Preskočiť na obsah

Slováci stále na špici vo výskyte kolorektálneho karcinómu – aké sú vyhliadky?

kolorektalni karcinom
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Rakovina hrubého čreva a konečníka zabije ročne na Slovensku takmer 1 700 ľudí a každý rok sa objaví 3 000 nových prípadov. Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny s najvyšším výskytom kolorektálneho karcinómu na celom svete, a v niektorých rokoch dokonca obsadzuje prvé priečky tohto smrteľného rebríčka. Aké sú aktuálne trendy a vyhliadky Slovákov do ďalších rokov?

Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, pričom v roku 2020 si vyžiadala takmer 10 miliónov životov. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) odhaduje, že celosvetovo sa u 1 z 5 ľudí počas života vyvinie nejaký typ rakoviny, pričom 1 z 8 mužov a 1 z 11 žien na toto ochorenie aj zomrie.

Kolorektálny karcinóm (CRC) patrí po karcinóme prsníkov a pľúc medzi tretie najčastejšie sa vyskytujúcedruhé najsmrteľnejšie nádorové ochorenie. Riziko kolorektálneho karcinómu stúpa s vekom a väčšina prípadov sa týka ľudí vo veku nad 50 rokov.

Prevalencia CRC v posledných desaťročiach narastá alarmujúcou rýchlosťou. V roku 2020 bolo celosvetovo hlásených 1,9 milióna prípadov výskytu a 916 000 úmrtí v súvislosti s kolorektálnym karcinómom. Odhaduje sa, že do roku 2035 sa počet novo diagnostikovaných prípadov viac ako zdvojnásobí, pričom k najvýraznejšiemu nárastu dôjde v menej rozvinutých krajinách. 

Zlepšenie životných podmienok, vyšší výskyt rakoviny

Kolorektálny karcinóm zahŕňa rakovinu hrubého čreva a/alebo konečníka a je spôsobený aberantnou proliferáciou žľazových epiteliálnych buniek v hrubom čreve. Považuje sa za multifaktoriálne ochorenie, ktorého etiológia zostáva nateraz nejasná. 

Viaceré štúdie ukázali, že rizikové faktory pre CRC zahŕňajú stravu a životný štýl, rodinnú anamnézu a chronický zápal. Až 60 – 65 % kolorektálnych nádorov nemá rodinnú anamnézu a sú výsledkom somatických mutácií a epigenetických zmien práve v dôsledku exogénnych faktorov, ako sú životný štýl s obmedzenou fyzickou aktivitou, alkoholizmus a fajčenie.

CRC je vo všeobecnosti asymptomatické ochorenie, čo má za následok nízku mieru včasnej diagnózy. Keď sa objavia príznaky, ako je rektálne krvácanie, anémia alebo bolesť brucha, väčšina pacientov je už v pokročilejšom štádiu, kedy je rakovina agresívna a metastázujúca. 

Ako sa uvádza v GLOBOCAN štúdii za rok 2020, kolorektálny karcinóm možno považovať za marker sociálno-ekonomického rozvoja a pozitívne koreluje s indexom ľudského rozvoja (HDI). HDI je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života a ďalších faktorov štátov sveta vyvinutý Organizáciou Spojených národov. Jeho vyššie hodnoty znamenajú vyšší ľudský rozvoj. 

Dáta ukazujú, že miera incidencie CRC v krajinách s veľmi vysokým HDI je asi 4-krát vyššia ako v krajinách s nízkym HDI. Vo vysoko rozvinutých krajinách sa však výskyt CRC postupne stabilizuje alebo klesá, zatiaľ čo v menej rozvinutých krajinách sa rýchlo zvyšuje v dôsledku zvýšenej expozície rizikovým faktorom CRC. 

Civilizačný a ekonomický rozvoj totiž prináša nielen zlepšovanie sociálno-ekonomických podmienok, ale aj zmenu stravovacích návykov označovanú ako westernizácia životného štýlu. Tento „západný” spôsob života znamená vyššiu spotrebu živočíšnych tukov, spracovaného mäsa, rafinovaných obilnín, sladkostí, nízky prísun vlákniny, ovocia, zeleniny a zníženú fyzickú aktivitu, čo sú faktory zvyšujúce riziko kolorektálneho karcinómu.

Slovensko obsadzuje popredné priečky smrteľného rebríčka

Výskyt kolorektálneho karcinómu v mnohých krajinách východnej Európy (vrátane Slovenska), v juhovýchodnej a centrálnej Ázii a tiež v Južnej Amerike neustále rastie

Ak sa pozrieme na historické údaje, vývoj incidencie a mortality CRC na Slovensku mal pomerne dramatický priebeh. Od roku 1971 do roku 2001 za každých 10 rokov stúpol výskyt tohto závažného ochorenia u mužov o 10 % a u žien o 6 %.

V rokoch 2002 až 2019 sa situácia na Slovensku do istej miery zlepšila, no na optimizmus je ešte priskoro. Napríklad v roku 2019 bola incidencia CRC až 56,45 prípadu na 100 000 obyvateľov. To je oveľa viac, ako je európsky priemer (28,8 – 32,1/100 000).

Slovensko dlhodobo patrí medzi päť krajín s najvyššou incidenciou a mortalitou na rakovinu hrubého čreva a konečníka na celom svete a táto miera naďalej každoročne stúpa. Okrem Slovenska sa na prvých priečkach umiestňujú krajiny, ako je Maďarsko, Nórsko, Holandsko a Dánsko.  

