Preskočiť na obsah

Na Slovensku je málo obezitologických špecialistov

obezita
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

V rámci liečby pacientov s obezitou u nás chýba systém. Akreditované centrum pre manažment obezity je iba v Bratislave.

Obezita je chronické ochorenie významne skracujúce dĺžku života a spojené so zvýšením celkovej úmrtnosti oproti osobám s normálnou hmotnosťou. Toto chronické ochorenie sa stalo v 21. storočí závažným problémom, ku ktorému výrazne prispeli aj nevhodná strava a sedavý spôsob života. Obezita a nadhmotnosť sú spojené s ďalšími závažnými chronickými ochoreniami. Spájajú sa s dvojnásobne vyšším rizikom vzniku kardiovaskulárnych komplikácií (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda), s troj- až sedemnásobným zvýšením výskytu diabetu mellitu (DM) 2. typu, 55 % nárastom depresií a 5,5 % zvýšením rozvoja nádorových ochorení. Približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie majú nadhmotnosť alebo obezitu. Na Slovensku chýba viacúrovňový multidisciplinárny systém starostlivosti o pacientov s obezitou. Odborníci sa zhodujú, že manažment a liečba obezity musia mať širšie ciele ako len zníženie telesnej hmotnosti. Odborníci sa zhodli, že prevencia a liečba obezity musia byť komplexné, nejde len o zníženie hmotnosti, pretože to sa nie vždy podarí udržať aj v budúcnosti.

Zložité mechanizmy vzniku obezity

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou obezity a nadváhy v Európskej únii (EÚ). U seniorov je výskyt nadváhy a obezity na Slovensku podľa Euroskopu dokonca najväčší z EÚ. Viac ako 60 % slovenskej dospelej populácie v produktívnom veku má nadhmotnosť alebo obezitu a 25 % dospelých mužov a žien spĺňa kritériá pre obezitu a asi 1 % slovenskej dospelej populácie patrí do kategórie ťažkej obezity. Závažná je aj skutočnosť, že narastá obezita v detskom a adolescentnom veku. Obezita je chronické ochorenie a treba ho aj tak riešiť. 

„Viac ako 90 % prípadov  je  dôsledok dlhodobej chronickej energetickej nerovnováhy, ktorá vzniká na podklade interakcie viacerých génov s obezogénnym vonkajším prostredím a nevhodným životným štýlom. Je dôsledkom zvýšeného energetického príjmu a zníženého energetického výdaja. Najnovšie lekárske poznatky hovoria o veľmi zložitých mechanizmoch podmienených epigeneticky, vplyvoch životného prostredia, stresu, nedostatku spánku a ďalších faktoroch spôsobujúcich obezitu. Obezita zvyšuje u ľudí obavy z rizika vzniku ischemickej choroby srdca, DM 2. typu, vysokého krvného tlaku, bolesti kĺbov a chrbta. Paradoxne sa ľudia v súvislosti s obezitou menej obávajú cievnej mozgovej príhody, zhubných ochorení a depresií,“ zdôraznila  doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH, viceprezidentka Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO) pre stredoeurópsky región, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA), predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS) a špecialistka na diabetes mellitus, poruchy látkovej premeny a výživy.

Režimové, diétne opatrenia a behaviorálna liečba sú základom ovplyvnenia obezity, nadstavbou je účinná farmakologická liečba. Veľmi dôležitou podmienkou je, aby každý pacient, ktorý je indikovaný k chirurgickej liečbe obezity, podstúpil najprv konzervatívnu terapiu obezity, a to minimálne v dĺžke troch mesiacov. Pacienti, ktorí podstúpili operačný výkon, budú sledovaní v 3-, 6-, 12- a 24-mesačných intervaloch.

