Fórum: Kto by mal byť zodpovedný za dostatok zdravotníkov

Na popud Lekárskeho odborového združenia (LOZ)  vznikol návrh na zavedenie trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vláda z tohto záväzku cúva a poukazuje na jeho problematické súvislosti. Táto debata má ale základ v reálnom probléme a tým je personálne zabezpečenie poskytovaných zdravotných služieb. Mala by sa posilniť istota pacienta, že sa o neho bude v nemocnici starať dostatok kvalifikovaného personálu? A kto by mal byť zodpovedný za zabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov potrebného na zabezpečenie kvalitných zdravotných služieb? Na tieto otázky odpovedajú predseda odborového zväzu Anton Szalay, riaditeľ asociácie poisťovní Michal Štofko, riaditeľ INEKO Dušan Zachar a ekonóm INESS Martin Vlachynský.

Szalay: Stanovené minimálne personálne obsadenie pracovísk sa považuje za maximálne

Mgr. Anton Szalay,
predseda, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb

Je neprijateľné, aby sme mali na Slovensku taký zákon.

K posilneniu istôt pre pacientov je nutné uviesť, že súčasná legislatíva zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na odbornej úrovni. Takže nemusí prevládať obava, že by nebola zabezpečovaná adekvátna odbornosť personálu. Môžu sa však vyskytnúť prípady, keď je problém postaviť do služieb dostatočné počty zamestnancov, čo so sebou prináša aj odloženie niektorých ošetrení alebo operačných zákrokov.

Nie je to problém len Slovenska, zdravotníci chýbajú v celej Európskej únii (EÚ). Migráciu nezastavíme. V každom prípade zodpovednosť za dostatočné vzdelávanie odborníkov nesie svojou politikou štát, chýbajú koncepcie vzdelávania nových lekárov, ale aj ostatného zdravotníckeho personálu, najmä sestier. Tie sú v mnohých prípadoch na pracoviskách preťažované, majú na starosti priveľa pacientov a nemôžu stíhať plnenie svojich povinností.

V druhom rade manažmenty nemocníc musia plniť minimálne personálne obsadenie pracovísk, čo sa im dlhodobo nedarí na potrebnej úrovni. Minimálne sa považuje takmer všade za maximálne a to je tiež jedna z príčin neutešeného stavu nášho zdravotníctva.

Dôvodov je viac, ale najmä nedostatočná miera odmeňovania, odchod našich sestier do iných krajín EÚ, najmä do ČR a Rakúska. Kde mnohokrát pracujú na nižších pracovných postoch, ale za vyšší zárobok ako na Slovensku. Tretím dôvodom je aj nedostatočná úroveň platieb štátu za svojich poistencov a tým nižšie zdroje pre sektor zdravotníctva. Ďalším dôvodom je nerealizovanie optimalizácie nemocničnej siete, ale aj ambulantnej, čo spôsobuje negatívne vnímanie zdravotníctva v spoločnosti. Pacient nám stále akosi prekáža... vôbec nie je tým, ku ktorému by mali smerovať všetky činnosti pre jeho uzdravenie.

Štofko: Je v kompetencii ministerstva zabezpečiť bezpečnejšiu starostlivosť

Ing. Michal Štofko, PhD.,
riaditeľ, Asociácia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky

Návrh na zavedenie trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je priamo úmerný rastu istoty pacienta, že sa o neho bude v nemocnici starať dostatok kvalifikovaného personálu. Rovnako nie je priamo úmerný ani rast dopytu po zdravotnej starostlivosti jej aktuálnej ponuke. Pohľad na počet návštev v rámci ambulantného sektora a rovnako aj pohľad na nesystémovú distribúciu ústavnej zdravotnej starostlivosti naprieč Slovenskom priamo implikujú, že si naše zdravotníctvo vyžaduje výrazne iné a omnoho zásadnejšie zmeny, ako len jednoducho preniesť zodpovednosť za viacúrovňové zlyhanie na jedného, prípadne pár zamestnancov. 

