najmä postavenia zdravotných poisťovní ako nákupcov služieb a chýbajúceho časového, geografického a čiastočne aj obsahového nároku (štandardy). Na stave financovania ambulancií vidíme už v januári, že rozpočet na rok 2023 je opäť slabý a celá prevádzka zdravotníctva sa bude aj v roku 2023 lepiť doslova zo dňa na deň.

Druhá časť výziev je „strategická“. Netýka sa len Slovenska, ale systému socializovaného zdravotníctva tak, ako bol stvorený po druhej svetovej vojne. Zažívame roztváranie nožníc medzi dopytom a ponukou. Na jednej strane je starnúce a chorejšie obyvateľstvo, rastúca kúpna sila a medicínsky pokrok, ktorý ponúka riešenia stále širšieho spektra diagnóz a problémov, no s patričnou cenovkou. Na strane druhej je starnúca kohorta zdravotníkov, obmedzený vstup kapitálu do odvetvia a skostnatené prevádzkové procesy v zdravotníctve, ktoré sa za ostatných 70 rokov prakticky nezmenili. Ak sa verejná (solidárna) časť zdravotníctva neprispôsobí dobe, systém sa postupne rozdvojí. Časť výkonov sa presunie do komerčnej sféry a vo verejnom systéme ostanú ťažko chorí a ľudia s nízkymi príjmami. Prispôsobiť sa znamená rýchlejšiu absorpciu inovácií, vrátane manažérskych, väčšie otvorenie systému kapitálu a podnikateľským nápadom, viac konkurencie, ale v neposlednom rade aj vrátenie zodpovednosti za vlastné zdravie primárne do rúk jednotlivca.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

24. 1. 2023

Vážení čitatelia, otvárate  prvé vydanie elektronického časopisu Tribune.sk v roku 2023. Aký bude tento rok pre slovenské zdravotníctvo? Ustoja…