Protektívny faktor fyzickej zdatnosti

Obezita je celospoločenským problémom. Zákonodarcovia presúvajú väčšinu zodpovednosti za prevenciu obezity na jednotlivca a rodinu. Samozrejme informovaný pacient pristupuje k liečbe obezity s oveľa vyšším záujmom, dokáže motivovať nielen sám seba, ale aj vlastné okolie, ktoré mu môže byť pri liečbe nápomocné. Veľa je v dnešnej dobe na pleciach lekára, ktorý pokiaľ má na to vytvorené podmienky a prostredie, určite dokáže jednotlivcovi pomôcť. Avšak je potrebné si uvedomiť, že pri riešení tohto problému zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vláda, spoločnosť, zamestnávatelia, výrobcovia potravín, marketing atď.

Obezita je často vnímaná ako otázka životného štýlu, a nie ako ochorenie, ktoré je potrebné zavčasu liečiť. Kým zdraví jedinci potrebujú preventívne a vzdelávacie programy, aby dokázali zmeniť svoj životný štýl, u osôb, ktoré trpia nadváhou a obezitou, iba zmena životného štýlu nestačí.

Osoby s nadhmotnosťou a obezitou podľa aktuálneho európskeho prieskumu podhodnocujú svoju hmotnosť. Ľudia si nie sú vedomí spojitosti obezity a celej škály chronických ochorení. Keď dôjde k 5 – 10 % poklesu hmotnosti, tak dochádza k výraznému zlepšeniu kardiometabolických rizikových faktorov (glykémia, krvný tlak, lipidové spektrum), k zlepšeniu komorbidít obezity, pri výraznejšom poklese hmotnosti dokonca k remisii cukrovky 2. typu, k  zmierneniu syndrómu spánkového apnoe.

Na dôležitosť fyzického pohybu poukázala prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied: „Obezogénne správanie je typické prejedaním sa, sedavosťou a nízkou  fyzickou aktivitou. Len 30 % populácie má dostatočnú pohybovú aktivitu. Vyše 5 miliónov ľudí ročne zomiera v dôsledku fyzickej inaktivity a je to podobný efekt, ako má fajčenie. Fyzická inaktivita je nezávislým rizikovým faktorom chronických ochorení. Výskumy dokazujú, že fyzická zdatnosť znižuje mortalitu. Protektívny faktor fyzickej zdatnosti pôsobí tak, že zdatní muži majú nižšie riziko mortality aj v prítomnosti viacerých rizikových faktorov chronických ochorení. Zdravotné benefity pravidelného cvičenia sa ukazujú a sú nezávislé od redukcie hmotnosti. Fyzicky zdatní jedinci s nadváhou/obezitou sú na tom podstatne lepšie než jedinci s nadváhou, ktorí len posedávajú a nepohybujú sa.“

Odporúčaná dávka fyzickej aktivity je 10 000 krokov denne, 30 minút stredne intenzívnej aktivity 5-krát týždenne alebo 60 minút vysoko intenzívnej aktivity 3-krát týždenne, optimálne v kombinácii so silovým tréningom  60 minút dvakrát do týždňa. Dlhodobé riešenie obezity a s obezitou asociovaných ochorení vyžaduje komplexný multidisciplinárny prístup založený na tíme expertov v oblasti obezitológie – lekár, výživový poradca, fyzioterapeut, psychológ. Dôležitá je edukácia pacientov, lekárov, zdravotníkov, ale aj medikov.

Centrum pre liečbu obezity

Na Slovensku v rámci liečby pacientov s obezitou chýba systém. V Európe poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť takýmto pacientom v centrách pre manažment obezity, ktoré môžu získať akreditáciu Európskej asociácie pre štúdium obezity (EASO). Na Slovensku je cez EASO akreditované Centrum pre manažment obezity Biomedicínskeho centra SAV, kde sa zameriavajú najmä na úpravu životného štýlu v rámci komplexného manažmentu pacientov s obezitou. Stratégia liečby obezity pozostáva z nefarmakologickej liečby, ktorá zahŕňa úpravu výživy a stravovacích návykov, zvýšenie pohybovej aktivity a kognitívno-behaviorálnu terapiu, farmakologickú liečbu a v ťažkých prípadoch aj  bariatricko-metabolickú chirurgiu. „Klinická prax sa však v rámci Slovenska zameriava viac na riešenie sekundárnych diagnóz, ktoré sú výsledkom nadhmotnosti a obezity, ako na primárnu príčinu, prečo vznikli, teda na obezitu samotnú,“ doplnila profesorka Ukropcová.

