Štúdia: Pri pandémii zomrelo viac ľudí, ako bolo nutné

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky preskúma riadenie pandémie. Nedávno zverejnená štúdia poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki totiž poukázala na nadmernú úmrtnosť na covid-19, ktorú dáva do súvislosti s chaotickým politickým rozhodovaním, zanedbanou prípravou, neskorým zavedením tvrdej uzávery a politizáciou otázky očkovania. V dôsledku týchto chýb podľa štúdie zomrelo na Slovensku až o 21 308 ľudí viac, ako bolo nutné.

Autori rozsiahlej štúdie skúmali dáta o úmrtnosti na ochorenie COVID-19 (covid-19) v kontexte politického rozhodovania v období rokov 2020 až 2022. V štúdii sa zaoberajú nielen celým priebehom pandémie na Slovensku počas daného obdobia, ale tiež účinnosťou všetkých kľúčových protiepidemických opatrení, ktoré boli na Slovensku prijaté s cieľom eliminovať dopady pandémie. Ďalšou skúmanou oblasťou bol počet úmrtí s primárnou príčinou smrti covid-19, resp. na Slovensku zaznamenaná nadmerná úmrtnosť v porovnaní s referenčnými krajinami. V tejto súvislosti sa potom výskumní pracovníci zamerali aj na životy, ktoré mohli byť potenciálne zachránené, keby boli zavedené protiepidemické opatrenia charakteristické pre vybrané krajiny alebo skupiny krajín. Nakoniec sa autori štúdie zaoberali tiež analýzou dát zdravotných poisťovní, pomocou ktorých identifikovali kľúčové faktory pre prežitie, a naopak rizikové z hľadiska úmrtnosti na covid-19.

Po sľubnom rozjazde zavládol chaos

Takzvaná prvá vlna pandémie prebehla na jar roku 2020 od marca do mája. Politická reprezentácia pristúpila takpovediac od prvého dňa k prísnemu lockdownu. Tento postup sa podľa autorov štúdie odrazil pozitívne na nízkej úmrtnosti. „Slovensko zažilo veľmi slabú vlnu s malým počtom nakazených a zomrelých. Toto úspešné zvládnutie začiatku pandémie dokonca Slovensku prinieslo pozitívne ohlasy zo zahraničia,“ pripomínajú autori štúdie, ale súčasne poukazujú na existenciu druhej strany mince. „Tvrdé uzavretie malo aj veľmi negatívne dopady, najmä ekonomické a sociálne. Slovensko, rovnako ako mnoho ďalších krajín, zaznamenalo zhoršenie duševného zdravia svojich obyvateľov,“ upozorňujú.

Počas druhej vlny pandémie, ktorá nasledovala po krátkom lete a uvoľnení opatrení a prebiehala v období od septembra 2020 do mája 2021, sa podľa výskumných pracovníkov začali objavovať početné chyby v riadení a politickom rozhodovaní. „Chaotické rozhodnutia, ktoré sa riadili skôr emóciami a politikou než vedou, politické nezhody, prenesenie zodpovednosti na miestne samosprávy bez finančnej podpory a nedostatočná komunikácia s verejnosťou nepochybne prispeli ku zníženiu schopnosti vykonávať nevyhnutné protipandemické opatrenia. Vláda ich navyše zbytočne odkladala, dokým počet nakazených nedosiahol rekordné hodnoty a nemocnice neskolabovali,“ konštatujú autori štúdie s tým, že táto vlna skončila z epidemiologického hľadiska pre Slovensko priam katastrofálne. „Sedemdňový kĺzavý medián od októbra 2020 do apríla 2021 neklesol pod 1 000 prípadov týždenne a počet úmrtí na covid-19 sa k 30. aprílu 2021 vyšplhal na 11 732,“ uvádzajú autori.

