Preskočiť na obsah

Urológ Malek Chanawani: V porovnaní s Veľkou Britániou zaostávame úplne vo všetkom

doktor_Urolog_Malek_1
Foto: archiv M. Chanawaniho

Slovensko by si malo brať príklad od Veľkej Británie. Myslí si to MUDr. Malek Chanawani, FEBU, uznávaný a kvalifikovaný konzultant v odbore urológia, ktorý nadobudol skúsenosti v zahraničí. Rozprávali sme o tom, prečo pôsobil práve vo Veľkej Británii, v čom je anglické zdravotníctvo iné na rozdiel od nášho a akým smerom sa bude uberať urológia.

  • Prečo ste sa pri výbere špecializácie rozhodli práve pre urológiu?

Urológia ma zaujala v časoch, keď som bol študentom. Môj otec bol lekár a jeho najbližší priateľ bol urológ, ktorého som si veľmi vážil ako človeka a profesionála. Bol pre mňa inšpiráciou a veľkým vzorom. Navyše, sám som často musel navštevovať urologickú ambulanciu. Urológia je špecializácia, v ktorej sa nepoužíva tak často skalpel, ale skôr endoskopické a laparoskopické inštrumenty na prevedenie výkonov, čo je mimoriadne zaujímavé.

  • Získali ste dlhoročnú lekársku prax v zahraničí. Čím vás zaujala Veľká Británia, že ste sa rozhodli práve pre túto krajinu?

Anglicko je krajina, v ktorej sa nachádzajú najprestížnejšie lekárske fakulty a inštitúcie zamerané na výskum v medicíne. Chirurgické špecializácie vrátane urológie majú etablovanú a rozvinutú infraštruktúru pokročilých pracovísk, kde vie každý rezident získať cenné vedomosti o diagnostike ochorení, ako aj o prevedení zákrokov. Urologický tréning trvá osem rokov a ďalšie dva roky sa robí subšpecializácia. Je to rotačný systém, čo znamená, že lekár v špecializačnej príprave robí každý rok na inom pracovisku. Počas ôsmich rokov tak navštívi najmenej osem nemocníc, kde robí pod vedením rôznych konzultantov, a to mu dá  obrovský rozhľad a skúsenosti. Vďaka tomu vidí prevedenie veľkého  množstva zákrokov a učí sa operovať od viacerých expertov. Takýto prístup dáva ten najlepší predpoklad k tomu, aby sa z neho stal vysoko erudovaný odborník s veľkými skúsenosťami. O takomto prístupe môžu slovenskí doktori len snívať.

  • Ak by ste mali porovnať všeobecne zdravotníctvo v Anglicku a na Slovensku? V čom vidíte najväčší rozdiel?

V Anglicku neexistujú zdravotné poisťovne. Zdravotná starostlivosť je pre všetkých bezplatná. Nedopláca  sa na nič ani na lieky. Najnovšie typy prístrojového vybavenia sú široko dostupné a drahé liečby najmä autoimunitných a onkologických ochorení nepodliehajú žiadnym nezmysleným schvaľovaním v poisťovniach alebo zbytočnej byrokracii. Občan žijúci na území Spojeného kráľovstva dostane všetko bez obštrukcií.
Veľký benefit majú pacienti s dlhodobými ochoreniami, ako je cukrovka a chronické ochorenia pľúc a obličiek. Zdravotníctvo nie je len nemocnica alebo ambulancia, ale existuje rozsiahla štruktúra pacientskej starostlivosti v komunite, aby pacient nemusel byť zbytočne hospitalizovaný.

Špecializované sestry vedia navštíviť pacienta doma, urobiť mu napríklad odber krvi, moču a podobne. Ak sa napríklad pacientov zdravotný stav zmení a už sa nevie postarať sám o seba, systém mu zabezpečí starostlivosť doma vrátane motorových vozíkov či domácich výťahov v prípade, že nie je mobilný. Systém pošle lekársky tím na to, aby pacientovi navarili, nakŕmili ho a prípadne okúpali. Špecializované sestry prídu niekedy len preto, aby si s pacientom dali čaj, kávu a porozprávali sa. Jednoducho, aby sa necítil osamelý, čo v starobe býva obrovský problém. Čo z tohto máme u nás na Slovensku? Je to úplný sen.

