Jedenie v reakcii na úzkosť alebo smútok je spojené s poškodením srdca

Podľa výskumu zverejneného v januári 2023 v časopise ESC European Journal of Preventive Cardiology  je pre zdravie srdca dôležité nielen to, čo jeme, ale aj to, prečo jeme. Štúdia zistila, že emočné jedenie bolo spojené s kardiovaskulárnymi problémami, pričom k tomuto vzťahu prispel stres.

„Emocionálni jedáci konzumujú jedlo, aby uspokojili svoj mozog, nie žalúdok. Mindful-stravovanie môže pomôcť tento zlozvyk odstrániť. Znamená to urobiť si čas na jedlo, či už o samote, alebo s ostatnými, venovať jedlu pri jeho konzumácii pozornosť a nenechať sa rozptyľovať telefónom alebo televíziou,“ uviedol autor štúdie prof. Nicolas Girerd, koordinátor Centra klinického vyšetrovania (CIC-P) a kardiológ z Fakultnej nemocnice v Nancy vo Francúzsku.

Podľa hlavnej autorky dr. Sandry Wagnerovej, nutričnej epidemiologičky z CIC-P, môže byť stres jedným z dôvodov, prečo jesť v reakcii na pocity namiesto hladu. „Vieme, že emocionálni jedáci si menej uvedomujú hlad a sýtosť, ale pozorné jedenie priťahuje pozornosť k týmto fyzickým pocitom. Fyzická aktivita – či už prechádzka, alebo intenzívnejšie cvičenie – je ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť emočnému jedeniu, pretože zmierňuje stres a poskytuje náhradnú aktivitu. Prostých desať minút meditácie alebo dychových cvičení denne môže taktiež pomôcť upokojiť sa a znížiť stres,“ radí.

Jednalo sa o prvú štúdiu, ktorá o 13 rokov neskôr posúdila súvislosť medzi stravovacím správaním zdravých jedincov a kardiovaskulárnym (KV) poškodením. Štúdia zahŕňala 1 109 účastníkov kohorty STANISLAS, do ktorej boli v rokoch 1993 až 1995 zaradení rodičia a dospievajúci v regióne Lotrinsko na severovýchode Francúzska. Emocionálne jedenie, čo je tendencia k prejedaniu v reakcii na negatívne emócie, ako sú smútok alebo úzkosť, bolo hodnotené pomocou holandského dotazníka stravovacieho správania.

Merania KV poškodenia zahŕňali hodnoty karotído-femorálnej rýchlosti pulznej vlny a hodnotenie diastolickej dysfunkcie, ktoré indikujú tuhosť tepien a srdca. Podľa predošlých štúdií je zvýšenie rýchlosti pulzných vĺn, čo znamená tuhšie tepny, spojené s vyšším rizikom srdcových chorôb a cievnej mozgovej príhody. Diastolická dysfunkcia koreluje s väčšou pravdepodobnosťou rozvoja srdcového zlyhávania.

Asociácia medzi emocionálnym stravovaním a KV poškodením bola analyzovaná po úprave podľa veku, pohlavia, úrovne vzdelania, diabetu, hypertenzie, stredného vekového rozdielu medzi meraním stravovacieho správania a KV poškodenia, indexu telesnej hmotnosti, koncentrácie krvných lipidov, fyzickej aktivity a ďalších meraní.

Medzi 916 dospelými bol stredný vek v dobe merania stravovacieho správania 44,7 roka a takmer polovicu (49,7 %) tvorili ženy. Medián doby medzi meraním stravovacieho správania a KV poškodením bol 13,4 roka. Emocionálne jedenie bolo spojené s vyššou rýchlosťou pulzných vĺn a 38-percentným zvýšením rizika diastolickej dysfunkcie.

V mediačnej analýze autori štúdie zistili, že úroveň stresu vysvetlila 32-percentné spojenie medzi emočným stravovaním a diastolickou dysfunkciou. „Systém odmeny môže byť obzvlášť zapojený do emocionálneho stravovania, kde jedlo môže znížiť úzkosť a pohodlné jedlo môže otupiť reakciu na akútny stres,“ uvádza dokument.

Príjem energie nebol sprostredkovateľom žiadnych asociácií. „Mohli by sme očakávať, že emocionálni jedáci budú konzumovať vysoko kalorické jedlá, čo by následne viedlo ku KV problémom, ale nebolo to tak. Jedným z vysvetlení je, že sme merali priemerný príjem kalórií a emocionálni jedáci môžu v strese jesť viac, ale inokedy naopak menej. Práve tento jojo prístup môže mať negatívne účinky na srdce a krvné cievy v porovnaní so stabilným príjmom potravy,“ vysvetlil prof. Girerd.

Autori dospeli k záveru, že snahy o prevenciu KV ochorení by sa mali zamerať na stravovacie návyky nad rámec nutričného obsahu. Podľa dr. Wagnerovej sa techniky, ako sa vysporiadať s emočným stravovaním, síce už používajú k pomoci obéznym jedincom, avšak štúdia naznačuje, že tieto stratégie by mali byť rozšírené na všetkých emocionálnych jedákov bez ohľadu na ich hmotnosť, aby sa zabránilo neskorším KV poškodeniam.