Medzidobie pred treťou vlnou pandémie je spojené najmä s nástupom očkovania, do ktorého vláda vkladala veľké nádeje. K vakcinácii však časť verejnosti zaujala prekvapivo negatívny postoj a nízka zaočkovanosť znamenala najmä v prípade ohrozených skupín veľkú záťaž pre zdravotnícky systém. Tretia vlna prebiehala v období od septembra 2021 do mája 2022. Predchádzajúce chyby, najmä  spomínaná nízka zaočkovanosť seniorov, kolabujúci zdravotnícky systém aj neskoré zavedenie uzávery prispeli podľa autorov štúdie k tomu, že počet úmrtí bol na konci tejto vlny „opäť desivý“. „K 30. aprílu 2022 sa počet úmrtí na covid-19 vyšplhal na 19 738, ďalších 4 054 ľudí zomrelo na covid-19, celkovo teda 23 792 životov,“ konštatujú autori.

Cieľom zavádzaných opatrení na Slovensku bolo rovnako ako v iných krajinách sveta obmedzenie pohybu a kontaktu medzi obyvateľstvom a eliminácia šírenia vírusu. Uzatvárali sa školy, materské školy, obchody, hranice. Platil tiež zákaz vychádzania, zhromažďovania a zavádzaná bola práca z domova, povinne sa nosili respirátory, dezinfikovali sa ruky a hromadne sa testovalo. Slovensko zaviedlo tiež cielené opatrenia ako povinnú karanténu pre pozitívne testovaných, triedenie či testovanie. Všetky tieto opatrenia, ktoré boli podľa autorov štúdie úspešné v prvej vlne, nepriniesli v ďalších vlnách žiadaný efekt. To najmä z dôvodu ich neskorého zavedenia a skutočnosti, že neboli obyvateľmi tak dôsledne dodržiavané.

„Účinnosť protipandemických opatrení bola neporovnateľne nižšia najmä kvôli neskorému zavedeniu niektorých opatrení a tiež kvôli zhoršeniu disciplíny obyvateľstva, ktoré strácalo dôveru vo vládu, ktorá vedela, čo robí,“ konštatujú autori s tým, že menšia účinnosť opatrení súvisí tiež so vznikom výrazne infekčnejších mutácií koronavírusu – variantom Delta a neskôr tiež Omicron. Podľa autorov bolo tiež na rozdiel od prvej vlny dôležité pri veľkom počte nakazených osôb použiť účinné cielené testovanie (najmä v pandemických ohniskách), čo sa vraj Slovensku nepodarilo. „Spoliehalo sa na neúčinné a nepresné plošné antigénové testovanie. Súčasne zlá situácia v slovenskom zdravotníctve a nepripravenosť prvých kontaktov komplikuje liečbu nakazených pacientov,“ upozorňujú autori.  

Hlavným dôvodom nadmernej úmrtnosti bol covid-19

Pokiaľ ide o úmrtnosť, resp. nadúmrtnosť v súvislosti s ochorením covid-19, autori štúdie čerpali dáta pre túto analýzu z mnohých rozličných zdrojov verejne dostupných dát – od Štatistického úradu Slovenskej republiky cez Ministerstvo zdravotníctva a Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) až po Eurostat. Sekundárne sa potom zamerali na údaje od zdravotných poisťovní. Dáta poskytli ZP Dôvera a ZP Union, VšZP žiadosť výskumných pracovníkov o dáta zamietla.

Štatistický úrad Slovenskej republiky evidoval v období od marca 2020 do konca februára 2022 celkovo 133 682 úmrtí, čo je o 26 786 viac, ako predstavuje priemer rokov 2016 – 2019. S touto nadpriemernou úmrtnosťou celkom nekorelujú dáta NCZI, podľa ktorých k 28. februáru 2022 zomrelo „na covid-19“ celkovo 18 530 ľudí a „s covid-19“ celkovo 21 917 ľudí. Táto diskrepancia (4 869 úmrtí) je však podľa zistení autorov spôsobená buď nepresnou evidenciou úmrtí súvisiacich s covidom-19, alebo nadmernou úmrtnosťou spôsobenou nepriamymi účinkami pandémie.