Slováci spolupracujú málo

Za najúčinnejšiu metódu zníženia chorobnosti a úmrtí súvisiacich s CRC v celej populácii sa okrem primárnej prevencie v podobe zdravého životného štýlu považuje skríning jedincov s priemerným rizikom. Z uvedeného dôvodu boli už pred viac ako 10 rokmi vo vysoko rozvinutých krajinách navrhnuté a implementované populačné skríningové programy s cieľom posunúť distribúciu CRC do skorých štádií a zlepšiť výsledky liečby. 

Na Slovensku bol skríningový program rakoviny hrubého čreva a konečníka zahájený prvou fázou pomerne nedávno (január až október 2019). V tomto období zaslali zdravotné poisťovne 20-tisíc Slovákom vo veku 50 – 75 rokov skríningový test na okultné krvácanie v stolici (TOKS), ktorého výsledok mali odovzdať svojmu všeobecnému lekárovi. Cieľom tejto pilotnej fázy bolo zistiť na reprezentatívnej vzorke populácie ochotu spolupracovať pri centrálnom pozývaní na skríningové vyšetrenie. 

Podľa správy uverejnenej Národným onkologickým inštitútom (NOI) zaslaný TOKS využilo a na vyhodnotenie zanieslo len 34 % pozvaných poistencov a kolonoskopického vyšetrenia sa zúčastnilo iba 40 % poistencov s pozitívnym TOKS. 

V záveroch NOI konštatuje, že dôvodom nízkej účasti mohla byť začínajúca pandémia ochorenia covidu-19. O niečo optimistickejšie závery priniesla správa o stave onkologických skríningov na Slovensku za rok 2022, podľa ktorej bola účasť na skríningu pomocou TOKS v danom roku už takmer 50 % (49,5 %). 

Chýba edukácia

Podľa slov MUDr. Rudolfa Hrčku, CSc., ktorý je primárom endoskopického oddelenia Gastroenterologickej kliniky SZU a UNB a zároveň vedúcim skupiny pre skríning kolorektálneho karcinómu SGS na Slovensku, by kolorektálny karcinóm mohol byť iba marginálnym zdravotným problémom, pretože ho vieme včas zistiť a následne definitívne odstrániť. 

Dôkazy jasne naznačujú, že skríning znižuje incidenciu a mortalitu na kolorektálny karcinóm. Pre úspech akejkoľvek skríningovej kampane je nevyhnutná vysoká miera účasti. Zdá sa však, že Slovensko má rovnaký problém ako mnohé iné krajiny vo svete – nedokáže presvedčiť ľudí vo veku nad 50 rokov k dostatočnej účasti na skríningových vyšetreniach.

Dôležitou súčasťou cesty vedúcej k zníženiu chorobnosti a úmrtnosti na CRC je edukácia spoločnosti o stratégiách znižovania rizika formou primárnej aj sekundárnej prevencie (skríningu). Primárna prevencia sa zameriava na zdravú populáciu a jej cieľom je prostredníctvom osvety odvrátiť vznik kolorektálneho karcinómu zmenou stravovacích návykov a dodržiavaním zdravého životného štýlu. Cieľom sekundárnej prevencie je zase včasný záchyt ochorenia vo fáze prekancerózy alebo v počiatočných liečiteľných štádiách.

Účinnou zbraňou sekundárnej prevencie v boji s nádorovým ochorením hrubého čreva a konečníka môže byť najmä preventívna kolonoskopia. Bohužiaľ, Slováci toto invazívne vyšetrenie veľmi absolvovať nechcú alebo ho odkladajú kvôli nepríjemným pocitom a obavám z bolesti. Situáciu neuľahčuje ani fakt, že na Slovensku si za komfort bezbolestného kolonoskopického vyšetrenia musíme zaplatiť, zatiaľ čo vo svete je bezplatná analgosedácia štandardom. Je nevyhnutné snažiť sa o odstránenie prekážok brániacich účasti na skríningu a zabezpečiť cenovú dostupnosť tohto dôležitého vyšetrenia.

Aké sú prognózy?

Očakáva sa, že hoci sa celkový hrubý výskyt CRC za posledné desaťročie vo väčšine európskych krajín zvýšil, zavedenie skríningu pomôže nepriaznivú epidemiologickú situáciu zvrátiť. Za zmienku stojí, že skríningové programy sa obvykle zameriavajú na subjekty vo veku 50 rokov a viac. Kolorektálny karcinóm však nie je len ochorenie starších ľudí a lekári sa stretávajú aj s prípadmi 30- či 40-ročných pacientov. 

Vo viacerých častiach sveta badať posun výskytu tohto onkologického ochorenia k nižším vekovým kategóriám (20 – 49 rokov). Príčiny tohto trendu nie sú známe, no s veľkou pravdepodobnosťou k tomu prispieva kombinácia faktorov (prevalencia obezity, nedostatok pohybu, stravovacie faktory aj urbanizácia a znečistenie). 

Ako sa uvádza v dokumente na webe krca.sk, v slovenskej populácii za ostatných šesť rokov v skupine 40 – 49-ročných nedošlo k významnému nárastu incidencie, a preto nemusí byť dolná skríningová hranica na Slovensku nateraz znížená pod 50 rokov. Lekári by si však mali byť vedomí tohto trendu. 

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

19. 12. 2023

Vďaka modernej liečbe a vzdelávacím aktivitám patrí Slovensko medzi popredné krajiny Európy, čo sa týka záchrany životov v dôsledku cievnej mozgovej…