Ochorenie periférnych tepien je u žien nedostatočne diagnostikované a liečené

Liečba choroby periférnych tepien (PAD) bola z veľkej časti vyvinutá u mužov a je menej účinná u žien. Recentné dáta prezentované v časopise Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) European Heart Journal – Quality of Care and Clinical Outcomes zdôrazňujú biologické, klinické a spoločenské dôvody, prečo môže byť toto ochorenie prehliadnuté u žien, ktoré navyše reagujú horšie na liečbu a majú horšie klinické výsledky.

Viac než 200 miliónov ľudí na celom svete má PAD, kedy dochádza k upchatiu tepien dolných končatín, čo obmedzuje prietok krvi a zvyšuje riziko infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody (CMP). PAD je taktiež hlavnou príčinou amputácie dolnej končatiny. Dôkazy naznačujú, že ženy trpia týmto ochorením minimálne v rovnakej miere, pravdepodobne častejšie, než muži, avšak s horšími výsledkami liečby. Prezentovaná práca bola vykonaná s cieľom identifikovať dôvody genderových nerovností v PAD. Výskumníci zhromaždili najlepšie dostupné dôkazy a použili model Svetovej zdravotníckej organizácie na analýzu genderových potrieb v zdravotníctve.

„Je nutné viac porozumieť tomu, prečo sa nám nedarí riešiť rozdiely v zdravotných výsledkoch medzi pohlaviami. Tento prehľad zahŕňa nielen biologické dôvody, ale taktiež to, akú úlohu môžu hrať zdravotné služby a úlohy žien v spoločnosti. Všetky tieto elementy by mali byť zohľadnené, aby mohli byť na ženy s PAD zacielené účinnejšie metódy diagnostiky a liečby,“ uvádza autorka docentka Mary Kavurma z Heart Research Institute v Austrálii.

V úvode autori zosumarizovali rodové nerovnosti v diagnostike a liečbe PAD a načrtli biologické, klinické a spoločenské premenné zodpovedné za tieto rodové rozdiely. Pri diagnostike je PAD rozdeľovaná do troch fáz: asymptomatická fáza, typické príznaky bolesti a kŕče v nohách pri chôdzi, ktoré sa uvoľňujú v pokoji (tzv. intermitentné klaudikácie), a končatinu ohrozujúca ischémia (CLTI), čo je chronické najzávažnejšie štádium, ktoré môže zahŕňať gangrénu alebo vredy. U žien je typické, že často nemajú žiadne príznaky alebo majú príznaky atypické, ako je menšia bolesť alebo nepohodlie pri chôdzi alebo v pokoji. Oproti mužom je u nich menej pravdepodobné, že budú mať intermitentné klaudikácie, a dvakrát častejšie sa u nich objaví CLTI. Zdá sa, že úlohu zohrávajú hormóny, pretože typické príznaky ženy mávajú až po menopauze. K diagnostike je používaný ankle-brachial index, ktorý porovnáva krvný tlak na horných a dolných končatinách, avšak ten je menej presný u pacientov bez príznakov alebo s menšími lýtkovými svalmi.

Liečba PAD zahŕňa lieky, cvičenie a chirurgický zákrok. Zameriava sa na zvládnutie príznakov a zníženie rizika ulcerácie, amputácie, infarktu myokardu a CMP. Ukazuje sa, že v porovnaní s mužmi ženy menej často dostávajú odporúčané lieky a horšie reagujú na cvičebnú terapiu pod dohľadom. Zároveň oproti mužom majú nižší počet operácií a častejšie zomrú po amputácii alebo otvorenej operácii. Pokiaľ ide o dôvody vyššie uvedených nerovností, k rozdielom medzi pohlaviami v prezentácii ochorení, progresii a odpovedi na liečbu môžu prispievať biologické faktory. Ženy majú napr. vyššie riziko krvných zrazenín (príčina PAD) a menších krvných ciev, navyše s vyššou mierou PAD je spojená aj perorálna antikoncepcia a tehotenské komplikácie.

