Kedy vyšetrovať srdce pred nekardiologickou operáciou?
Podľa nových odporúčaných postupov Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) pre kardiovaskulárne hodnotenie a liečbu pacientov podstupujúcich nekardiologickú operáciu by mali všetci pacienti starší ako 65 rokov podstúpiť vyšetrenie srdca pred nekardiologickou operáciou so stredným alebo vysokým rizikom.
Vyšetrenie srdca sa odporúča aj u zdanlivo zdravých ľudí starších ako 65 rokov pred nekardiologickou operáciou so stredným alebo vysokým rizikom. Odhaduje sa, že každý rok podstúpi na svete závažnú operáciu viac ako 300 miliónov ľudí, takmer 85 % veľkých operácií tvoria nekardiálne zákroky. Odhaduje sa, že v Európskej únii sa ročne vyskytne najmenej 660 000 závažných kardiovaskulárnych komplikácií spôsobených nekardiálnymi operáciami.
Dokument poskytuje rady pre predoperačnú, operačnú a pooperačnú starostlivosť o pacientov podstupujúcich nekardiálne operácie. Cieľom je zabrániť kardiovaskulárnym komplikáciám, vrátane infarktu myokardu, trombózy v stentoch, porúch srdcového rytmu, pľúcnej embólie, cievnej mozgovej príhody a úmrtia.
Pravdepodobnosť kardiovaskulárnych komplikácií závisí od charakteristiky pacienta a tiež od typu operácie a od toho, či ide o plánovanú, alebo urgentnú operáciu. Podľa pravdepodobnosti srdcového infarktu, iktu alebo úmrtia v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia do 30 dní sa operácia delí na operácie s nízkym (menej ako 1 %), stredným (1 – 5 %) a vysokým (nad 5 %) rizikom. Napríklad operácia kolena je nízkoriziková, transplantácia obličky je stredne riziková a transplantácia pľúc je vysoko riziková.
Profesorka Julinda Mehilli z Nemocnice Landshut-Achdorf, Landshut, Nemecko, povedala: „U pacientov vo veku 45 až 65 rokov bez príznakov alebo anamnézy kardiovaskulárneho ochorenia by sa pred vysoko rizikovou nekardiálnou operáciou malo zvážiť vykonanie elektrokardiogramu a meranie troponínu.“
V pokynoch sú tiež uvedené opatrenia, ktoré môžu pacienti pred operáciou a po nej podniknúť, aby znížili pravdepodobnosť kardiovaskulárnych komplikácií. Odporúča sa prestať fajčiť viac ako štyri týždne pred operáciou, ako aj kontrolovať vysoký krvný tlak, dyslipidémiu a diabetes. Pacienti by tiež mali byť vyšetrení na anémiu, ktorá by sa mala pred operáciou liečiť. Pokiaľ užívajú lieky, najmä lieky na riedenie krvi, musia byť informovaní svojím lekárom, či majú tieto lieky vysadiť, alebo v ich užívaní pokračovať.
Predsedníčka pracovnej skupiny pre odporúčané postupy profesorka Sigrun Halvorsenová z Univerzitnej nemocnice Ulleval v Osle v Nórsku uviedla: „Hodnotenie rizík by malo zahŕňať charakteristiku pacienta a chirurgické aspekty, aby sa mohlo urobiť individuálne rozhodnutie.“ V dokumente sa uvádza: „Je dôležité, aby boli zohľadnené hodnoty a preferencie pacientov, pokiaľ ide o prínosy a riziká operácie, a aby boli pacienti do rozhodovania zapojení. To je zvlášť dôležité, pokiaľ ide o rozhodovanie o podstúpení či nepodstúpení elektívnej operácie, načasovanie operácie a voľbu chirurgických a anesteziologických techník.“
Dokument poskytuje na mieru šité odporúčania pre pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami, ochoreniami obličiek, diabetom, malignitami, obezitou a covidom-19. Všeobecne platí, že po prekonaní covidu-19 by mala byť elektívna nekardiálna operácia odložená až do úplného zotavenia a optimalizácie súbežných ochorení.
Existujúce srdcové ochorenie zvyšuje riziko perioperačných kardiovaskulárnych komplikácií, najmä u starších pacientov. Všetci pacienti s ischemickou chorobou srdca by preto mali podstúpiť kardiologické vyšetrenie.
Rozhodnutie o invazívnom diagnostickom vyšetrení a revaskularizácii pomocou stentov alebo bypassu pred nekardiálnou operáciou by malo byť individuálne na základe symptómov a prítomnosti zúženia alebo blokády srdcových ciev. Pacienti so symptomatickou chlopňovou vadou srdca, najmä so stenózou aortálnej chlopne alebo regurgitáciou mitrálnej chlopne, sú vystavení vyššiemu riziku perioperačných komplikácií, najmä pri absolvovaní nekardiálnych operácií so stredným a vysokým rizikom. V závislosti od závažnosti stenózy aortálnej chlopne a od naliehavosti a závažnosti plánovanej nekardiálnej operácie odporúčajú pokyny chirurgickú alebo transkatétrovú opravu chlopne alebo balónikovú valvuloplastiku ako premostenie. U osôb s ťažkou mitrálnou regurgitáciou často dochádza k srdcovému zlyhaniu, čo zdvojnásobuje riziko komplikácií, najmä po nekardiálnej operácii so stredným alebo vysokým rizikom. Perkutánna alebo chirurgická liečba mitrálnej chlopne by mala byť zvážená pred nekardiálnou operáciou ako doplnok optimálnej medikamentóznej liečby. Predoperačná kardiologická kontrola s EKG sa odporúča tiež u pacientov s arytmiami, ktorí by mali pokračovať v užívaní antiarytmík. Pacienti s kardiostimulátorom alebo implantabilným kardioverterom-defibrilátorom musia pred operáciou podstúpiť kontrolu svojho zariadenia, pokiaľ táto kontrola nebola urobená nedávno.
Po nekardiologických operáciách, najmä po operáciách so stredným a vysokým rizikom, je najčastejšou kardiovaskulárnou komplikáciou poškodenie myokardu, ktoré je spojené so zvýšeným rizikom úmrtia do jedného mesiaca po operácii. U pacientov so srdcovým ochorením je táto komplikácia pravdepodobnejšia a môže vyžadovať dlhšie pozorovanie v intenzívnej starostlivosti ako u pacientov bez srdcového ochorenia.
Odporúčané postupy: 2022 ESC Guidelines on cardiovascular assessment and management of patients undergoing non-cardiac surgery. Eur Heart J 2022. https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehaaXXX.