Osamelosť je u diabetikov spojená so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení

Osamelosť je väčším rizikovým faktorom pre srdcové ochorenie u pacientov s diabetom ako strava, cvičenie, fajčenie a depresia. Vyplýva to z výskumu zverejneného v časopise Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) European Heart Journal.

„Zdá sa, že kvalita sociálnych vzťahov je pre zdravie srdca u ľudí s diabetom dôležitejšia ako počet ich zväzkov. Nemali by sme zľahčovať dôležitosť osamelosti pre fyzické a emocionálne zdravie. Je potrebné povzbudzovať pacientov s diabetom, ktorí sa cítia osamelí, aby sa pripojili k nejakej skupine a pokúsili sa spriateliť s ľuďmi, ktorí majú spoločné záujmy,“ povedal autor štúdie profesor Lu Qi z Tulane University School of Public Health and Tropical Medicine, New Orleans, USA.

Samota a sociálna izolácia sú v dnešných spoločnostiach bežné a v posledných rokoch sa stali stredom záujmu výskumu, najmä kvôli pandémii covidu-19 a pokračujúcej digitalizácii spoločnosti. Zatiaľ čo samota sa týka kvality sociálnych kontaktov, izolácia sa týka ich kvantity. Ľudský druh je zo svojej podstaty sociálny. Ľudia nielen vyžadujú prítomnosť ostatných, ale spoliehajú sa na zmysluplné sociálne vzťahy, aby sa rozvinuli do zdravej dospelosti. Ako jednotlivci sa snažíme patriť do rodiny, vrstovníckej skupiny, komunity. Tieto sociálne interakcie s rodinou, priateľmi, susedmi alebo kolegami sú prvoradé pre našu fyzickú a duševnú pohodu.

Pacienti s diabetom sú vystavení väčšiemu riziku kardiovaskulárnych (KV) ochorení a sú častejšie osamelí ako ich zdraví vrstovníci. Predchádzajúce štúdie v bežnej populácii zistili, že osamelosť aj sociálna izolácia súvisia s vyššou pravdepodobnosťou KV ochorenia. Táto štúdia vykonaná u pacientov s diabetom skúmala, či pacienti, ktorí boli osamelí alebo sociálne izolovaní, mali väčšiu pravdepodobnosť rozvoja KV ochorenia ako tí, ktorí neboli osamelí.

Štúdia zahŕňala 18 509 dospelých diabetikov bez KV ochorenia vo veku 37 až 73 rokov z Biobank v Spojenom kráľovstve. Osamelosť a izolácia boli hodnotené pomocou dotazníkov (skóre 1 – 3), vysoko rizikovým rysom osamelosti bolo, že sa jedinci cítili osamelí a nikdy alebo takmer nikdy sa nemohli niekomu zveriť. Vysoko rizikovými faktormi sociálnej izolácie boli život osamote, návštevy priateľov a rodiny menej ako raz za mesiac a neúčasť na spoločenských aktivitách aspoň raz týždenne.

Asi 61,1 percenta, 29,6 percenta a 9,3 percenta účastníkov malo skóre osamelosti 0, 1 alebo 2, zatiaľ čo 44,9 percenta, 41,9 percenta a 13,2 percenta malo skóre izolácie 0, 1 alebo > 2. Vedci analyzovali súvislosť medzi osamelosťou, izoláciou a KV ochorením po úprave faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť vzťahy, vrátane pohlavia, veku, deprivácie, indexu telesnej hmotnosti (BMI), liekov, fyzickej aktivity, stravy, alkoholu, fajčenia a kontroly krvného cukru, krvného tlaku a cholesterolu.

Počas priemerného sledovania v dĺžke 10,7 roka sa u 3 247 účastníkov rozvinulo KV ochorenie, z toho bolo 2 771 koronárnych ochorení srdca a 701 prípadov cievnej mozgovej príhody (CMP) (niektorí pacienti mali oboje). V porovnaní s účastníkmi s najnižším skóre osamelosti bolo riziko kardiovaskulárnych ochorení o 11 percent a 26 percent vyššie u pacientov so skóre 1 alebo 2. Podobné výsledky boli pozorované u ischemickej choroby srdca, ale súvislosť s CMP nebola významná. Skóre sociálnej izolácie významne nesúviselo so žiadnym z kardiovaskulárnych výsledkov.

Vedci tiež hodnotili relatívny význam osamelosti v porovnaní s inými rizikovými faktormi v súvislosti s výskytom KV ochorení. Samota mala slabší vplyv ako funkcia obličiek, cholesterol a BMI, ale silnejší vplyv ako depresia, fajčenie, fyzická aktivita a strava.

„Osamelosť bola ako predisponujúci faktor pre kardiovaskulárne ochorenia dôležitejšia ako niektoré životné návyky. Zistili sme tiež, že u pacientov s diabetom boli dôsledky fyzických rizikových faktorov (t. j. zle kontrolovaná koncentrácia cukru v krvi, hypertenzia, vysoký cholesterol, fajčenie a zlá funkcia obličiek) väčšie u tých, ktorí boli osamelí, v porovnaní s tými, ktorí neboli,“ zhrnul profesor Qi. Ako uzavrel, zistenia naznačujú, že pýtať sa pacientov s diabetom na osamelosť by sa malo stať súčasťou štandardného hodnotenia s odporúčaním postihnutých do služieb duševného zdravia.