Preskočiť na obsah

Nadmerné podriemavanie počas dňa je spojené so zvýšeným rizikom poruchy srdcového rytmu

iStock-1432634229
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Podľa výskumu prezentovaného na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) Preventive Cardiology 2023, ktorý sa konal od 13. do 15. apríla, je denné zdriemnutie po dobu 30 minút alebo dlhšie spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou rozvoja fibrilácie predsiení.

„Naša štúdia ukazuje, že zdriemnutie si počas dňa by malo byť obmedzené na menej než 30 minút. Ľudia s poruchami nočného spánku by sa však mali vyvarovať toho, aby spánkový deficit doháňali tým, že si cez deň zdriemnu,“ povedal autor štúdie Dr. Jesus Diaz-Gutierrez z Univerzitnej nemocnice Juana Ramona Jimeneza v Huelve v Španielsku.

Fibrilácia predsiení je najčastejšou poruchou srdcového rytmu, ktorá postihuje viac než 40 miliónov ľudí na celom svete. Ľudia s touto arytmiou majú päťkrát vyššie riziko cievnej mozgovej príhody než ich rovesníci. Podľa Dr. Diaz-Gutierreza predošlé štúdie naznačovali, že spánkové vzorce môžu hrať úlohu vo vývoji fibrilácie predsiení, ale toto je prvá práca, ktorá analyzovala vzťah medzi denným zdriemnutím a rizikom arytmie.

Štúdia použila dáta z projektu University of Navarra Follow-up (SUN), potenciálnej kohorty absolventov španielskych univerzít. Celkom 20 348 účastníkov bez fibrilácie predsiení na začiatku sledovania vypĺňalo dotazník každé dva roky. Boli získané informácie o sociodemografii (vek, pohlavie, pracovná doba), zdravotnom stave (vysoká koncentrácia cholesterolu, hypertenzia, diabetes, spánková apnoe, kardiovaskulárne ochorenie vrátane fibrilácie predsiení), životnom štýle (zdriemnutie si, fajčenie, cvičenie, príjem kávy, nárazová konzumácia alkoholu, dodržiavanie stredomorskej stravy, sledovanie televízie), výške a hmotnosti.

Účastníci byli rozdelení do troch skupín podľa priemernej doby denného spánku na začiatku sledovania: žiadne podriemavanie, zdriemnutie si na menej než 30 minút a na 30 minút alebo viac. Ako osoby s krátkym denným zdriemnutím boli definovaní tí, ktorí si zdriemli menej než 30 minút.

Nové diagnózy fibrilácie predsiení boli spočiatku hlásené samotnými pacientmi a následne potvrdené odbornou komisiou kardiológov, ktorá používala dopredu definovaný protokol zahŕňajúci kontrolu zdravotných záznamov. Riziko fibrilácie predsiení podľa dĺžky denného spánku bolo analyzované po úprave podľa informácií zhromaždených v dotazníku.

Priemerný vek účastníkov na začiatku sledovania bol 38 rokov a 61 percent tvorili ženy. Počas strednej doby sledovania 13,8 roka sa u 131 účastníkov vyvinula fibrilácia predsiení. V porovnaní s krátkym denným zdriemnutím mali tí, ktorí spali 30 alebo viac minút denne, takmer dvojnásobné riziko rozvoja fibrilácie predsiení (pomer rizika [HR] 1,90; 95 % interval spoľahlivosti [CI] 1,26 – 2,86). V porovnaní s kohortou s krátkym zdriemnutím nedošlo k zvýšeniu rizika u tých, ktorí cez deň nespali (HR 1,26; 95 % CI 0,82 – 1,93).

Ďalšia analýza bola vykonaná so zámerom identifikovať dobu trvania zdriemnutia si, ktorá je spojená s najnižším rizikom fibrilácie predsiení. Táto analýza zahŕňala tých, ktorí uvádzali pravidelné zdriemnutie, a vylúčila tých, ktorí cez deň nespali. Účastníci boli rozdelení do troch kategórií podľa priemerného denného trvania spánku na začiatku: menej než 15 minút, 15 až 30 minút a viac než 30 minút. V porovnaní s tými, ktorí si zdriemli dlhšie než 30 minút denne, mali tí, ktorí spali menej než 15 minút, o 42 percent nižšie riziko rozvoja fibrilácie predsiení (HR 0,58; 95 % CI 0,35 – 0,95), zatiaľ čo tí, ktorí si zdriemli 15 až 30 minút, mali riziko znížené o 56 percent (HR 0,44; 95 % CI 0,27 – 0,72).

Podľa Dr. Diaz-Gutierreza výsledky naznačujú, že optimálna dĺžka denného spánku je 15 až 30 minút. Sú ale potrebné rozsiahlejšie štúdie, aby sa zistilo, či je vhodnejšie krátke zdriemnutie, alebo cez deň nespať vôbec. Existuje mnoho možných vysvetlení súvislostí medzi zdriemnutím a zdravím. Napríklad dlhý denný spánok môže narušiť vnútorné hodiny tela (cirkadiánny rytmus), čo vedie ku kratšiemu nočnému spánku, častejšiemu nočnému zobúdzaniu a zníženiu fyzickej aktivity. Oproti tomu krátke zdriemnutie počas dňa môže zlepšiť cirkadiánny rytmus, znížiť hodnoty krvného tlaku a znížiť stres.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Zápal apendixu po klozapíne

8. 4. 2024

V poslednej dobe bolo referované o spojitosti medzi apendicitídou a klozapínom. Avšak túto spojitosť skúmalo málo iných štúdií, existujú skôr iba…