Klinické faktory ukazujú zapojenie pacientov do zdravotných služieb, ich vzťah s lekármi a používané procesy na diagnostiku a liečbu PAD. Práca poukazuje na nízke povedomie o riziku PAD u žien medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a samotnými ženami. Zdravotnícky personál s menšou pravdepodobnosťou rozpozná PAD u žien než u mužov a ochorenie je u žien častejšie než u mužov nesprávne diagnostikované. Vzhľadom na to, že ženy majú tendenciu minimalizovať svoje príznaky, je menej pravdepodobné, že budú o PAD so svojím lekárom hovoriť. Ako sa ukazuje, ženy tvorili v posledných desiatich rokoch iba jednu tretinu účastníkov klinických štúdií liečby PAD. Jedným z dôvodov môžu byť kritériá pre zaradenie vyžadujúce prítomnosť intermitentnej klaudikácie, ktorá je u žien menej častá.

Autori si tiež všímali spoločenské aspekty, ktoré môžu prispievať k rodovým nerovnostiam, pokiaľ ide o toto ochorenie. So zvýšenou pravdepodobnosťou PAD a hospitalizáciami pre PAD je spojený nižší socioekonomický status, okrem toho je výskyt PAD vyšší v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, pričom najrýchlejšie jeho incidencia rastie u žien. Autori poznamenávajú, že ženy majú vo väčšine národov nižšie socioekonomické postavenie než muži, čiastočne kvôli nižšej úrovni príjmu a vzdelania a opatrovateľským povinnostiam. „Väčšia chudoba a socioekonomické rozdiely, s ktorými ženy po celom svete zápasia, môžu prispieť k zvýšenej miere PAD u žien,“ uvádza sa v texte.

Práca tiež poukazuje na nízky podiel žien v odbore cievna chirurgia a ich nedostatočné zastúpenie na vedúcich pozíciách a v tímoch na prípravu odporúčaní pre PAD. Pritom existujú určité dôkazy, že pacientky majú lepšie výsledky, keď sú liečené klinickými lekárkami. „Zatiaľ čo pracujeme na povzbudení žien, aby sa vzdelávali v odbore cievna chirurgia, súčasný nedostatok týchto lekárok znamená, že pacientky pravdepodobne chirurga rovnakého pohlavia len tak neuvidia. Pritom výskum, publikácie a politiky nemusia celkom reprezentovať perspektívy žien,“ poznamenáva spoluautorka docentka Sarah Aitken, cievna chirurgička a vedúca chirurgie na University of Sydney.

V tejto súvislosti docentka Kavurma vyzýva ženy, aby príznaky neignorovali, venovali pozornosť bolestiam lýtok počas chôdze alebo v pokoji a spýtali sa svojho praktického lekára, aká je pravdepodobnosť, že môžu mať PAD. „Ženy majú tendenciu sa premáhať, pretože boľavé nohy pripisujú rušnému životu. Potrebujú sa zastaviť a načúvať svojmu telu,“ dodáva s tým, že ako vaskulárna biologička sa vo svojom výskume v oblasti PAD zameriava obzvlášť na otázky: Prečo sú ženy asymptomatické? Líši sa choroba u mužov a žien, obzvlášť pred menopauzou? Prečo majú ženy horšiu odozvu na liečbu?

Odpovede sú podľa nej zásadné. „Ako môžu lekári diagnostikovať a liečiť pacientov s PAD bez toho, aby chápali, ako sa choroba vyvíja a či sa líši medzi pohlaviami? Aby sme zlepšili liečbu, potrebujeme také klinické štúdie, ktoré budú viac zahŕňať ženy,“ dodáva.

ESC od roku 2008 vyzýva k informovanosti o rodových rozdieloch v kardiovaskulárnych ochoreniach kampaňou Women in ESC. Nasledoval rad aktivít, vrátane zamerania na ženy a KV ochorenia na kongrese ESC 2011. ESC hostí jediný register tehotenstva a srdcových ochorení (ROPAC). V roku 2022 bola spustená Rodová politika ESC, ktorá stanovila ciele pre začlenenie kardiológov a kardiovaskulárnych vedkýň do vedúcich pozícií a načrtáva opatrenia na zlepšenie rovnosti žien a mužov, vrátane podpory mentorstva a kariérneho postupu.