Toto tvrdenie podporuje aj analýza dát ZP Dôvera. V kmeni tejto poisťovne zomrelo v sledovanom období 7 621 poistencov, ktorí boli v období troch mesiacov pred smrťou v kontakte s ochorením covid-19. Autori štúdie extrapolovali počet týchto úmrtí na celú populáciu Slovenska a došli k číslu 25 172 úmrtí súvisiacich s ochorením covid-19. To je počet, ktorý sa už výrazne blíži dátam Štatistického úradu. Podľa autorov je tiež možné predpokladať, že úmrtnosť na covid-19 u klientov VšZP bola – vzhľadom na vyšší podiel pacientov so závažnejšími diagnózami – vyššia. Túto hypotézu však autori nemohli overiť, lebo tieto dáta od poisťovne nezískali. Aj tak však došli k záveru, že nielen že absolútna väčšina nadbytočných úmrtí počas pandémie súvisela na Slovensku s ochorením covid-19, ale skutočný počet obetí covidu-19 môže byť vyšší, ako ukazujú dáta NCZI.

Obstáli sme veľmi zle

Vyššiu úmrtnosť zaznamenali v období pandémie všetky krajiny Európskej únie. Slovensko však obstálo podľa zistení výskumných pracovníkov mimoriadne zle. Autori porovnali nadmernú úmrtnosť s rôznymi krajinami Európskej únie, ktoré metodologicky rozdelili do piatich skupín – porovnanie s tzv. efektívnymi krajinami (Estónsko); s krajinami s najnižšou úmrtnosťou (Dánsko); s krajinami s podobným systémom organizácie zdravotníctva (Nemecko); porovnanie s Portugalskom ako lídrom v očkovaní; a konečne aj porovnanie s Českou republikou ako krajinou, s ktorou sme mali 70 rokov spoločný štát a je nám najbližšia aj z hľadiska medzinárodných vzťahov.

„Analýza protipandemických opatrení a vývoja počtu prípadov a úmrtí na koronavírusy v jednotlivých krajinách, ako aj rešerše literatúry ďalších autorov nám pomohli identifikovať kľúčové faktory určujúce vývoj nadmernej úmrtnosti v danej krajine. Porovnali sme ich s opatreniami a priebehom pandémie na Slovensku, čím sme odhalili aspoň niektoré faktory, ktoré stáli za fatálnym nezvládnutím druhej a tretej vlny,“ vysvetľujú autori.

Podľa výskumných pracovníkov stojí za neúspešne zvládnutou druhou a treťou vlnou predovšetkým zanedbaná príprava. Chýbal plán, metodické pokyny, zdravotnícke prostriedky a neúčinný bol aj systém finančnej podpory. Nevhodná, neprofesionálna a emotívna bola aj komunikácia. Situáciu navyše komplikovala nerozhodnosť ohľadom zavádzania protipandemických opatrení, nejednotný prístup vlády v boji proti pandémii aj v podpore jednotlivých opatrení. Situácii podľa autorov neprospeli tiež neutíchajúce politické nezhody, udeľovanie výnimiek, odkladanie včasnej výluky a nedôslednosť. Neúčinné bolo vraj tiež plošné antigénové testovanie, ktorému bola dávaná priorita pred cieleným testovaním, ktoré malo len slabú podporu. V dôsledku toho bolo nefunkčné tiež sledovanie a odhaľovanie ohnísk nákazy. Politici podľa autorov štúdie prispeli tiež svojou nejednoznačnou podporou k nízkej dôvere verejnosti v očkovanie, čo spolu s ďalšími faktormi (konšpiračné teórie, prípad neschválenej vakcíny Sputnik V atď.) viedlo k celkovo nízkej zaočkovanosti obyvateľstva. Vývoj počas druhej a tretej vlny pandémie na Slovensku bol podľa autorov v neposlednom rade negatívne ovplyvnený aj nedôverou občanov v zdravotnícke inštitúcie a skutočnosťou, že ľudia už nevnímali dodržiavanie opatrení ako plnenie morálnej povinnosti.

„Netrúfame si jednoznačne tvrdiť, že ide o jediné a najdôležitejšie faktory tohto zlyhania; ďalšie faktory sa nedajú identifikovať bez ďalšej rozsiahlej analýzy,“ priznávajú autori štúdie s tým, že k hlbšiemu pochopeniu príčin by bolo potrebné vykonať tiež porovnanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, prípadne ďalších sociálnych, ekonomických a kultúrnych faktorov.

