Preskočiť na obsah

Nákupné vozíky s EKG pomáhajú diagnostikovať poruchy

Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Aj obyčajný nákup môže zachrániť život. Ukazuje sa, že supermarketové vozíky môžu pomôcť diagnostikovať fibriláciu predsiení, ktorá sa dá následne liečiť, a zabrániť tak invalidite alebo smrteľnej cievnej mozgovej príhode (CMP). Nové údaje boli prezentované na ACNAP (Association of Cardiovascular Nursing and Allied Professions) 2023, vedeckom kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC).

„Táto štúdia ukazuje potenciál vykonávať zdravotné prehliadky v masovom meradle bez nutnosti narušenia každodennej rutiny,“ povedal autor štúdie profesor Ian Jones z Liverpool John Moores University, UK. Ako vysvetlil, v období dvoch mesiacov sledovania sa podarilo identifikovať 39 pacientov, ktorí si neboli vedomí, že majú fibriláciu predsiení. To je 39 ľudí s vyšším rizikom CMP, ktorí boli v súvislosti s nálezom objednaní ku kardiológovi. Na fibriláciu predsiení, ktorá je najčastejšou srdcovou poruchou, trpí celosvetovo viac ako 40 miliónov ľudí.

Fibrilácia predsiení zvyšuje riziko CMP päťnásobne. Tieto príhody sú často fatálne alebo invalidizujúce. Antikoagulácia síce podstatne znižuje riziko, ale mnoho ľudí zistí, že majú fibriláciu predsiení, až potom, čo dôjde k CMP. Na identifikáciu sú preto potrebné skríningové programy, aby ľudia s týmto ochorením mohli dostávať preventívne lieky.

Štúdia SHOPS-AF skúmala, či by vloženie elektrokardiografických (EKG) senzorov do rukovätí nákupných vozíkov mohlo účinne identifikovať nakupujúcich s fibriláciou predsiení. Desať vozíkov malo senzor umiestnený v rukoväti a počas dvojmesačnej štúdie boli používané v štyroch supermarketoch s lekárňami v Liverpoole. Nakupujúci boli požiadaní, aby použili upravený vozík a držali riadidlá aspoň 60 sekúnd. Pokiaľ senzor nezaznamenal nepravidelný srdcový pulz, rozsvietil sa na zeleno. Tí, u ktorých nebol zaznamenaný nepravidelný pulz, boli následne skontrolovaní prítomným výskumným pracovníkom, aby sa potvrdilo, že skutočne nedošlo k fibrilácii predsiení. Pokiaľ bol zistený nepravidelný srdcový pulz, senzor sa rozsvietil na červeno. Lekárnik v obchode potom urobil ručnú kontrolu pulzu a ďalšiu kontrolu pomocou senzoru nezávislého od vozíka, kedy jedinec stojí v pokoji. Následne boli záznamy EKG účastníkov s červeným svetlom a/alebo nepravidelným pulzom skontrolované kardiológom.

Účastníci boli informovaní o výsledkoch, ktoré boli: 1) žiadna fibrilácia predsiení, 2) nejasné EKG, a teda výzva k opakovaniu merania, alebo 3) potvrdená fibrilácia s určením termínu návštevy kardiológa do dvoch týždňov. Nákupný vozík využilo celkovo 2 155 dospelých. Údaje EKG boli k dispozícii pre 220 účastníkov, ktorí buď mali na senzore červené svetlo a/alebo nepravidelný pulz, čo naznačovalo fibriláciu predsiení. Po posúdení EKG kardiológom štúdie neboli u 115 účastníkov zistené žiadne známky fibrilácie predsiení, 46 záznamov bolo nejasných a fibrilácia predsiení bola diagnostikovaná u 59 účastníkov. Priemerný vek 59 účastníkov s fibriláciou predsiení bol 74 rokov a 43 percent tvorili ženy. Dvadsať z týchto účastníkov už o tomto ochorení vedelo a 39 ich bolo novo diagnostikovaných.

Pre posúdenie presnosti skríningu pomocou tejto metódy vedci urobili tri analýzy: 1) vyjmúc všetkých 46 nejasných EKG; 2) za predpokladu, že všetky nejasné EKG znamenali fibriláciu predsiení; a 3) za predpokladu, že všetky nejasné EKG neznamenali fibriláciu predsiení. To ukázalo, že citlivosť senzoru sa pohybovala od 0,70 do 0,93 a špecificita sa pohybovala od 0,15 do 0,97. To viedlo k pozitívnej prediktívnej hodnote 0,24 až 0,56, čo znamená, že len jedna štvrtina až polovina pacientov, u ktorých bola zistená fibrilácia predsiení podľa senzoru a/alebo ručnej kontroly pulzu, skutočne mala FiP. Záporná prediktívna hodnota bola 0,55 až 1,00, čo znamená, že približne polovica skutočných prípadov fibrilácie predsiení by pri použití tejto metódy zostala neodhalená. Bol tu teda vysoký počet falošne negatívnych aj falošne pozitívnych prípadov.

Ako uviedol prof. Jones, takmer dve tretiny nakupujúcich, ktorých pri štúdii oslovili, radi použili vozík; pritom absolútna väčšina tých, ktorí odmietli, sa skôr ponáhľala, než aby sa zákazníci vyšetrenia obávali. To ukazuje, že koncept je prijateľný pre väčšinu ľudí a stojí za to ho vyskúšať vo väčšej štúdii. Skôr než bude štúdia SHOPS-AF II vykonaná, je potrebné urobiť určité úpravy, aby bol systém presnejší. Napríklad mať určenú polohu na držadle, kde sa má účastník držať, pretože pohyb ruky narušuje odčítanie. Okrem toho smernice ESC vyžadujú len 30-sekundové EKG k diagnostike fibrilácie predsiení, takže sa hľadá senzor, ktorý skráti čas, po ktorý sa zákazníci musia nepretržite držať riadidiel, na polovicu. „Kontrola fibrilácie predsiení, zatiaľ čo ľudia pravidelne nakupujú, je sľubná pre prevenciu CMP a záchranu životov. Kľúčovým aspektom je poskytnutie okamžitého prístupu ku zdravotníckemu odborníkovi, ktorý môže vysvetliť nálezy a odoslať pacientov na potvrdzujúce testy a v prípade potreby predpísať lieky,“ uzavrel prof. Jones.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

19. 12. 2023

Vďaka modernej liečbe a vzdelávacím aktivitám patrí Slovensko medzi popredné krajiny Európy, čo sa týka záchrany životov v dôsledku cievnej mozgovej…