Preskočiť na obsah

Nadštandard by si platila necelá tretina ľudí, obvykle do 25 eur mesačne

iStock-1328981296
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve.

Zhruba dve tretiny respondentov nie sú ochotné si pravidelne priplácať za nadštandard nič. Štvrtina respondentov má limit maximálne 25 eur mesačne, 3 % by si priplatili do 50 eur a len 0,6 % viac ako 50 eur mesačne.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

„V maximalistickom scenári táto ochota reprezentuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne. Táto suma by mohla predstavovať dodatočný zdroj financií v slovenskom zdravotníctve,“ uvádza INESS vo svojej analýze (https://iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/ake_zdravotnictvo_ocakavaju_slovaci.pdf).

Najväčšia ochota pravidelne si priplácať je u ľudí vo veku okolo 30 rokov, s vysokoškolským vzdelaním (40 %) a s vyššími príjmami.

Prieskum sa pýtal aj na poplatky. Najmenej respondentom prekážajú poplatky pri návšteve pohotovosti (29 percent), pri zdravotníckych pomôckach (19 percent) či bežných liekoch (18 percent). Za každých okolností by podľa opýtaných mali byť bez poplatkov najmä inovatívne lieky (21 percent) a nemocničná liečba (21 percent).
Z výsledkov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú vzájomne protichodnú predstavu o zdravotníctve. „Jedna skupina (takmer 45 percent) si žiada viac kvality, lepšie služby, je ochotná robiť obety v zmysle príplatkov či dlhšieho cestovania. Druhá skupina (51 percent) požaduje hlavne komfort bezplatnosti plošného prístupu aj napriek tomu, že kvalita služieb nebude taká vysoká,“ ozrejmil analytik INESS Martin Vlachynský. Dodal, že rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík. „Ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu,“ doplnil.
Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent).

Otázka poplatkov bola významná najmä u starších ľudí.
Až 43 percent respondentov by nebolo ochotných obetovať nič na margo lepšej zdravotnej starostlivosti v prípade ťažkého ochorenia. Približne 15 percent by bolo ochotných dlhšie cestovať, 11 percent by sa nebránilo finančnej spoluúčasti a deväť percent by znieslo dlhšie čakacie doby.
Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov navštívilo zdravotnícke služby niekoľkokrát počas roka, pričom intenzita stúpala s vekom. „Výrazne viac mužov nevyužíva služby zdravotníctva, čo je do istej miery spôsobené gynekologickými prehliadkami. Častejšie zdravotníctvo využívali ľudia s nižším príjmom, kam čiastočne spadajú aj dôchodcovia,“ ozrejmil Vlachynský.
Prieskum skúmal pohľad Slovákov na zdravotníctvo. Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 21. až 27. septembra 2022 na vzorke 1 009 respondentov vo veku od 18 rokov.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

24. 1. 2023

Vážení čitatelia, otvárate  prvé vydanie elektronického časopisu Tribune.sk v roku 2023. Aký bude tento rok pre slovenské zdravotníctvo? Ustoja…