Preskočiť na obsah

Nové poznatky o vzťahu medzi zmenami teploty a kardiovaskulárnymi ochoreniami

Foto: Shutterstock

Klimatické zmeny vedú vo svojom dôsledku ku globálnemu otepľovaniu, ale v niektorých regiónoch naopak k mimoriadne chladnému počasiu. Oba extrémy sa podieľajú na zvýšenej mortalite v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení.

Predchádzajúce štúdie kardiovaskulárnych účinkov tepla a chladu vychádzali spravidla z agregovaných dát, napr. o dennom počte úmrtí v konkrétnom meste. Štúdia EXHAUSTION, ktorú na kongrese ESC prezentoval profesor Stefan Agewall z Universitetet i Oslo, Nórsko, použila oproti tomu individuálne dáta, ktorých analýza umožnila identifikovať, ktoré skupiny osôb sú extrémnymi zmenami počasia zvlášť ohrozené. Podľa toho je možné stanoviť aj individuálne pravidlá ich ochrany.

Štúdia EXHAUSTION zahŕňala dáta o 2,28 milióna dospelých jedincov (s prítomným aj neprítomným kardiovaskulárnym ochorením pri vstupe do štúdie) z piatich kohortových štúdií prebiehajúcich v Taliansku, Nemecku, Veľkej Británii, Nórsku a Švédsku v rokoch 1994 až 2010. Priemerný vek účastníkov štúdie sa pohyboval od 49,7 do 71,7 roka a podiel žien predstavoval 36 – 54,5 %. Údaje o úmrtnosti a novovzniknutých ochoreniach boli zhromažďované prostredníctvom registrov úmrtí a chorôb a doplňované následným skúmaním. Denné priemerné teploty vzduchu v mieste pobytu účastníkov boli zbierané z miestnych meteorologických staníc alebo boli odhadnuté pomocou modelovania z hodnôt nameraných na vzdialenejších meteorologických staniciach.

Vzťahy medzi teplotou a kardiovaskulárnymi stavmi či úmrtiami boli analyzované tak u všetkých účastníkov spoločne, ako aj vo vybraných podskupinách. Štúdia mala tzv. časovo stratifikovaný case-crossover dizajn, pri ktorom jednotlivé prípady slúžia zároveň ako svoje vlastné kontroly. To znamená, že u každého účastníka bola porovnávaná teplota v konkrétnom dni v týždni (napr. pondelok), kedy uňho došlo ku sledovanej nepriaznivej udalosti, s teplotami v tých istých dňoch (napr. všetky zostávajúce pondelky) v rovnakom mesiaci.

Analýza preukázala, že extrémne ochladenie a chladné počasie všeobecne zvyšuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie, najmä na ischemickú chorobu srdca, a tiež zvyšuje riziko novovzniknutej ischemickej choroby srdca. Pri poklese teploty približne o 10 °C (z +5 °C na −5 °C) bolo v sledovanej populácii riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie zvýšené o 19 % (relatívne riziko [RR] 1,19; 95% interval spoľahlivosti [CI] 1,04 – 1,36) a riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca o 22 % (RR 1,22; 95% CI 1,07 – 1,38). Pri poklese teploty približne o 11 °C (z +2 °C na −9 °C) mali účastníci o 4 % vyššie riziko novovzniknutej ischemickej choroby srdca (RR 1,04; 95% CI: 1,01 – 1,08).

Profesor Agewall zdôraznil, že kauzálny vzťah medzi nízkymi teplotami a úmrtiami bol výraznejší u mužov a ľudí žijúcich v štvrtiach s nízkym socioekonomickým statusom. Korelácia medzi prechladnutím a novovzniknutou ischemickou chorobou srdca bola silnejšia u žien a osôb starších ako 65 rokov.

V celkovej skúmanej populácii sa naopak neprejavili nepriaznivé účinky zvýšenia teploty na výskyt sledovaných udalostí – s výnimkou osôb s prítomným kardiovaskulárnym ochorením pri vstupe do štúdie. U tých bolo zvýšenie teploty o cca 9 °C (z +15 °C na +24 °C) spojené s vyšším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie o 25 % (RR 1,25; 95% CI 1,12 – 1,39) a vyšším rizikom cievnej mozgovej príhody o 30 % (RR 1,30; 95% CI 1,10 – 1,53).

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

27. 9. 2022

V tomto vydaní sa Tribune.sk venuje dopadom rastu cien energií na zdravotníctvo.

Fórum: Ako ušetriť na energiách

27. 9. 2022

Platby za energie predstavujú väčší podiel celkových nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako predtým. Fórum Medical Tribune sa preto…