  • V čom ešte zaostávame na rozdiel od Veľkej Británie?

Zaostávame absolútne vo všetkom, náš systém nemá peniaze na to, aby sa o našich občanov vedel postarať takým spôsobom, aby cítili ľudskosť. Systém je často krutý a bezcitný. Chýbajú nám financie na nové nemocnice, nové prístrojové vybavenie, špeciálny zdravotný materiál, technické vybavenie, aby sme vedeli našim pacientom s dlhodobými chorobami, ktorí vyžadujú dennú starostlivosť, uľahčiť život. Princíp je jednoduchý, poisťovne vykazujú miliónové zisky a občan dostane minimum. Mechanizmy, ktoré kontrolujú fungovanie systému, sú nedostatočné a nemáme žiadne štandardné smernice, ktoré by nám mali pomôcť, aby sme robili správne rozhodnutia v správnom čase, žiadny výskum sa nerobí. Akýkoľvek lekár v atestačnej príprave nemá šancu, aby dostal od nemocnice akékoľvek prostriedky na získanie skúseností na renomovanom zahraničnom pracovisku alebo si kúpil napríklad dobrú odbornú  knihu. Systém kontinuálnej výuky absentuje a mladí doktori sa učia sami od starších.

  • Ako vyzerá práca lekárov vo Veľkej Británii? Spozorovali ste niečo zaujímavé, čo sa týka ich organizácie a kultúry?

Infraštruktúra a rozdelenie sú úplne iné. Systém je konzultantský. Konzultant je niečo ako primár v našom systéme s tým rozdielom, že v Anglicku je na každom oddelení 5 – 15 konzultantov podľa veľkosti pracoviska. Znamená to, že nie jeden človek rozhoduje o všetkom ako u nás, ale konzultanti musia spolupracovať rovnocenne, aby sa dosiahol najlepší výsledok. Podporí to kreativitu, zabráni pracovnej šikane a vytvára podmienky na transparentné a čestné správanie. Pod konzultantmi pracujú tzv. rezidenti, čo sú lekári v atestačnej príprave v danom odbore, a napokon najmladší doktori, ktorí sú prakticky absolventi lekárskej fakulty. Na každom oddelení pracuje veľa špecializovaných sestier, ktoré pomáhajú pri starostlivosti najmä o onkologických pacientov.

Foto: archiv M. ChanawanihoU nás máme jedného primára, prípadne aj prednostu, ak sa jedná o výučbové pracovisko, a tí rozhodujú o všetkom. Na väčšine oddelení sa pozícia primára  udeľuje ako doživotná funkcia. Pri takomto nastavení systému dané pracovisko nemá šancu vytvoriť systematický posun odborníkov smerom hore.

Každý konzultant v Anglicku má presne definovaný program počas týždňa a presne vie, čo bude robiť. Ambulancie majú len objednaných pacientov, nemôže sa stať, že na ambulanciu príde nedefinovaný počet pacientov, ako to býva u nás. Taktiež na našich pracoviskách sa úlohy rozdávajú buď deň vopred, alebo dokonca v ten istý deň. Nehovorím, že každé pracovisko u nás takto funguje, ale väčšina áno.

  • S akými urologickými problémami sa muži na vás najviac obracajú? Čo aktuálne riešite?

Pacienti ma navštevujú najmä v nadväznosti na problémy s prostatou. Viem vykonať ambulantné operácie prostaty (Echolaser a Rezūm) a celkovo moje pracovisko je zamerané na ambulantnú invazívnu urológiu. Limitom je fakt, že nemáme štatút jednodňovej chirurgie, a preto nie sme oprávnení podať celkovú narkózu. Na druhej strane, veľa vecí sa v dnešnej dobe dá urobiť len v lokálnom umŕtvení alebo v tzv. analgosedácii a to je veľká výhoda.

