Fórum: Rieši prijaté zvýšenie platov problém dostatočne?

Fórum Medical Tribune sa pýta expertov a predsedu odborového zväzu, ako hodnotí prijaté zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Čo prináša pozitívne a čo nerieši alebo rieši nedostatočne? Odpovedá Michal Páleník, statistik a ekonóm z Inštitútu zamestnanosti, zdravotnícky analytik Martin Smatana a Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

Szalay: Prijatý zákon je dobrý začiatok

Mgr. Anton Szalay,
predseda, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb

V úvode stanoviska je potrebné uviesť, že bez finančného krytia v štátnom rozpočte pre rok 2023 sa zvýšenie koeficientov pre 25 zdravotníckych profesií nebude dať realizovať. Po rokovaní Hospodárskej rady SR na Úrade vlády sa zatiaľ nedohodli všetky potrebné financie pre rezort zdravotníctva (ku 13. 10.).

V podstate je všetko otvorené, ale aj ohrozené najmä tým, že súčasná menšinová vláda nemá väčšinu v Národnej rade SR a v prípade neschválenia rozpočtu hrozí rozpočtové provizórium, čo je takmer katastrofický scenár aj pre zdravotníkov. Situácia je veľmi napätá a potvrdzuje to aj skutočnosť podaných cca 2 100 výpovedí lekárov v nemocniciach.

Na rokovaniach s ministrom zdravotníctva sme ako odbory boli úspešní. Počiatočný návrh mal riešiť len päť profesií, dosiahli sme rozšírenie na 25 profesií. Návrh bol, aby len tých päť malo aj roky praxe. Naša argumentácia o diskriminácii ostatných priniesla opäť rozšírenie rokov praxe aj na ostatných zdravotníkov. Aj keď je strop pri 20 rokoch praxe, do budúcnosti máme na čom stavať. Za každý rok 1 %.

V novele zákona je aj úprava koeficientov, čo je pozitívne najmä v chronicky nedostatkových profesiách (sestry, sanitári a pod.). Účinnosť od 1. 1. 2023 môže priniesť určitú stabilizáciu personálu za predpokladu, že v susedných krajinách nepríde k ešte radikálnejším navýšeniam platov zdravotníkov.

V niektorých prípadoch to môže primäť k návratu do systému niekoľkých zdravotníkov. Negatívom je teda najmä prax len do tých 20 rokov, pritom ľudia pracujú aj viac ako 40 rokov. (Vo verejnej službe je to upravené priaznivejšie.)

Nájdu sa však niektorí, ktorí nie sú spokojní s prijatým zákonom, poukazujú na nedostatočné navýšenie, ale podľa nás je potrebné niekde začať a ďalej rokovať. Situácia je však, ako uvádzam v úvode, dosť napätá a dnes nikto nepovie, koľko lekárov výpovede stiahne a či sa niekto k výpovediam nepridá, čo by spôsobilo kolaps systému poskytovania  zdravotnej starostlivosti občanom – pacientom, ktorí už dnes veľmi dlho čakajú na vyšetrenia, liečbu, operácie a podobne.

Veríme, že potrebné financie sa doplnia najmä v platbách za poistencov štátu, lebo bez nich nebudú mať peniaze zdravotné poisťovne, následne poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a dopad na zamestnancov bude tiež pri vysokej inflácii devastačný. Pri zhoršovaní príjmov zamestnancov, ich nedostatku hrozí fakt, že na zdravotnú starostlivosť bude mať len úzka skupina „bohatých“ ľudí a ostatní v tichosti budú aj bez legislatívy odkázaní na „eutanáziu.“

Páleník: Vyššie platy neurobí zo slovenského zdravotníctva dobré miesto na prácu

Mgr. Michal Páleník, PhD.,
expert na zamestnanosť, Inštitút zamestnanosti a Fakulta managementu UK v Bratislave

Parciálne navýšenie platov časti zdravotníkov nerieši väčšinu problémov, a ešte aj zavádza ďalšie, najmä zvyšovanie platu podľa veku, čo bude demotivovať mladé lekárky a lekárov, rovnako ako to demotivuje mladých učiteľov a učiteľky.

Financovanie nerieši veľké problémy zdravotníctva na Slovensku, najmä platby za poistencov štátu a vertikálnu koncentráciu monopolného typu jedného majiteľa (PENTA).

Vládny návrh je záplata, ktorá možno oddiali odchod pracovníčok a pracovníkov zo systému zdravotníctva na Slovensku, ale určite nepriláka nových a určite neurobí zo sektora dlhodobo priaznivé miesto na prácu.

Smatana: Našou prioritou by mali byť ambulantní zdravotníci

Martin Smatana, MSc.,
zdravotnícky analytik, bývalý riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú politiku

Hodnotenie závisí od toho, čo sme od navýšenia očakávali.

Ak sa pozrieme na dve hlavné skupiny, čiže lekárov a sestry, tak u mladých zdravotníkov sa navýšili koeficienty tak, že sú na úrovni Českej republiky. Nie len relatívne, ale aj po prepočte na eurá. Z pohľadu čerstvého absolventa sme sa teda „dotiahli“ na úroveň susedov a určite to zaváži, keď sa budú rozhodovať, či ostanú na Slovensku, alebo pôjdu do Čiech. Toto je obzvlášť kľúčové u sestier, kde v silnom roku len niekde okolo 40 až 50 % z absolventiek nastupovalo do praxe na Slovensku. Priemerná mzda sestry bola totiž často (bez príplatkov a nadčasov) na takej úrovni, že sme o sestry bojovali nie len s českým alebo maďarským zdravotníctvom, ale aj s inými sektormi na Slovensku, mimo zdravotníctva, ako napríklad maloobchod, služby či iné.

Ak sa pozrieme na lekárov a sestry s atestáciou, resp. špecializáciou, tak tam je situácia odlišná. Navýšenie u lekárov sa pohybuje na úrovni 7 – 17 %, čo v niektorých prípadoch nevykryje ani očakávanú infláciu. U sestier je toto navýšenie síce vyššie, ale stále ostaneme pod priemerným zárobkom českých lekárov a sestier v nemocnici. Nemôžeme preto očakávať, že by sa skúsení zdravotníci vrátili z iných krajín, na to je toto navýšenie asi nedostačujúce.

Jedno pozitívum novely zákona je bonifikácia za odpracovanú prax, čo je element, ktorý u nás absentoval, a keďže sme mali dlhodobo podfinancovaný rezort a stratové nemocnice, stávalo sa, že prax nebola vždy reflektovaná do mzdy zdravotníkov, čo často viedlo k ich odchodu do iných krajín. Ako negatívum vnímam to, že podľa súčasne predloženého návrhu zákona o rozpočte neráta ministerstvo financií, že by navýšenie skompenzovalo aj ambulantným zdravotníkom, čo môže mať negatívny dopad na ich presun z ambulantného do ústavného sektoru. Už dnes pritom má Slovensko štvrtú najvyššiu mieru odvrátiteľných hospitalizácií a našou prioritou by mali byť práve ambulantní zdravotníci a starostlivosť.