Úzkosť, depresia a posttraumatická stresová porucha u pacientov s ICD
Takmer jedna tretina pacientov s implantovaným zariadením k prevencii náhlej smrti má v prvom roku úzkosť, zatiaľ čo depresia postihuje každého piateho. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v časopise Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) EP Europace.
„Implantovateľné kardiovertery-defibrilátory (ICD) sú účinné pri predlžovaní života pacientov, ale musíme sa ubezpečiť, že ide o život kvalitný. Výskyt porúch nálady u ľudí s ICD je oveľa častejší ako u bežnej populácie, čo naznačuje, že do rutinnej starostlivosti o týchto pacientov by malo byť integrované psychologické vyšetrenie a terapia,“ zdôraznila autorka štúdie profesorka Hannah Keageová z University of South Australia, Adelaide, Austrália.
ICD sa odporúča ľuďom s vysokým rizikom život ohrozujúcich srdcových arytmií a pacientom so srdcovou zástavou. Avšak úzkosť a depresia sú spojené s vyššou pravdepodobnosťou predčasného úmrtia u pacientov s ICD. Táto štúdia preto zhromaždila najlepšie dostupné dôkazy pre stanovenie úrovní depresie, úzkosti a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) u pacientov s ICD. „Som profesorkou psychológie a veľa rokov pracujem s kardiológmi. Všimli si, že poruchy nálady boli u ich pacientov s ICD bežné, a tak sme sa spojili, aby sme získali predstavu, do akej miery je táto problematika rozšírená,“ vysvetlila prof. Keageová.
Analýza obsahovala 109 štúdií zahŕňajúcich 39 954 pacientov s ICD. Keď bola skúmaná prevalencia úzkosti, depresie a PTSD od obdobia zavedenia ICD do viac ako jedného roku sledovania, výskyt týchto problémov bol 23 percent, 15 percent a 12 percent. V bežnej populácii je výskyt týchto stavov odhadovaný na 13 percent, 7 percent a 1 – 2 percenta. Ďalšie podrobnosti boli k dispozícii pre úzkosť a depresiu, ktoré vykazovali vyššiu mieru výskytu v počiatočných fázach po implantácii. V prvých piatich mesiacoch malo úzkosť 32 percent a depresiu 23 percent pacientov. Šesť až dvanásť mesiacov po zavedení sa miera úzkosti a depresie znížila na 29 a 21 percent. Ďalší pokles bol pozorovaný po 12 mesiacoch po implantácii, kedy početnosť bola 22 percent, resp. 15 percent.
Ak ICD detekuje nebezpečne rýchly srdcový rytmus, vydá výboj charakterizovaný ako „kopnutie do hrudníka“, aby ho vrátil do normálu. Analýza zistila, že pacienti, u ktorých k tomuto šoku došlo, mali štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť úzkosti a takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť depresie v porovnaní s tými, ktorí šoky nemali. V analýze podľa pohlavia mali ženy s ICD väčšiu pravdepodobnosť úzkosti ako muži.
Ako vysvetlila prof. Keageová, výskyt všetkých troch porúch nálady, najmä PTSD, bol pozoruhodne vysoký v porovnaní s tým, čo sa dá očakávať u ľudí bez ICD. „Približne 30 percent pacientov s ICD zažije v prvých dvoch rokoch šok a u niektorých potom nasleduje neustály strach, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie, pokiaľ ide o určité aktivity, ako je napr. riadenie, plávanie atď. Pokles porúch nálady v priebehu času môže byť spôsobený celým radom faktorov, vrátane toho, že pacienti dostávajú psychologickú pomoc alebo sa prispôsobujú novému životu. Rozdiely medzi pohlaviami boli očakávané, pretože miera úzkosti je všeobecne vyššia u žien ako u mužov.
Analýza tiež skúmala poruchy nálady u účastníkov 109 štúdií bez ICD. Odhaduje sa, že 23 percent partnerov pacientov s ICD trpelo po implantácii ICD ich partnerovi na úzkosť a u 14 percent sa objavili príznaky depresie – čo bolo podobné ako u samotných pacientov. Pacienti s ochorením srdca, ale bez ICD mali tiež podobný výskyt porúch nálad ako pacienti s ICD.
„Partneri sa zjavne obávajú, že ich milovaný podstúpi operáciu a potom potenciálne dostane šok. Zapojenie partnerov pacientov s ICD do psychologických terapií je pre zlepšenie fyzického a psychického zdravia pacientov efektívnejšie, ako keď pacient dochádza sám. Zistenia, ku ktorým u kardiakov došlo, dávajú veľký zmysel, pretože zdravie srdca a poruchy nálady idú ruka v ruke. Zlé psychické zdravie môže tiež viesť ku srdcovým problémom v dôsledku chronického stresu a nezdravého životného štýlu. Psychológovia sa málo zapájajú do starostlivosti o kardiakov, čo sa musí zmeniť,“ uviedla prof. Keageová a vyzvala pacientov a ich partnerov, aby vyhľadali pomoc, pokiaľ majú zlú náladu alebo sú prehnane znepokojení, pretože existujú terapie úzkosti, depresie a PTSD založené na dôkazoch, ktoré im môžu pomôcť.