Odhalenie príčin duševnej nepohody rodičiek
Tehotenstvo a popôrodné obdobie môžu byť v živote ženy jedným z najstresovejších a najzraniteľnejších období, ktoré so sebou nesie taktiež riziko vzniku alebo relapsu duševnej poruchy – najčastejšie depresie alebo úzkosti. Existujú pritom faktory, ktoré duševnú pohodu žien po pôrode výrazne ovplyvňujú.
Problémom je, že väčšina doterajších štúdií sa na tieto faktory nepýta samotných žien. Nový výskum odborníkov z českého Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) tento prístup zásadne zmenil a problematiku analyzuje z pohľadu samotných žien v perinatálnom období. Vedci z Centra perinatálneho duševného zdravia NUDZ oslovili ženy vo veku medzi 18 a 45 rokmi v perinatálnom období, ktoré zápasili s duševnou nepohodou a z ktorých 53 percent vyhľadalo odbornú pomoc. Odborníci následne analyzovali odpovede 188 zúčastnených žien. „V mediálnom priestore sa často skloňuje tematika pôrodnej traumy. Negatívne zážitky pri pôrode môžu mať samozrejme veľký vplyv na psychický stav žien, nejedná sa ale o jedinú príčinu duševnej nepohody po pôrode – často sa totiž opomínajú faktory, ktoré pôsobia dlhodobo a majú veľmi výrazný vplyv,“ popisuje MUDr. Antonín Šebela, Ph.D., vedúci Centra perinatálneho duševného zdravia NUDZ.
Medzi najčastejšie spomínané faktory duševnej nepohody patria problémy spojené s tehotenstvom, pôrodom či dojčením, o ktorých referovalo 35 percent respondentiek. Na rovnakú časť respondentiek pôsobí problematicky správanie najbližšieho okolia, kedy sa ženy najčastejšie sťažujú na nedostatok podpory a komunikácie a na prílišný tlak spolu s pocitmi, že žena musí zvládať všetko sama. Celých 14 percent respondentiek vnímalo problematicky prístup personálu v pôrodnici a časť sa sťažovala taktiež na bagatelizovanie ich duševných problémov v perinatálnom období.
„Veľmi často bolo spomínané dojčenie, a to navzdory faktu, že je uvádzané ako protektívny faktor duševného zdravia a je známy celý rad jeho pozitívnych aspektov ako pre matku, tak pre dieťa. No jednako niektoré ženy nemôžu dojčiť prirodzene alebo im dojčenie spôsobuje značné problémy a bolesti. Dojčenie teda nie je vždy ochranným faktorom, a pokiaľ žena zažíva tieto problémy, môže mať dojčenie potenciálne negatívny dopad na jej duševné zdravie a v dôsledku tak pôsobiť aj na dieťa. Negatívny dopad problémov spojených s dojčením na duševné zdravie ženy zhoršuje kritika, odsudzovanie a tlak okolia,“ vysvetľuje Mgr. Kristýna Hrdličková z NUDZ. Práve správanie blízkeho okolia je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou duševnej nepohody v perinatálnom období. Podľa vedcov je tak potrebné motivovať partnerov, rodinných príslušníkov a ďalšie blízke osoby k psychickej aj sociálnej podpore a aktívnemu zapojeniu do starostlivosti o novorodenca a chod domácnosti.
„Výskum ukázal, že je potrebné sa zamerať viac na to, aby ženy, ktoré pociťujú svoj pôrod ako náročný, mali možnosť o tejto skúsenosti s niekým hovoriť, ideálne ihneď v pôrodnici. Dôležitým zistením taktiež je, že nemalá časť žien identifikovala ako spúšťač svojej psychickej nepohody správanie svojich blízkych. Znalosti zo získaných dát tak potvrdili, že v ČR je nutná postupná cesta k integrácii telesnej a psychosociálnej starostlivosti o ženy po pôrode, tak ako to napokon odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Odpoveďou na túto požiadavku je napríklad integrujúci program starostlivosti o psychosociálne zdravie rodičiek, ktorý naše výskumné centrum postupne zavádza v spolupráci s českými a moravskými pôrodnicami. Dôležité je taktiež odstránenie stigmy, ktorá s duševnými problémami v perinatálnom období súvisí,“ uzatvára MUDr. Šebela. Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Journal of the American Psychiatric Nurses Association.
Vyšlo na tribune.cz