Ďalšiu skupinu predstavujú pacienti s erektilnou poruchou a treťou sú onkologickí pacienti.
Poslednou skupinou sú ženy s opakujúcimi sa infekciami dolných močových ciest. Všetky tieto skupiny pacientov vyžadujú dlhšie konzultácie v trvaní minimálne 30 minút, čo pri veľkom objeme pacientov skoro žiadna iná ambulancia nevie poskytnúť.

  • Problém s prostatou trápi čoraz viac mužov. Aký majú prístup k tomuto problému slovenskí muži, ak by ste to porovnali s mužmi vo Veľkej Británii?

Slovenskí muži problémy s močením často ignorujú. Považujú to za súčasť starnutia ľudského organizmu. Jednoducho sa boja ísť za urológom a majú zábrany podstúpiť vyšetrenie cez konečník, pričom sa môže jednať o závažné ochorenie – rakovinu prostaty. Anglický pacient je dobre informovaný a často mu prevenciu urobí jeho obvodný lekár. Do sekundárnej starostlivosti urológa sa anglický pacient dostane vtedy, keď má podozrenie na urologickú diagnózu.

Podľa anglických smerníc pri podozrení na nádorové ochorenia je systém povinný vykonať diagnostické vyšetrenie ako napríklad CT alebo magnetickú rezonanciu do dvoch týždňov. Slovenský pacient behá so žiadankou na rôzne pracoviská a bojuje o skorší termín. Pri niektorých vyšetreniach, ako napríklad nukleárnych, kde je podozrenie na metastázy, musia pacienti u nás čakať na termín týždne, niekedy až mesiace.

Nemáme ani dostatok pracovísk a personálu. Podľa mojich informácií na pracoviskách magnetickej rezonancie chýba až 30 percent kapacít. Čo sa týka operácie prostaty pri jej nezhubnom zväčšení, drvivá väčšina pracovísk ponúka klasický „výškrab “, ktorý je síce efektívny, ale má veľa vedľajších účinkov v porovnaní s miniinvazívnym zákrokom.

  • A čo ďalší častý problém, ktorý sa týka erektilnej dysfunkcie? Starajú sa anglickí muži o seba viac ako slovenskí?

Anglickí muži majú dostatok fyzickej aktivity, hrajú golf alebo tenis, prípadne bicyklujú. Existujú kampane, aby sa na pracovisko chodilo bicyklom na podporu duševného a fyzického zdravia. Toto všetko má za následok, že muži sú vitálnejší. Cítia sa dobre a mlado a jeden z ich hlavných cieľov je byť aktívny v intímnej sfére čo najdlhšie. Liečba erektilnej poruchy je plne hradená štátom od tabletiek na erekciu, ako je známa modrá tabletka, až po chirurgické zavedenie protézy do penisu. Operácia stojí okolo 20 000 libier a je plne hradená štátom. Z tohto vyplýva, že anglickí muži sa oveľa viac starajú o seba, a ešte k tomu im systém poskytuje všetky moderné dostupné možnosti na takúto starostlivosť.

  • Momentálne pôsobíte na Slovensku, no často chodievate operovať pacientov do Veľkej Británie. Neláka vás presťahovať sa tam nastálo a venovať sa urológii len v Anglicku?

Licenciu som si ponechal a veľmi rád sa vraciam do Veľkej Británie, aby som neustále bol v kontakte s modernou urológiou. Naše chaotické a zaostalé zdravotníctvo mi často spôsobuje veľkú frustráciu, lebo neviem svojim pacientom ponúknuť dobrý servis, keďže nemám na to tie správne podmienky. Je to boj s rigidným systémom, ktorému chýbajú nielen elementárne veci, ale aj empatia a ľudskosť. Často dostávam otázku, prečo som sa vrátil. Hlavný dôvod je rodina, priatelia a celkový pocit domoviny, ktorú som tam nemal. Je to však skúsenosť, ktorú by som doprial každému slovenskému lekárovi.

  • Ako vidíte budúcnosť urológie?

Svetová urológia už roky smeruje k miniinvazívnym výkonom, ktoré majú málo vedľajších účinkov a ušetria pacientom zbytočné hospitalizácie. Väčšie výkony sa robia roboticky alebo endoskopicky. Liečba rakoviny prostaty sa uberá smerom k fokálnej liečbe. Selekcia vhodného pacienta je veľmi dôležitá. Viac ako 80 % výkonov sa robí ako jednodňová chirurgia alebo krátka hospitalizácia do 48 hodín. Dosiahnuť niečo podobné u nás je zatiaľ úplná fikcia.

  • Novinku v oblasti urológie predstavuje echolaser. Na akom princípe funguje a aké sú jej výhody?

Echolaser je jedna z najmodernejších miniinvazívnych metód, ktorá využíva laserový lúč na zmenšenie prostaty, čo má za následok zlepšenie kvality močenia. Tenká ihla s laserovým vláknom sa zavedie cez kožu medzi konečníkom a semenníkmi do prostaty a výkon sa môže začať. Je vhodný u pacientov,  ktorí majú poruchu močenia pri zväčšenej prostate, alebo u pacientov, u ktorých sa močenie úplne zastavilo a majú zavedený močový katéter. Jej prvá výhoda spočíva v tom, že je vysoko bezpečná a zároveň efektívna pre pacienta. Vykonáva sa ambulantne v lokálnej anestézii, nie je bolestivá, má minimum vedľajších účinkov a neovplyvňuje silu erekcie. Pacient po výkone odchádza domov, a tým pádom ma ušetrený troj- až sedemdňový pobyt v nemocnici. Žiaľ, výkon nie je hradený poisťovňou a stojí momentálne 3 000 eur.

  • Ak by ste mali na záver zhodnotiť, ako sa slovenskí muži starajú o svoje zdravie, posunuli sme sa v priebehu posledných rokov? Je to lepšie?

Veľa sa toho nezmenilo, skôr zhoršilo. Naša spoločnosť trpí po ekonomickej stránke, slovenskí muži nemajú čas na to, aby sa starali o seba. Nie je žiadna osveta a zdravotníctvo veľa toho neposkytne. Slovenský muž sa musí spoľahnúť len sám na seba.

Dôležitá je úprava životného štýlu, dostatok športovej aktivity, vyvážená diéta s dostatočným obsahom ovocia a zeleniny a dostatok vitamínov. Starší muži by mali mať okolo 15 hodín strednej fyzickej aktivity týždenne. Ak má muž problémy s močením, nemal by to odkladať na iný deň. Niekedy sa môže jednať o nádorové ochorenie. Navyše, zväčšená prostata môže unaviť močový mechúr, ktorý prestane časom správne fungovať a už sa nedá nahradiť. Erektilná porucha sa dá elegantne riešiť kombináciou viacerých postupov. Veľké mínus je fakt, že nič z tohto nehradí zdravotná poisťovňa, a často sa stane, že ak pacient chce modernú a dobrú liečbu, musí si ju zaplatiť z vlastných úspor. Je to frustrujúca realita, za ktorú však lekári nemôžu.

MUDr. Malek Chanawani, FEBU, pôsobí ako renomovaný urológ, ktorý disponuje viac ako 20-ročnými skúsenosťami a odborným vzdelaním získaným na inštitúciách najmä vo Veľkej Británii. Ako jeden z mála slovenských lekárov je držiteľom európskej atestácie FEBU, ktorú nadobudol v Belgicku. Je členom Európskej urologickej asociácie EAU a Britskej urologickej chirurgie BAUS. Niekoľko publikácií mu vyšlo v prestížnych odborných časopisoch, ako je British Journal of Urology a British Journal of Medical and Surgical Urology. Prednášal na medzinárodných kongresoch vo Veľkej Británii a Európe. Aktuálne sa venuje diagnostike a liečbe močového ústrojenstva u mužov a žien vo svojej ambulancii UROKLINIKA a pravidelne vystupuje v médiách.

 

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

19. 12. 2023

Vďaka modernej liečbe a vzdelávacím aktivitám patrí Slovensko medzi popredné krajiny Európy, čo sa týka záchrany životov v dôsledku cievnej mozgovej…