Zodpovednosť za smerovanie a reguláciu systému má v rukách v prvom rade ministerstvo. Znamená to teda, že je v plnej kompetencii ministerstva nastaviť systematické zmeny v zdravotníctve tak, aby sa zabezpečila kvalitnejšia, bezpečnejšia a dostupnejšia zdravotná starostlivosť. Deje sa to už na mnohých frontoch, v prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti tu máme projekt Optimalizácia siete nemocníc, v prípade všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti tu máme pripravenú tiež novú koncepciu, a dokonca aj v prípade špecializovanej zdravotnej starostlivosti ministerstvo v spolupráci s Asociáciou zdravotných poisťovní a Slovenskou lekárskou komorou pracuje okrem nových normatívov pre pokrytie siete aj na novom katalógu ambulantných výkonov a novej metodike naceňovania týchto výkonov.

Sú to zásadné zmeny, ktoré však vždy vyžadujú svoj čas a proces. Je pravda, že nedostatok stability dnešného systému týmto procesom život neuľahčuje, musíme však dúfať, že k týmto pozitívnym zmenám dôjde.

Ultimátnym cieľom akejkoľvek regulácie by vždy mala byť adresnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a efektívnosť pri vynakladaní prostriedkov a zdrojov spojených s týmto poskytovaním.

Zachar: Každý by chcel dostatok zdravotníkov. Namiesto hrozby žalárom sa zamerajme radšej na reformy

Dušan Zachar,
riaditeľ, INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Pomôžem si citátom Thomasa Sowella, ktorý povedal: „Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nie je dostatok čohokoľvek pre uspokojenie všetkých, čo to chcú. Prvou poučkou politiky je nevšímať si prvú poučku ekonómie.“ A práve tento citát dokumentuje, pri niektorých vládach vo väčšom rozsahu, pri niektorých v menšom rozsahu, túžbu ignorovať túto prvú poučku ekonómie a sľubovať voličom aj dlhodobo neudržateľné veci.

Samozrejme, každý by chcel, aby bol dostatok, ba dokonca prebytok zdravotníckeho personálu, lebo je jasné, ak je ho pod určitú kritickú hranicu alebo je unavený, môže to mať za následok nižšiu bezpečnosť pacienta. Ale nie je to možné riešiť mávnutím čarovného prútika a hroziť žalárom riaditeľom nemocníc, keď tento dostatok nezabezpečia. Zamerajme sa radšej na postupné kroky a reformy, odbúrajme napríklad administratívne, jazykové a kvalifikačné bariéry pre príchod zdravotníkov z Ukrajiny a iných krajín.

Vlachynský: Ak nebudeme mať flexibilnejší systém, čaká nás otázka, či je lepšie oddelenie s menej personálom, či žiadne

LOZ to vymyslelo podľa hesla „Poručíme větru, dešti“. Predstava, že kriminalizáciou manažmentu nemocníc na Slovensku vyriešime celosvetovú otázku nedostatku zdravotníkov, je samozrejme nesprávna.

Áno, zodpovednosť treba, ale začínať ju rovno trestným právom je nezmysel.

Naviac centrálne určované rigidné personálne normatívy sú čoraz väčším prežitkom v 21. storočí. Iná situácia je v starej pavilónovej nemocnici a iná v modernej nemocnici s plávajúcimi lôžkami, neustálym elektronickým monitoringom pacientov a prepracovaným komunikačným systémom medzi oddeleniami. Reakčná doba na potrebu pacienta je pri rovnakom počte zdravotníkov v oboch zariadeniach úplne iná.

Bezpečnosť a kvalitu služieb nemusia riešiť iba štátne normatívy, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj interné (pokojne certifikované a auditované) pravidlá nemocnice.

Je tu aj hlbšia otázka. Bude pre pacienta lepšie, keď bude na oddelení s menej personálom, ako keď nebude na vôbec žiadnom oddelení, pretože bude pre nesplnené normatívy zavreté? K tomuto stavu kvôli starnutiu populácie a aj samotných zdravotníkov nevyhnutne smerujeme, ak nebudeme mať flexibilnejší systém.