Preskočiť na obsah

Kardiovaskulárne rizikové faktory u starších osôb: Desaťročná následná analýza prežitia

zeny, chůze
Foto: shutterstock.com

Starnutie a kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú úzko späté. Staršia populácia je bežne postihnutá zdravotnými stavmi, ako sú napr. krehkosť, multimorbidita, polypragmázia, alebo práve KVO. Dôsledkom je znížená kvalita života, kognitívne deficity a zhoršenie funkčnej kapacity, ktoré ovplyvňujú každodenné činnosti. V máji 2022 boli v odbornom časopise ESC European Journal of Cardiovascular Nursing publikované výsledky brazílskej štúdie, ktorá sa touto problematikou zaoberala. Jej závery zdôrazňujú predovšetkým potrebu vzdelávacích politík zameraných na prevenciu hypertenzie, nefajčenia, a najmä kľúčovú úlohu fyzickej aktivity u starších ľudí.

Vplyvy KVO sa tiež odrážajú v nákladoch na zdravotnú starostlivosť spojenú so špecializovanou a vysoko komplexnou starostlivosťou o hospitalizované staršie osoby počas KV príhod, ako sú infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Okrem toho sú KVO celosvetovo stále hlavnou príčinou úmrtia u dospelých a starších populácií. Dôležitú úlohu tu zohrávajú kardiovaskulárne (KV) rizikové faktory, ako sú hypertenzia, diabetes, dyslipidémia, obezita, fajčenie, konzumácia alkoholu a fyzická nečinnosť. Predstavujú vysokú prevalenciu a majú vplyv na morbiditu aj mortalitu starších osôb. Doterajšie štúdie hodnotiace vplyv KV rizikových faktorov u staršej populácie však mali krátku dobu sledovania a neumožnili konkrétne analýzy účinkov týchto faktorov na staršiu populáciu, vrátane toho, ako ovplyvňujú jej prežitie. Preto bolo cieľom tejto štúdie analyzovať prežitie starších jedincov  žijúcich v komunite s ohľadom na prítomnosť KV rizikových faktorov.

Desaťročné sledovanie sa začalo v roku 2008 u 418 starších osôb žijúcich v strednej Brazílii. Na skúmanie súvislosti medzi prežitím a KV rizikovými faktormi boli použité Kaplanova-Meierova metóda a Coxov model proporcionálnych rizík. Priemerný vek účastníkov bol 70,6 (±7,1) roka; väčšina mala hypertenziu (81,6 %), nepravidelnú fyzickú aktivitu uviedlo 44 percent účastníkov a 43,3 percenta fajčilo.

Ľudia zahrnutí do štúdie v roku 2008 boli znovu navštívení o desať rokov neskôr, v roku 2018/2019, kedy boli identifikovaní tí, ktorí neprežili, a preživší boli opäť zahrnutí do štúdie. Príčiny úmrtia boli zaznamenané na základe Medzinárodnej klasifikácie chorôb uvedenej na úmrtných listoch v Informačnom systéme úmrtnosti miestnych zdravotníckych služieb. Ak boli príčiny kardiovaskulárne a/alebo prispeli ku kardiovaskulárnemu výsledku, boli klasifikované ako úmrtie na KVO; všetky ostatné príčiny boli klasifikované ako iné.

Od pacientov boli zhromaždené údaje týkajúce sa arteriálnej hypertenzie (klasifikovaná na základe nameraných hodnôt TK > 140/90 mm Hg a/alebo užívania antihypertenzív), diabetu a dyslipidémie (hodnotený glykemický a lipidový profil každého pacienta). Obezita bola definovaná na základe nameranej hmotnosti a výšky, kedy jedinci s BMI ≥ 27 kg/m2 boli považovaní za osoby s nadváhou, ako sa odporúča pre staršiu populáciu. Úroveň fyzickej aktivity bola meraná pomocou Medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity (IPAQ), overeného pre brazílsku populáciu, ktorý klasifikuje respondenta ako veľmi aktívneho, aktívneho, nepravidelne aktívneho alebo sedavého na základe hlásených životných aktivít. V rozhovore bola tiež hodnotená spotreba alkoholických nápojov, pričom sa zaznamenal typ konzumovaných nápojov a gramy požitého alkoholu. Fajčenie bolo hodnotené podľa prítomnosti alebo neprítomnosti fajčenia, roka nástupu a odvykania v prípade bývalých fajčiarov.

