U onkologických pacientov chlopňové zákroky výrazne zlepšujú prežitie
Ochorenie srdcových chlopní je u pacientov s onkologickým ochorením bežné. Ako sa však ukázalo, intervencia na liečbu ochorení srdcových chlopní významne zlepšuje prežitie. Tieto zistenia boli prezentované vo Viedni 11. decembra 2025 na kongrese Európskej asociácie pre kardiovaskulárne zobrazovanie (EACVI), ktorá je súčasťou Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC).
Pokroky v liečbe vedú k zlepšenému prežitiu pacientov s onkologickou diagnózou. S predlžujúcou sa dĺžkou života sa u nich však po úspešnej onkologickej terapii zvyšuje riziko vzniku ochorenia srdcových chlopní. Okrem toho je teraz dobre známe, že niektoré onkologické liečebné postupy môžu mať ako nežiaduci účinok kardiovaskulárnu toxicitu, ktorá môže viesť k predčasnej morbidite u pacientov preživších onkologické ochorenie.
Výsledky štúdie CESAR prezentovanej počas konferencie v rámci sympózia Úloha echokardiografie v kardioonkológii zdôrazňujú potrebu pravidelného kardiovaskulárneho monitorovania pacientov s onkologickým ochorením a zároveň poskytujú uistenie, že intervencie môžu byť prínosné.
„Kardiovaskulárne komplikácie sú stále významnejšie u starších pacientov po úspešnej onkologickej terapii. Napríklad už vieme, že antracyklínová chemoterapia spôsobuje srdcové zlyhanie a môže viesť k regurgitácii trikuspidálnej a mitrálnej chlopne. Existuje len obmedzené množstvo dôkazov, ktoré by určili najvhodnejší liečebný postup pre onkologických pacientov so súčasne prítomným ochorením srdcových chlopní – napríklad či pacienti profitujú z chlopňových intervencií v rovnakej miere ako pacienti bez onkologickej diagnózy,“ uviedol hlavný autor štúdie doktor Maximilian Autherith z Lekárskej univerzity vo Viedni.
V tomto smere prináša dôležité informácie práve štúdia CESAR, ktorá si kládla za cieľ určiť prevalenciu ochorení srdcových chlopní u onkologických pacientov, popísať frekvenciu chlopňových intervencií a vyhodnotiť ich dopad na prežitie. Táto observačná kohortová štúdia zahŕňala 10 353 dospelých pacientov s potvrdenou onkologickou diagnózou, ktorí podstúpili transthorakálnu echokardiografiu počas 12 mesiacov na terciárnom referenčnom pracovisku. Priemerný vek populácie bol 66,2 roka a necelá polovica (46,6 %) boli ženy.
Výskumníci zistili, že 7,2 percenta pacientov malo závažné chlopňové ochorenie srdca, najčastejšie trikuspidálnu regurgitáciu (3,7 %), mitrálnu regurgitáciu (2,6 %) a aortálnu stenózu (2,2 %). Po zohľadnení veku, pohlavia, hodnôt srdcových biomarkerov, funkcie obličiek a funkcie ľavej komory bolo preukázané, že závažné chlopňové ochorenie srdca je nezávislým prediktorom zvýšenej celkovej mortality (upravený pomer rizík [HR] 1,46; 95 % interval spoĺahlivosti [CI] 1,25 – 1,71) a úmrtia z kardiovaskulárnych príčin (upravený HR 2,62; 95 % CI 2,00 – 3,43).
Z pacientov so závažným chlopňovým ochorením srdca ich 21,5 percenta podstúpilo chirurgický alebo katetrizačný zákrok. Zaujímavé je, že intervencia na srdcovú chlopňu bola nezávisle spojená so zlepšeným prežívaním v porovnaní s pacientmi, ktorí zákrok nepodstúpili – viedla k zníženiu mortality o 72 percent (upravený HR 0,28; 95 % CI 0,09 – 0,87) po mediáne sledovania 23 mesiacov.
„Závažné chlopňové ochorenie srdca bolo v tejto vybranej populácii onkologických pacientov, ktorí podstúpili echokardiografiu, pomerne časté. Iba malá časť chorých ale podstúpila intervenčnú liečbu chlopňového ochorenia srdca, avšak pokiaľ k nej došlo, vplyv na prežívanie bol výrazný. Naše zistenia zdôrazňujú potrebu pravidelného kardiovaskulárneho monitorovania onkologických pacientov a tiež naznačujú, že intervencie na liečbu chlopňového ochorenia srdca nie je potrebné u tejto populácie odkladať. Ďalšie kroky zahŕňajú podrobnejšiu analýzu rôznych typov podávanej onkologickej liečby a vykonaných intervencií,“ zhrnul Dr. Autherith.