Vzácne ochorenia: Opusťme koncept paternalistickej medicíny

Odborníci hľadajú cesty, ako podporiť pacientov so vzácnymi ochoreniami. Je potrebné posilniť európsku sieť špecializovaných pracovísk, hovorí sa o dostupnosti liekov.

V rámci Európskej únie vzniká nová regulácia a akčný plán pre vzácne ochorenia a podporu vývoja liekov. Tejto problematike sa venovala konferencia, ktorú v Bruseli pripravila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Vzhľadom na obmedzený počet chorých je vývoj nových liekov v oblasti vzácnych ochorení veľmi špecifický a nedá sa na ne nahliadať optikou bežných liečiv. Často ide o prípravky založené na sofistikovaných moderných technológiách, často ide o vôbec prvé klinické využitie daného technologického konceptu. Na ich vývoji sa tak oveľa viac podieľa základný a translačný výskum, naopak klinické skúšanie typicky prebieha na malých súboroch pacientov s tým, že aj cieľové parametre môžu byť rozdielne od tých používaných vo vývoji konvenčných liečiv.

„Aby sa klinický priemysel pustil do takto neistého a náročného projektu, treba mu na to vytvoriť podmienky,“ povedala generálna riaditeľka Európskej federácie farmaceutického priemyslu a združení (EFPIA) Nathalie Mollová a pokračovala: „Európska únia predstavuje kumulatívne veľký trh, napriek tomu sa jej na tomto poli kvôli zastaralému legislatívnemu a organizačnému rámcu dlho nedarilo a výrobcovia niekedy preferovali trh americký alebo niektoré ázijské trhy. To sa v poslednej dekáde postupne mení a niektorí zástupcovia priemyslu už si európske centrá vyberajú aj pre vývoj liečiv, stále je tu ale obrovský priestor pre zlepšenie. Celkom zásadná je prediktibilita. Podmienky musia byť dostatočne stabilné po dostatočne dlhý čas, inak pridávajú do už tak rizikového projektu ďalšiu neistotu. Na trh sa totiž dostane len jeden liečivý prostriedok z asi 10 000 kandidátov,“ vysvetlila Nathalie Mollová s tým, že pre výrobcov je v prípade vzácnych ochorení kľúčové, aby mali zaistenú patentovú ochranu a ochranu duševného vlastníctva na dostatočnú a vopred stanovenú dobu. „Nesmie sa ale ani zmeniť definícia vzácneho ochorenia – v poslednom čase sa diskutuje o znížení hranice z doterajších päť pacientov na 10 000 osôb, čo by na dostupnosť liečivých prostriedkov malo veľmi negatívny dopad. Pokiaľ by sa totiž tieto základné parametre menili nepredvídateľne a za chodu, výrobcovia si nabudúce veľmi rozmyslia, či sa im táto investícia vyplatí. Samotné predĺženie patentovej ochrany ako podnet nestačí, nutné je posilniť tiež adaptáciu nových prostriedkov do reálnej praxe. Nedostatok vôle v tomto zmysle spôsobuje, že aj dlhá patentová ochrana je nanič, keď napríklad polovicu jej trvania nie je liek reálne dostupný,“ varovala Nathalie Mollová.

Za nadnárodnú európsku pacientsku organizáciu EURORDIS vystúpil na stretnutí jej výkonný riaditeľ Yan Le Cam: „Ústrednou otázkou, ktorú tu všetci riešime, je, ako nájsť prienik medzi inováciami založenými na individualizovaných potrebách osôb so vzácnymi ochoreniami a ich dostupnosťou. Priemyslu sa musí vývoj v tomto odvetví vyplatiť. Aby sa tak stalo, bol vypracovaný systém stimulov, ktoré majú kompenzovať vysoké riziko spojené s vývojom. Tie je jednako nutné dorovnať aspoň do miery stimulov ponúkaných ostatnými veľkými trhmi, predovšetkým USA. Zároveň je pole vzácnych ochorení extrémne široké, pod tento pojem spadá na 6 000 diagnóz. Niektoré z nich sa môžu prekrývať a niektoré samostatné diagnózy, najmä v onkológii, vznikajú štiepením jednej choroby na mnoho podjednotiek na základe molekulárno-patologických znakov, a je teda otázka, či skutočne ide o vzácne ochorenie tak, ako ich chápeme z hľadiska legislatívy. U niektorých z týchto chorôb poznanie veľmi pokročilo, dokonca pre nich existujú aj účinné terapie, a v takom prípade môžu byť stimuly slabšie ako u doposiaľ celkom neprebádaných jednotiek, stále by však tieto stimuly mali byť silnejšie ako u bežných liečiv. S novými génovými technológiami sa napríklad rysuje ekonomická úspora s lepším klinickým efektom,“ popísal a pokračoval: „EURORDIS navrhuje konkrétne kroky na upevnenie existujúceho systému stimulov. Prevalenčný prah vzácnych ochorení je v tomto kontexte celkom zásadné ponechať na 5/10 000 a ďalej ho neznižovať, u vzácnych nádorových ochorení a infekcií by mal byť dokonca posunutý na 6/10 000. Okrem toho treba identifikovať doposiaľ nerozpoznané potreby pomocou štruktúrovaného dialógu, viesť vývoj nových liekových prostriedkov v spolupráci s expertmi a modulovať stimuly tak, aby motivovali k zameraniu sa na doteraz neprebádané teritóriá, ani u tých lepšie prebádaných by ale nemala ísť trhová exkluzivita pod sedem rokov, v odôvodnených prípadoch u chorôb s obzvlášť naliehavou potrebou zmeny by ochrana mala byť aj 12 rokov. Stimuly by zároveň mali zvýhodňovať tie spoločnosti, ktoré sa rozhodnú pre EÚ ako svoj primárny trh. Treba tiež posilniť financovanie a kompetencie COMP (Committee for Orphan Medicinal Products).“

Victoria Hedleyová, špecialistka na problematiku vzácnych ochorení z univerzity v britskom Newcastli, pripomenula, že dôležitú výskumnú úlohu majú European Reference Networks, ktoré stoja za veľkou časťou inovácií. Ich výhodou je úzke prepojenie medzi akademickou a klinickou prácou. Zároveň ale bez prostriedkov, ktorými disponuje priemysel, nemôžu naplno využiť svoj inovačný potenciál. „Veľmi dobrou aktivitou sú pilotné programy, ktoré môžu túto kooperáciu komplexne vyskúšať a na ich záveroch bude možné stavať do budúcnosti. Aj v tomto ohľade ale platí – celkom nenahraditeľná je kvalitná a vyčerpávajúca komunikácia medzi všetkými zúčastnenými stranami,“ povedala.

V súčasnosti existuje 24 European Reference Networks (ERNs). „ERNs predstavujú svetovo unikátnu štruktúru, ktorá vedie ku skutočnému zvýšeniu kvality starostlivosti o chorých. ERNs sú ale do istej miery nadšenecké projekty, vybudované zdola, a ich dlhodobá udržateľnosť nebude bez adekvátnej podpory dostatočná. Európska únia kladie na ERNs byrokratické nároky, ale zároveň dostatočne nenavyšuje finančné prostriedky,“ uviedol prof. MUDr. Milan Macek, vedúci Národného koordinačného centra pre vzácne ochorenia v Česku. Podľa neho je pritom činnosť ERNs nenahraditeľná. „Kľúčové je tiež zapojenie pacientov, v oblasti vzácnych ochorení je ešte naliehavejšie ako v iných oblastiach nutné opustiť koncept paternalistickej medicíny, pacienti sú často najväčšími expertami na svoju chorobu. Spolupráca s pacientskymi organizáciami sa v tomto zmysle ukazuje ako celkom nenahraditeľná,“ zdôraznil prof. Macek.

O špecifických schvaľovacích procesoch OMPs hovorila Karen Faceyová z University of Edinburgh: „Vzácne ochorenia postihujú malé pacientske populácie, často sú heterogénne, geneticky podmienené a s veľmi včasným nástupom príznakov. Bohužiaľ, často sa používa pre schvaľovanie OMPs rovnaký prístup ako pre bežné liečivá alebo prístup len málo modifikovaný. Už len jednoduché opatrenie, že v komisiách pre ich schválenie by mali byť prítomní experti na vzácne ochorenia, sa javí ako organizačná výzva. Aj keď zdieľané európske databázy predstavujú skvelý zdroj informácií, v prípade vzácnych ochorení treba využiť každý kúsok evidencie, vrátane národných zdrojov a evidencie z reálnej klinickej praxe. Zároveň je žiaduce tlačiť na priemysel v tom, aby databázy klinických dát aktívne podporoval,“ komentovala.