Terapia psilocybínom je opäť bližšie ku klinickej praxi
Ďalší výskum priblížil liečbu depresie aj iných psychických ochorení nenávykovým psilocybínom ku klinickému použitiu. Nová štúdia naznačuje, že psilocybín, látka obsiahnutá v lysohlávkach, nemá negatívny vplyv na pamäť. To je veľmi dôležité pre jeho ďalšie posudzovanie bezpečnosti na možné liečebné účely. Štúdia bola nedávno publikovaná v prestížnom časopise European Neuropsychopharmacology.
Vedci sa stále viac zaujímajú o klasické psychedeliká, ktorých výskum, obzvlášť v posledných rokoch, ukazuje na ich významný potenciál pri liečbe niektorých duševných ochorení vrátane depresie, úzkosti, PTSD, úzkosti na konci života a porúch súvisiacich s užívaním návykových látok. Do centra pozornosti sa dostáva obzvlášť psilocybín, klasický serotoninergný halucinogén s profilom agonistov 5-HT2A/C a 5-HT1A, ktorý je intenzívne skúmaný ako rýchlo pôsobiace antidepresívum, anxiolytikum a antinávyková terapia efektívna v spojení s psychoterapiou. Medzinárodná štúdia, publikovaná v prestížnom New England Journal of Medicine, na ktorej sa podieľali vedci z českého Národného ústavu duševného zdravia, ukazuje na veľmi nádejné výsledky pri liečbe rezistentnej depresie. Vedci z Národného ústavu duševného zdravia (NÚDZ) na malej vzorke zdravých dobrovoľníkov skúmali, či a prípadne do akej miery podanie psilocybínu ovplyvňuje tzv. konsolidáciu pamäti, teda zapisovanie novo naučených spomienok do dlhodobej pamäti.
Konsolidácia pamäti ako dôležitý aspekt pre bezpečnosť terapie
„Konsolidácia pamäti je dôležitým každodenným procesom pre našu prácu a náš život. Začne hodiny po vstrebaní informácie a pokračuje hlavne počas prvého spánku. Napríklad keď nám partner či partnerka povie, aby sme zajtra vyzdvihli potomka zo školy po obede, informáciu musíme správne spracovať, potom ju uchovať počas príslušnej doby a následne ju správne rozlúštiť ďalší deň. Pokiaľ by psilocybín narušil proces ukladania informácií do pamäti, tak by ho samozrejme bolo problematické využívať v terapii, ktorá je zasadená do pacientovho života,“ popisuje výskumník z NÚDZ Marek Nikolič, MSc., MA, ktorý data analyzoval.
Zatiaľ vieme, že psilocybín v závislosti na dávke ovplyvňuje zmyslové vnímanie a kognitívne funkcie, bez odpovedí však zostávajú otázky týkajúce sa účinkov tejto látky na tvorbu a konsolidáciu pamäti. Vzhľadom na to, že liek je často používaný v spojení s psychoterapiou, sú procesy neporušenej pamäti pro jeho používanie rozhodujúce.
Štúdie, ktorá vznikla pod vedením MUDr. Tomáša Páleníčka, sa zúčastnilo celkom 20 dobrovoľníkov, 10 žien a 10 mužov. Všetkým bol podaný ako psilocybín, tak aj placebo v dvojito zaslepenom experimente. Na testovanie boli využité klasické testy kognície: pred podaním psilocybínu/placeba si účastníci museli zapamätať zoznam slov a cestu virtuálnym bludiskom a po približne šiestich hodinách po podaní, kedy už odzneli účinky psilocybínu, absolvovali rovnaké testy, v ktorých si mali vybaviť, čo sa naučili. Cieľom bolo zistiť, či psilocybín zhoršuje, alebo zlepšuje konsolidáciu pamäti. Potom nasledoval ešte jeden test na pamäť v súvislosti so spánkom.
V prvej sade meraní bola teda trénovaná a testovaná priestorová a verbálna pamäť subjektov bezprostredne pred podaním lieku. V druhom usporiadaní sa vedci zamerali na interakciu psilocybínu a spánku na konsolidácii pamäti. Verbálna pamäť účastníkov bola trénovaná večer po psilocybínovom sedení a spomienka bola testovaná pred spánkom a po ňom. „Na základe našich predošlých zistení u zvierat sme predpokladali, že zvýšená plasticita spôsobená psilocybínom by mohla zlepšiť konsolidáciu novo vytvorených spomienok a že zvýšená reorganizácia počas prvého postpsilocybínového spánku by zlepšila konsolidáciu pamäti,“ uvádzajú autori štúdie.
„Aby sme zistili efekt psilocybínu na konsolidáciu behom spánku, využili sme tzv. Pair Associative Learning Test. V praxi to znamenalo, že sa dobrovoľníci museli pred zaspaním naučiť nesúvisiace dvojice slov – napríklad mlyn – opica, stredisko – lev. Ráno sme tieto párové spojenia otestovali znovu, aby sme zistili, do akej miery mohlo výsledky ovplyvniť podanie psilocybínu. Výsledky u účastníkov našej štúdie poukazujú na to, že psilocybín neovplyvňuje informácie naučené pred sedením ani informácie naučené po sedení a uložené do dlhodobej pamäti v priebehu prvého spánku. Výsledky bude potrebné ešte verifikovať na väčšej vzorke účastníkov, v každom prípade ide o dôležitý poznatok pre bezpečné užívanie psilocybínu v terapii a počas normálneho života plného osobných aj pracovných povinností,“ vysvetľuje Marek Nikolič.