Centrum pre manažment obezity v Biomedicínskom centre SAV v Bratislave prepája nielen medicínskych špecialistov z oblasti obezitológie, diabetológie, kardiológie, psychológie, psychiatrie, bariatrickej/metabolickej chirurgie, ale aj odborníkov na pohybovú aktivitu,  asistentov výživy a ďalších. Aby sa však pacient dostal do rúk odborníka, musí vedieť, že sa ho nadhmotnosť/obezita týka, a vedieť, na koho sa vo svojom okolí môže obrátiť. O tom, že nadhmotnosť/obezita alebo komorbidity obezity sú spojené s horšími sociálno-ekonomickými dôsledkami, sa vie už mnoho rokov. Veľmi dobre zdokumentovaný je aj opačný vzťah, že zlé socioekonomické podmienky vedú k rozvoju nadhmotnosti /obezity.

Liečime až následky?

Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou pacientov s obezitou sú o 25 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou. Zdravotné náklady spôsobené obezitou v Európe sa odhadujú na 2 až 8 % celkových zdravotných nákladov, čo je porovnateľné s takými chorobami, ako je napríklad rakovina. „Pacienta môžeme liečiť na hypertenziu, diabetes 2. typu, dyslipidémiu, ischemickú chorobu srdca či rôzne iné ochorenia, ak sa však nebudeme venovať obezite a sedavému životnému štýlu, nebudeme riešiť práve tie primárne príčiny, teda faktory, ktoré k vzniku týchto ochorení významne prispievajú. Je mimoriadne dôležité zamerať sa primárne na zmenu životného štýlu, nie výlučne len na redukciu hmotnosti. Tá môže byť relatívne rýchla a úspešná, no pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami v každodenných návykoch, šanca na jej udržanie je nízka,“ spresnila docentka Fábryová. Na Slovensku je len veľmi málo špecialistov, ako aj obezitologických ambulancií a špecializovaných centier pre manažment obezity. Odborníci sa zhodujú, že efektívny manažment obezity musí byť multidisciplinárny a celoplošný, pričom zdôrazňujú aj význam edukácie v oblasti zdravého životného štýlu. Pokiaľ budú mať odborníci možnosť úspešne zasiahnuť proti epidémii obezity, dokážu znížiť aj výskyt a spomaliť progresiu ďalších chronických ochorení.

Bariatrická chirurgia

Operačné riešenie je účinné napríklad pri pacientoch s extrémnou obezitou (BMI > 40 kg/m2) a výhodou je, že sa dá kombinovať s ďalšími možnosťami v rámci liečby. Pacientom dáva možnosť návratu do normálneho života s výrazne pozitívnym dopadom na ich zdravotný stav. Rozhodnutie pre operáciu závisí však od mnohých faktorov a vyšetrení. Motivácia pacienta byť zdravý a bojovať s obezitou je tu rovnako dôležitá. „Bariatricko-metabolická chirurgia sa vykonáva na viacerých pracoviskách na Slovensku, je plne hradená zdravotnými poisťovňami, pričom klinika v Banskej Bystrici spĺňa štandardy a kritériá pre daný typ chirurgie a vykoná takmer 100 týchto operačných výkonov ročne. Obezita je príčinou vyššej chorobnosti, invalidity a výrazne skracuje dĺžku života. V súčasnosti poznáme viac ako 200 komplikácií a ochorení, ktoré s ňou súvisia,“ priblížil problematiku MUDr. Ľubomír Marko, PhD., prednosta II. Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ktorý je priekopníkom v zavádzaní miniinvazívných a laparoskopických operácií.

Vybavenie ambulancií nepočíta s obéznymi ľuďmi

Doc. MUDr. Penesová, PhD., diabetologička, obezitologička a vedkyňa Biomedicínskeho centra SAV a prezidentka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu, realizuje komplexné intervencie u pacientov s extrémnou obezitou: „Je potrebné  zlepšiť vybavenie ambulancií. Potrebné sú zariadenia, ktoré obéznych pacientov unesú a kde ich môžu odborníci diagnostikovať a vyšetriť.  Mnohé vyšetrovacia lôžka majú nosnosť 150 kilogramov, pričom pre ľudí s extrémnou obezitou ju musia mať vyššiu.  Limitujúca je aj veľkosť otvoru CT prístroja alebo magnetickej rezonancie.“

Lekárnici nepodceňujú obezitu a vedia poradiť

V problematike  prevencie netreba zabúdať na lekárnikov, ktorí môžu vykonávať niektoré preventívne vyšetrenia a nasmerovať pacienta v prípade potreby do ambulancií venujúcich sa manažmentu obezity. Farmaceuti sú dôležitou súčasťou multidisciplinárneho obezitologického tímu, čomu nasvedčuje aj spoločná príprava Štandardného diagnostického a terapeutického postupu na manažment nadhmotnosti /obezity v dospelom veku v podmienkach verejných lekární.

Život jedincov žijúcich s obezitou je spojený s mnohými zdravotnými komplikáciami a sociálno-ekonomickými následkami ovplyvňujúcimi ich denne. „Nadhmotnosť/obezita je spojená s vysokým rizikom rozvoja kardiometabolických ochorení, s diabetom 2. typu, steatózou pečene, srdcovo-cievnymi ochoreniami, ale aj s viacerými druhmi onkologických ochorení (napríklad rakovina hrubého čreva a konečníka, pečene, pankreasu, prsníka, prostaty a podobne), s ochoreniami tráviaceho systému, dýchacieho traktu – vrátane zvýšeného rizika ťažkého priebehu respiračných ochorení. Ale aj s neplodnosťou či psychickými poruchami, ako sú depresia, úzkosť, s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba,“ zdôraznil PharmDr. Peter Matejka, PhD., z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.  

Lekárnik vie podľa možností lekárne pacientovi zmerať základné ukazovatele zdravotného stavu. Týmto spôsobom sa dá zlepšiť dostupnosť preventívneho vyšetrenia pre všetkých bez toho, aby boli nútení objednávať sa u lekára. Zlepší sa tak aj dostupnosť termínov u špecialistov, ku ktorým sa dostane ten pacient, ktorý to naozaj potrebuje.      

Problémom je uhrádzanie výkonov

Prekážku vidia lekárnici v uhrádzaní preventívnych výkonov v lekárni  aj v nízkej informovanosti verejnosti. Niektoré lekárne uvádzajú aj nedostatok personálu či prístrojov. Väčšina lekární dnes poskytuje podľa svojich možností rôzne fyzikálne a biochemické vyšetrenia, ktorými je možné odhaliť riziko obezity alebo aj ďalších ochorení. „Pacienta však môže odradiť to, že si tento výkon hradí sám. Prekážkou je aj to, že väčšina ľudí o možnosti preventívnych meraní a ďalších kompetenciách lekárnika, v rámci ktorých sa na neho môžu obrátiť, nevie. Tu naozaj chýba osveta, aby si ľudia zvykli, že určité preventívne vyšetrenia môžu urobiť aj v lekárni,“ doplnila  PharmDr. Miroslava Snopková, PhD.,  viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory.

Odporúčané

Zápal apendixu po klozapíne

8. 4. 2024

V poslednej dobe bolo referované o spojitosti medzi apendicitídou a klozapínom. Avšak túto spojitosť skúmalo málo iných štúdií, existujú skôr iba…