Krátky nočný spánok je spojený s takmer dvojnásobným rizikom PAD
Podľa údajov zverejnených Európskou kardiologickou spoločnosťou (ESC) je spánok kratší ako päť hodín v porovnaní so sedem- až osemhodinovým spánkom spojený so 74-percentným zvýšením pravdepodobnosti rozvoja ochorenia periférnych tepien.
Ochorenie periférnych tepien (PAD) postihuje viac ako 200 miliónov ľudí na celom svete. Toto ochorenie zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody a srdcového infarktu. „Naša štúdia naznačuje, že spať sedem až osem hodín v noci je dobrým zvykom pre zníženie rizika PAD. Nedostatočný nočný spánok a denné driemanie boli v minulosti spájané so zvýšeným rizikom ochorenia koronárnych tepien, ktoré je rovnako ako PAD spôsobené upchatými tepnami. Okrem toho patria problémy so spánkom medzi najčastejšie hodnotené ťažkosti u pacientov s týmto ochorením. Existujú však len obmedzené údaje o dopade spánkových návykov na PAD a naopak, a preto si naša štúdia dala za cieľ túto medzeru vyplniť,“ povedal autor práce Dr. Shuai Yuan z Karolinska Institutet vo švédskom Stockholme.
Štúdia zahŕňala viac ako 650 000 účastníkov a prebehla v dvoch etapách. Najprv výskumní pracovníci analyzovali spojitosť dĺžky nočného a denného spánku s rizikom PAD. V druhej časti použili genetické dáta k vykonaniu randomizovaných kontrolovaných štúdií (tzv. Mendelova randomizácia – pre skúmanie kauzality asociácií). Podľa Dr. Yuana sú observačné analýzy obmedzené reverznou kauzalitou – čo znamená, že pokiaľ sa nájde súvislosť medzi spánkovými návykmi a PAD, nemôžeme si byť istí, či spánkové návyky spôsobili PAD, alebo naopak či toto ochorenie ovplyvnilo spánkové návyky. Mendelova randomizácia je robustná metóda pre hodnotenie kauzality a poskytuje väčšiu istotu o výsledkoch.
Celkovo povedané, najsilnejší dôkaz bol pre krátky nočný spánok, kde vzťah s PAD platí oboma smermi. V observačnej analýze 53 416 dospelých bol spánok kratší ako päť hodín za noc spojený s takmer dvojnásobným rizikom PAD v porovnaní so siedmimi až ôsmimi hodinami spánku (pomer rizík [HR] 1,74; 95 % interval spoĺahlivosti [CI] 1,31 – 2,31). Toto zistenie bolo podporené ďalšími analýzami u 156 582 a 452 028 jedincov. V kauzálnych štúdiách bol krátky spánok spojený so zvýšeným rizikom PAD, a navyše bol PAD spojený so zvýšenou pravdepodobnosťou krátkeho spánku. „Výsledky naznačujú, že krátky nočný spánok môže zvýšiť riziko rozvoja PAD a že PAD zvyšuje riziko nedostatočného spánku,“ uviedol Dr. Yuan.
Pokiaľ ide o dlhý spánok, v observačnej analýze 53 416 dospelých bol spánok osem a viac hodín za noc spojený s 24-percentným zvýšeným rizikom PAD v porovnaní so siedmimi až ôsmimi hodinami (HR 1,24; 95 % CI 1,08 – 1,43). Toto zistenie bolo podporené analýzami vo dvoch väčších populáciách so 156 582 a 452 028 jedincov. Nenašli sa však žiadne kauzálne vzťahy medzi dlhým spánkom a PAD. Podobné výsledky boli hlásené pri zdriemnutiach cez deň, kedy driemajúci mali o 32 percent vyššie riziko PAD v porovnaní s tými, ktorí si cez deň nezdriemli (HR 1,32; 95 % CI 1,18 – 1,49), ale neboli nájdené žiadne príčinné súvislosti. Aj keď sa našli asociácie, nepodarilo sa potvrdiť kauzalitu, a preto je podľa Dr. Yuana potrebných viac štúdií o vzťahoch medzi dlhým nočným spánkom, denným zdriemnutím a PAD „Zmeny životného štýlu, ako je fyzická aktivita, ktoré pomáhajú ľuďom získať viac spánku, môžu znížiť riziko vzniku PAD. Pacientom s týmto ochorením by zlepšenie nočného spánku mohla umožniť aj optimalizácia liečby bolesti,“ uzavrel Dr. Yuan.