Navzdory predpokladanej pozitívnej interakcii psilocybínu s konsolidáciou pamäti vedci v použitých testoch nezistili významný vplyv tejto liečby. Zároveň ale potvrdili predošlé všeobecné zistenia, že ženy dosahovali lepších výsledkov než muži v testoch verbálnej pamäti. „Naše dáta z klinických štúdií so zdravými dobrovoľníkmi ukazujú, že akútna intoxikácia psilocybínom neovplyvňuje konsolidáciu priestorovej a verbálnej pamäti ani konsolidáciu pamäti závislú na spánku počas noci po akútnej intoxikácii v oboch smeroch. Naše zistenia rozširujú všeobecné chápanie bezpečnostného profilu použitia psilocybínu v klinickom aj laboratórnom kontexte,“ uvádza sa v článku.
Na túto štúdiu u zdravých dobrovoľníkov nadväzujú v NÚDZ štúdie pre pacientov s depresiou. V súčasnosti sa naberajú dobrovoľníci do štúdie PSIKET, ktorá skúma účinok psilocybínu a ketamínu práve pri liečbe rezistentnej depresie a jej cieľom je nájsť odpoveď na to, či má psilocybín porovnateľný, alebo lepší a dlhší liečebný účinok než ketamín. Zásadným rozdielom oproti bežnej liečbe antidepresívami je skutočnosť, že ako psilocybín, tak ketamín účinkujú prakticky bezprostredne, nie je teda potreba dlhého čakania na to, než sa účinok dostaví. „Štúdie sa môže zúčastniť každý, kto je starší než 18 rokov a je liečený pre lekársky overenú depresívnu epizódu, ktorá neodpovedala minimálne na dva rôzne spôsoby liečby,“ uzatvára doktor Páleníček. O možnostiach zapojenia do štúdie sa môžu záujemci dozvedieť viac na www.psiket.cz.
Nádejný výskum psilocybínu prebieha celosvetovo
Štúdium a výskum psilocybínu ako možného lieku na rad duševných porúch začal už v 40. rokoch 20. storočia. Všetok výskum a klinické použitie tejto látky boli ale zastavené v 70. rokoch 20. storočia potom, čo bola vyhlásená za drogu, a nakoniec sa stala nezákonnou. Až v posledných desiatich rokoch sa výskum zaoberajúci sa psilocybínom a ďalšími halucinogénmi dal na množstve svetových pracovísk opäť do pohybu. Napríklad štúdia vykonaná na Univerzite Johnsa Hopkinsa v roku 2022 ukázala, že psychedelická liečba psilocybínom zmiernila príznaky závažnej depresívnej poruchy u pacientov až na mesiac.
„Ľudia užívajúci psilocybín majú často skúsenosti s významným náhľadom do aspektov svojich životov, vzťahov a zdrojov ich významu – kto sú ako osoba a ako to formovalo ich životy," vysvetľuje Benjamin Lewis, MD, riaditeľ kliniky ketamínom asistovanej psychoterapie (KAP) na Klinike behaviorálneho zdravia v Park City Health University of Utah a odborný asistent psychiatrie na Huntsman Mental Health Institute s tým, že práve takáto skúsenosť je dôležitou súčasťou liečby ľudí s depresiou.
„Existujú mylné predstavy o psychedelikách, o tom, čo robia alebo nerobia a aké sú riziká. Jednou z týchto mylných predstáv je možnosť zneužívania psychedelických drog. Klasické psychedeliká ako psilocybín alebo LSD ale v skutočnosti nemajú potenciál na zneužívanie rovnakým spôsobom ako iné drogy, ako je alkohol, nikotín, kokaín a opioidy," dodáva Lewis.
Hoci počiatočné štúdie podľa neho sľubujú mnoho, jedná sa zatiaľ skôr o štúdie malé a v určitých ohľadoch obmedzené. Niektoré z týchto výskumných prác skúmali psilocybín na liečbu veľkej depresívnej poruchy a depresie rezistentnej na liečbu. Aj keď sú štúdie malé a majú svoje obmedzenia, zahŕňajú účastníkov, ktorí sú v priebehu procesu dôkladne preverovaní a sledovaní.
Zatiaľ čo výskum psilocybínu neustále pokračuje, aktuálne poznatky už ukazujú nádejné výsledky v liečbe:
- veľkej depresívnej poruchy,
- rezistentnej depresie,
- poruchy užívania alkoholu,
- úzkosti na konci života nebo existenčnej tiesne,
- poruchy užívania tabaku.
Odpoveďou na otázku, prečo práve psychedeliká, je aj fakt, že zhruba 30 percent ľudí liečených štandardnými antidepresívami nedosiahne remisiu. Psychedeliká ako psilocybín by mohli byť ďalšou možnosťou pre tých, ktorí trpia. Psilocybín podľa odborníkov predstavuje veľký potenciál pre stavy, ktoré sa inak liečia len veľmi zložito a pre ktoré existujú len obmedzené nástroje na riešenie.
Ako u akejkoľvek inej látky je potrebné aj tu venovať pozornosť nežiaducim účinkom, ktoré v prípade psilocybínu môžu byť mierne až intenzívne. Medzi nich patria bolesť hlavy, nevoľnosť, zmeny telesnej teploty, zvýšenie srdcovej frekvencie a krvného tlaku. Psilocybín môže taktiež vyvolať množstvo psychologických reakcií, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí zložité alebo náročné, patria medzi ne úzkosť, paranoja a dezorientácia. „Psilocybín by mohol byť v budúcnosti novou liečebnou možnosťou pre množstvo duševných porúch. Je zrejmé, že je mnoho ľudí, ktorí trpia, a radi by sme im pomohli čo najrýchlejšie. Je ale dôležité postupovať opatrne a nevystavovať nikoho riziku,“ uzatvára Lewis.
Zdroje:
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0924977X23000937?via%3Dihub
Vyšlo v Tribune.cz