Po desiatich rokoch sledovania (priemer 8,38 ± 2,82 roka) prežilo 59,3 % (n = 248) sledovaných jedincov, 34,1 % (n = 142) ich zomrelo, 14,1 % (n = 55) zomrelo na KVO a u 6,7 % (n = 28) bolo sledovanie z dôvodu straty kontaktu prerušené. Ako sa ukázalo, zatiaľ čo vek, hypertenzia a fajčenie boli jasne potvrdené rizikové faktory pre znížené prežitie, fyzická aktivita sa ukázala byť významným ochranným faktorom. Tí, ktorí zomreli na KVO, mali priemerný systolický krvný tlak (STK 148,88 mm Hg) vyšší ako preživší (141,35 mm Hg). Bývalí fajčiari zostali vo vysokom riziku ešte päť rokov po ukončení fajčenia. Riziko KVO u jedincov, ktorí prestali fajčiť, sa po piatich rokoch síce znížilo, ale nebolo rovnaké ako u tých, ktorí nikdy nefajčili.

„V tomto prieskume sme skúmali spojenie KV rizikových faktorov po dobu desiatich rokov a prežitie starších ľudí žijúcich v komunite, z ktorých mnohí nenavštevovali pravidelne lekárov, nesnažili sa zmierniť rizikové faktory a zabrániť kardiovaskulárnym príhodám. Zistili sme, že starší jedinci s hypertenziou a fajčiari mali znížené prežitie v dôsledku fatálneho KVO. Starší jedinci, ktorí sa zúčastnili fyzickej aktivity, aj keď nepravidelne, mali tendenciu prežiť viac rokov alebo až do konca sledovania štúdie,“ uvádzajú autori. Ako dokazujú, v metaanalýze 42 klinických štúdií z roku 2017, ktorá zahŕňala 144 220 jedincov po celom svete, sa potvrdilo, že dosiahnutím STK 130–134 mm Hg bolo riziko KVO znížené o 29 percent, a pri ešte nižších hodnotách, t. j. 120–124 mm Hg, bolo riziko znížené dokonca o 42 percent. To jasne naznačuje význam hodnôt STK pre kardiovaskulárne príhody a úmrtia.

Ako autori upozorňujú, hodnotenie veku by malo byť interpretované opatrne, pretože môže byť ovplyvnené expozíciou farmakám, ako sú antihypertenzíva, hypoglykemiká, statíny, prebiotiká a probiotiká, ako aj faktormi správania, ako sú odvykanie od fajčenia, znížená konzumácia alkoholu, cvičenie, znížená spotreba soli a dodržiavanie zdravej výživy prostredníctvom obmedzenia kalórií.

Pohyb ako modifikovateľný rizikový faktor

K známym modifikovateľným KV rizikovým faktorom patrí fajčenie. Napriek výhodám odvykania od fajčenia majú bývalí fajčiari stále vyššie kardiovaskulárne riziká ako tí, ktorí nikdy nefajčili. Rozšírené by preto mali byť nielen stratégie na odvykanie od fajčenia, ale aj na prevenciu získania tohto návyku. Ďalším dôležitým modifikovateľným rizikovým faktorom, o ktorom sa teraz diskutuje stále častejšie, je fyzická nečinnosť. Táto štúdia potvrdila, že aj nepravidelná fyzická aktivita je pre staršiu populáciu ochranným faktorom.

Systematický prehľad z roku 2019, vychádzajúci z 58 štúdií z Ameriky a Európy, ukázal, že neaktívni alebo sedaví dospelí v porovnaní s fyzicky aktívnymi mali najmenej polovičnú pravdepodobnosť úmrtia alebo rozvoja KVO. Štúdia so 14 599 dospelými porovnávala vo Veľkej Británii po dobu 12,5 roka jedinca so sedavým spôsobom života s tými, ktorí vykazovali rastúcu trajektóriu fyzickej aktivity počas sledovania. Výsledky ukázali, že druhá skupina mala nižšie riziko úmrtnosti zo všetkých príčin. V tejto štúdii udržiavanie minimálnej úrovne fyzickej aktivity potenciálne zabránilo 46 % úmrtí.

Vysoká úroveň fyzickej aktivity spojená s ďalšími faktormi zdravého životného štýlu, ako sú zdravé stravovanie a správny spánkový režim, súvisí s lepším zdravím. Fyzická aktivita by preto mala byť široko podporovaná nielen v sekundárnej prevencii na zníženie a potieranie KV rizikových faktorov, ale aj v primárnej prevencii. Dnes je už zrejmé, že aj mierne fyzické cvičenie (150 minút týždenne), a to najmä silový tréning, môže zvýšiť dlhovekosť znížením rizika úmrtia zo všetkých príčin.

Starší dospelí by mali podľa odborných odporúčaní vykonávať najmenej 150 – 300 minút aeróbnej fyzickej aktivity strednej intenzity týždenne, alebo 75 – 150 minút aeróbnej aktivity s vyššou intenzitou týždenne. Kombinácia týchto intenzít, alebo dokonca spojenie s posilňovaním hlavných svalových skupín v dvoch alebo viacerých dňoch v týždni zvyšuje prínosy fyzickej aktivity. Fyzická aktivita s viacerými zložkami, silový tréning a cvičenie funkčnej rovnováhy trikrát alebo viackrát týždenne navyše zvyšujú funkčnú kapacitu a môžu tiež zabrániť pádom.

Bez ohľadu na to, kde k nej dochádza alebo aký je jej účel, má fyzická aktivita okrem zníženia úmrtnosti zo všetkých príčin, zníženia rizika kardiovaskulárnych ochorení, onkologických ochorení a diabetu tiež prínosy súvisiace s duševným a kognitívnym zdravím. Dôležitú úlohu zohráva aj v prevencii pádov, zdravia kostí a funkčnej kapacite jedinca. Fyzická aktivita by preto mala byť podporovaná, kedykoľvek je to možné, s prihliadnutím na skutočnosť, že akákoľvek úroveň aktivity je lepšia ako žiadna. Dokonca aj vtedy, keď starší jedinci nespĺňajú odporúčania, určitá úroveň fyzickej aktivity bude stále generovať výhody. Začiatočníci alebo menej aktívni ľudia, ktorí sa zúčastňujú fyzickej aktivity, by mali postupne zvyšovať jej frekvenciu a intenzitu.

Ako odporúčajú autori štúdie, okrem kampane proti fajčeniu by malo byť v populácii masívne podporované pravidelné fyzické cvičenie a zdravé stravovanie, a to nielen na kontrolu už existujúcich ochorení, ale najmä na prevenciu chronických zdravotných problémov. Odporúčanie zdravotníkov ovplyvňuje tých, ktorí už majú nejakú chorobu. Návyky zdravého životného štýlu by preto mali byť súčasťou kultúrnych praktík a mali by byť implementované do rutinného života v snahe prerušiť reťazec nezdravých návykov.

Dnes je už zrejmé, že KVO majú zásadný význam v patologickom starnutí, ako je funkčný pokles, zvýšené postihnutie a závislosť na okolí. KV rizikové faktory môžu samy o sebe znížiť prežitie a funkčnú kapacitu starších jedincov, a tým pôsobiť ako dvojitá záťaž pri znižovaní prežitia. Preto by mali byť vypracované ďalšie štúdie, ktoré hodnotia prítomnosť rizikových faktorov a ich vplyv na život starších ľudí v priebehu času.

Táto štúdia je jednou z mála národných populačných výskumov, ktoré skúmajú súbežnosť rizikových faktorov v prežití staršej populácie. Analýza potvrdila, že starší ľudia, ľudia s hypertenziou, fajčiari a sedaví starší ľudia mali vyššie riziko úmrtia a následné zníženie prežitia. Ide o známe KV rizikové faktory a dva z nich, ktoré sú ovplyvniteľné – fajčenie a sedavý životný štýl –, by mohli byť liečené multidisciplinárnym tímom v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom intervencií, ktoré podporujú zmenu životného štýlu. Výsledky tejto štúdie ukazujú záťaž KV rizikovými faktormi na prežitie staršej populácie a naznačujú zdravotnému systému, zdravotníckym pracovníkom a jednotlivcom, že je potrebné zvýšiť povedomie o dôležitosti integrácie vhodných návykov, ktoré umožňujú zdravé starnutie, čím sa znižujú šance na rozvoj KV rizikových faktorov a KV príhod. Okrem toho je potrebné vyhodnotiť a neustále aktualizovať stratégie pre zdravotnú výchovu a znižovanie rizikových faktorov s cieľom osloviť a zvýšiť povedomie o tejto problematike.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

16. 8. 2022

Dostupnosť primárnej starostlivosti je téma, ktorou sa zaoberajú ministerstvo zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovné…