Káva ovplyvňuje nielen bdelosť, ale aj mikrobióm a psychiku

Nová štúdia výskumníkov z APC Microbiome Ireland publikovaná v časopise Nature Communications ukazuje, že pravidelná konzumácia kávy môže mať širšie dopady na ľudské zdravie, než sa doteraz predpokladalo. Popri známom stimulačnom účinku ovplyvňuje aj zloženie črevnej mikrobioty a môže sa podieľať na regulácii nálady a stresu.

Nový výskum APC Microbiome Ireland, výskumného centra pri University College Cork, po prvýkrát komplexne objasnil mechanizmy, ktorými káva priaznivo ovplyvňuje os črevo – mozog. Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications ukazuje, že pravidelná konzumácia kofeínovej aj bezkofeínovej kávy môže modulovať zloženie črevného mikrobiómu a následne ovplyvňovať náladu aj mieru stresu.

Prínosy kávy pre trávenie a psychickú pohodu sú predmetom výskumu už dlhší čas, presné biologické mechanizmy týchto účinkov však doteraz neboli úplne objasnené. Aktuálna štúdia sa zamerala na vplyv konzumácie kávy na os črevo – mozog, teda obojsmerný komunikačný systém medzi črevným mikrobiómom a centrálnym nervovým systémom, a to prostredníctvom širokého spektra biologických a behaviorálnych ukazovateľov. „Káva nie je len kofeín, je to komplexný stravovací faktor, ktorý interaguje s našimi črevnými mikróbmi, metabolizmom a dokonca aj s emocionálnou pohodou,“ uviedol autor štúdie prof. John Cryan, PhD, hlavný riešiteľ v APC Microbiome Ireland.

Skupiny 31 pravidelných konzumentov kávy a 31 osôb, ktoré kávu nekonzumovali, boli podrobne sledované pomocou série psychologických vyšetrení, záznamov o príjme kofeínu a stravy, ako aj analýzy vzoriek stolice a moču, s cieľom zhodnotiť zmeny v črevnom mikrobióme a subjektívne vnímanej nálade či miere stresu. Za „konzumentov kávy“ boli v tejto štúdii považovaní jedinci, ktorí pravidelne konzumovali 3 – 5 šálok kávy denne, čo European Food Safety Authority (EFSA) definuje ako bezpečné a stredne vysoké množstvo pre väčšinu dospelej populácie. Účastníci štúdie najprv počas dvoch týždňov úplne abstinovali od konzumácie kávy. Následne bola káva u pravidelných konzumentov opätovne zaradená do režimu zaslepeným spôsobom, pričom polovica účastníkov konzumovala bezkofeínovú kávu a druhá polovica kávu s obsahom kofeínu.

Výsledky ukázali, že návrat ku konzumácii kávy viedol v oboch skupinách k:

• zníženiu stresu,
• zmierneniu depresívnych symptómov,
• poklesu impulzivity.

Zatiaľ čo kofeínová káva bola spojená s vyššou bdelosťou a nižšou úzkosťou, bezkofeínová káva bola prekvapivo asociovaná so zlepšením spánku, pamäti a fyzickej aktivity. To naznačuje, že pravidelné pitie kávy môže priaznivo ovplyvňovať náladu nezávisle od obsahu kofeínu.

Vplyv na črevný mikrobióm

Analýza črevnej mikrobioty preukázala u konzumentov kávy zvýšené zastúpenie bakteriálnych druhov Eggerthella sp. a Cryptobacterium curtum v porovnaní s nekonzumentmi. Prvý z nich je spájaný s podporou žalúdočnej a intestinálnej sekrécie kyselín, druhý sa podieľa na metabolizme žlčových kyselín. Oba mechanizmy môžu prispievať k obmedzeniu premnoženia patogénnych črevných mikroorganizmov a k zníženiu rizika gastrointestinálnych infekcií. Súčasne bol zaznamenaný nárast baktérií kmeňa Firmicutes, ktorých vyššie zastúpenie bolo v predchádzajúcich štúdiách spájané s pozitívnejším emočným naladením, najmä u žien.

Zaujímavým zistením bolo, že zlepšenie učenia a pamäťových funkcií bolo pozorované iba u osôb konzumujúcich bezkofeínovú kávu. To naznačuje, že za kognitívne benefity môžu byť zodpovedné iné zložky než kofeín, pravdepodobne polyfenoly a ďalšie bioaktívne látky obsiahnuté v kávových zrnách.

Naopak iba kofeínová káva bola spojená so znížením pocitov úzkosti, zvýšenou vigilanciou a lepšou schopnosťou sústredenia. Kofeín bol navyše asociovaný so zníženým rizikom systémového zápalu, čo môže byť klinicky relevantné najmä vo vzťahu k chronickým metabolickým a neuropsychiatrickým ochoreniam.

Perspektívy pre klinickú prax

Podľa hlavného autora štúdie Johna Cryana z University College Cork „záujem o zdravie čriev v posledných rokoch významne rastie a čoraz viac sa potvrdzuje úzka súvislosť medzi stavom gastrointestinálneho traktu a psychickým zdravím. Výsledky štúdie ukazujú, že káva môže ovplyvňovať nielen zloženie mikrobiómu, ale aj jeho metabolickú aktivitu vrátane produkcie metabolitov s potenciálnym dopadom na hostiteľský metabolizmus a neurobiologické procesy. Káva tak môže predstavovať diétny faktor s potenciálom cielenej modulácie mikrobiómu ako súčasti preventívnych či podporných intervencií,“ uviedol prof. Cryan.

Z pohľadu lekárskej praxe štúdia podporuje vnímanie kávy ako komplexného nutričného faktora, nielen zdroja kofeínu. Kofeínová aj bezkofeínová varianta vykazujú odlišné, avšak vzájomne sa dopĺňajúce účinky na psychické zdravie, kogníciu a črevnú mikrobiotu. Tieto poznatky môžu byť do budúcnosti relevantné pri individualizácii diétnych odporúčaní u pacientov s funkčnými gastrointestinálnymi poruchami, stresom podmienenými ťažkosťami či poruchami nálady.

Celkovo výskumníci identifikovali deväť kľúčových metabolitov, ktoré boli úzko spojené s pitím kávy. Patrili medzi ne teofylín, kofeín a vybrané fenolové kyseliny, ktoré boli silne spojené s mikrobiálnymi druhmi a kognitívnymi ukazovateľmi. Boli zaznamenané aj jasné rozdiely medzi črevnými mikrobiómami tých, ktorí kávu pijú, a tých, ktorí nie. Pri trávení kávy boli u jej konzumentov zistené vyššie koncentrácie špecifických druhov baktérií spojených s pozitívnymi zdravotnými účinkami.

Podľa výsledkov štúdie účinky kávy nemožno redukovať iba na kofeín. Na výslednom efekte sa pravdepodobne podieľa kombinácia bioaktívnych látok (najmä polyfenolov), interakcií s črevnou mikrobiotou, metabolických zmien a psychologických faktorov spojených s návykom. Zlepšenie nálady aj pri bezkofeínovej káve naznačuje, že významnú úlohu zohrávajú aj nekofeínové zložky a behaviorálne aspekty. Autori upozorňujú na obmedzenia štúdie, najmä malý počet účastníkov a použitie výlučne instantnej kávy. Nemožno preto vylúčiť, že iné spôsoby prípravy môžu viesť k odlišným výsledkom.

Výsledky naznačujú, že káva môže mať potenciál ovplyvňovať nielen bdelosť, ale aj psychické zdravie prostredníctvom modulácie črevného mikrobiómu. Pre klinickú prax je však zatiaľ zásadné skôr potvrdenie komplexnosti účinkov bežných diétnych faktorov než priama zmena odporúčaní. Ďalší výskum by mal objasniť dlhodobé dopady a individuálnu variabilitu odpovede.