Koľko životov by teda mohlo byť, a nebolo zachránených, keby sme boli zaviedli protipandemické opatrenia charakteristické pre porovnávané krajiny (pozri vyššie)? Výskumní pracovníci sa pokúsili spočítať, aká by bola nadmerná úmrtnosť na Slovensku, keby sa tu odohral rovnaký scenár ako v uvedených krajinách. Z výsledkov vyplýva, že na Slovensku zomrelo v danom období až o 21 308 ľudí viac, ako bolo nevyhnutné. Podrobné porovnanie s referenčnými krajinami uvádzame v tabuľke nižšie.

Faktory zlepšujúce prognózu vs. rizikové faktory

Autori nakoniec preskúmali tiež zdravotné, demografické a ďalšie faktory, ktoré negatívne, alebo naopak pozitívne ovplyvnili na Slovensku prognózu prežitia pacientov s ochorením covid-19. Jednoznačne najhoršiu prognózu prežitia mali podľa analýzy výskumných pracovníkov onkologickí pacienti. Ďalej potom pacienti s renálnym zlyhaním a primárnou pľúcnou hypertenziou. Prognóza prežitia sa s každou vlnou zhoršovala, rovnako ako s každým rokom veku pacienta. Prognózu prežitia pacientov s covidom-19 významne zhoršovalo tiež náhodné predpisovanie antibiotík v rozpore s odporúčaniami. Indikátorom horšej prognózy prežitia bola podľa výskumných pracovníkov návšteva pohotovosti, pretože pohotovostná lekárska služba či záchranná služba boli k pacientovi volané až v kritickom stave.

O 84 percent lepšiu prognózu prežitia mali podľa autorov tí, ktorí mali osobný kontakt s praktickým lekárom do 14 dní od stanovenia diagnózy ochorenia COVID-19. Telemedicínsky kontakt tiež zlepšil prognózu, ale len o tretinu. Kontakt so špecializovanou ambulantnou starostlivosťou potom už len o 9 percent. Významne lepšie vyhliadky mali pacienti, ktorí už ochorenie prekonali a prežili ho. Predchádzajúca infekcia koronavírusom zlepšila prognózu prežitia o 54 percent. Každá dávka očkovania zvýšila šance chorých viac ako o tretinu. Najlepšiu prognózu mali pacienti v starostlivosti poskytovateľov z Bratislavského kraja, najhoršiu naopak pacienti v Banskobystrickom kraji. Ženy mali takmer o polovicu vyššie šance na prežitie ako muži. Predpisovanie vybraných liekov zo skupín ATC (azitromycín, izoprinosín a dexametazón) prognózu zlepšilo, ale nie nejako významne.

Žilinka: Preskúmame trestnú zodpovednosť

Konštatovanie, že vysoká úmrtnosť na covid-19 je dôsledkom zlého riadenia pandémie a že neúspech Slovenska v priebehu druhej a tretej vlny bol spôsobený predovšetkým zanedbanou prípravou, chaotickým rozhodovaním a neskorým zavedením tvrdej uzávery a tiež politizáciou otázky očkovania, nenechalo pokojným generálneho prokurátora Maroša Žilinku. „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia k preskúmaniu významných skutočností vychádzajúcich zo štúdie ‚Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)‘ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v Správach RTVS dňa 6. januára 2023, a to z hľadiska, či v súvislosti s manažmentom pandémie COVID-19 nedošlo k takému konaniu, alebo opomenutiu, ktoré by stanovilo trestnú zodpovednosť,“ napísal šéf prokuratúry Maroš Žilinka vo svojom stanovisku.  

Spoluautor štúdie doc. Peter Pažitný k tomu podotkol, že by podľa neho mala zostať debata o protipandemických opatreniach na odbornej úrovni. „Cieľom tejto odbornej štúdie bolo vyvolať expertnú diskusiu, a preto nás prekvapilo, že štúdia nevyvolala záujem zo strany relevantných zdravotníckych inštitúcií a organizácií, ako napríklad NZCI, IZA, či ÚDZS. Sme presvedčení, že ak má štúdia priniesť reálne poučenia do budúcnosti, mala by diskusia o nej zostať v odbornej rovine,“ uviedol Pažitný 11. januára.