Sir Michael Anthony Epstein (1921 – 2024)

Sir Michael Anthony Epstein, patológ, ktorý identifikoval prvý známy ľudský onkogénny vírus, zomrel 6. februára vo veku 102 rokov. Jeho tím skúmajúci nádorové tkanivo a kultúry s nádorovými bunkami vzoriek ugandských detí identifikoval vírus, ktorý teraz nesie jeho meno: vírus Epstein-Barrovej (EBV). EBV je spojený s mnohými onkologickými chorobami a s radom neonkologických ochorení, vrátane infekčnej mononukleózy a sklerózy multiplex. 

Michael Anthony Epstein sa narodil 18. mája 1921 v Londýne. Študoval medicínu na Trinity College, University of Cambridge a Middlesex Hospital Medical School. Po vojenskej službe v Royal Army Medical Corps v Indii sa vrátil na univerzitu v Middlesexe, aby študoval onkogénne vírusy pri hydine. Výsledky výskumu však nevzbudili pozornosť. V roku 1956 Epstein absolvoval stáž elektrónovej mikroskopie na Rockefellerovom inštitúte v New Yorku. Po návrate do Middlesexu potom vďaka nadobudnutým skúsenostiam preskúmal morfológiu vírusu Rousovho sarkómu hydiny a určil, že sa jedná o RNA vírus.

Náhodne vypočutá prednáška Denise Burkitta – lekára britskej koloniálnej služby so sídlom v Ugande tč. na dovolenke v Británii – o rakovine rozšírenej u afrických detí „The Commonest Children's Cancer in Tropical Africa – A Hitherto Unrecognised Syndrome“ v ňom vzbudila záujem či skôr ukrutnú zvedavosť. Burkitt opisoval nádor, ktorý sa objavil typicky v čeľusti a rýchlo viedol k smrti. Epsteina najviac zaujali dáta, ktoré ukazovali, že geografické rozšírenie nádoru závisí od teploty a zrážok. Ako neskôr napísal: „biologický činiteľ musí hrať v príčinnej súvislosti významnú úlohu“ a okamžite ho napadlo, že pôvodcom nádoru je vírus, ktorý je prenášaný na klíme závislým článkonožcom. Po prednáške sa Epstein Burkkitovi predstavil a dohodli sa, že budú na výskume nádoru spolupracovať. Epstein sa rozhodol prerušiť svoju súčasnú prácu (na Rousovej sarkóme pri hydine) a hľadať vírus v lymfóme. Získal finančné prostriedky od British Empire Cancer Campaign (neskôr Cancer Research UK), aby mohol odcestovať do Ugandy a zaistiť dodávky vzoriek do Londýna. Epstein teda navštívil Burkitta v dnešnej Mulago National Referral Hospital v ugandskej Kampale a bolo dohodnuté, že vzorky tkaniva od pacientov s lymfómom budú letecky prepravované do Londýna. Toto spojenie fungovalo dobre, ale ako uvádza Dorothy Crawford, Epsteinova doktorandská študentka, teraz emeritná profesorka lekárskej mikrobiológie (University of Edinburgh, UK) vo svojej knihe Cancer Virus: The Discovery of the Epstein – Barr Virus: „Takmer 3 roky boli všetky Epsteinove pokusy zachytiť vírus v nádorových bunkách márne. Nič nefungovalo.” Ani štandardné kultivačné techniky ani elektrónová mikroskopia neposkytli dôkaz o víruse. Epstein si pamätal, že niektoré nádorové vírusy rastú iba v malígnych bunkách, pokúsil sa preto vypestovať lymfocyty zo vzoriek tkaniva – ale opäť bez úspechu. Potom v decembri 1963 pri „nehode“ pripomínajúce rozhodnutie Alexandra Fleminga nevyradiť kultúry, ktoré boli kontaminované plesňou Penicillium, sa na Epsteina usmialo šťastie. Kvôli hmle bol let z Kampaly s najnovšou vzorkou tkaniva do Londýna odklonený do Manchestru. Vzorka dorazila do Londýna neskoro počas dňa a po dlhej ceste javila známky značného poškodenia. Tekutina obklopujúca vzorku bola zakalená, čo naznačovalo bakteriálnu kontamináciu. Epstein ignoroval návrhy, aby bola vzorka zlikvidovaná, a skúmal ju pod mikroskopom. Zakalenie bolo v skutočnosti spôsobené voľne sa vznášajúcimi nádorovými bunkami a Epstein si uvedomil, že by mohol dosiahnuť bunkovej proliferácie, keby namiesto obvyklej plazmazickej kultúry použil kultivačnú metódu bunkovej suspenzie. Fungovalo to. Epstein a doktorandka a výskumná asistentka Yvonne Barr boli schopní konečne pestovať bunky lymfómu. Mali bohaté zásoby vzoriek, v ktorých identifikovali to, čo čoskoro vošlo do známosti ako vírus Epstein-Barrovej. Ich objav publikovaný v The Lancet v roku 1964 v článku, ktorý Epstein a Barr napísali spolu s Burtom Achongom, bol prvým dôkazom, že vírus môže spôsobiť ľudský nádor. Vírus bol následne pomenovaný po svojich objaviteľoch.

Epstein zdieľal kultivované bunky s Wernerom a Gertrude Henleovými vo Philadelphii a spoločne oznámili, že ide o doposiaľ neznámy herpesvírus. Krátko nato sa objavili dôkazy o tom, že tento vírus je rozšírený nielen v rovníkovej Afrike, ale je všadeprítomný, a to aj ako pôvodca infekčnej mononukleózy. Po publikácii tohto objavu došlo k prudkému nárastu záujmu o onkogénne vírusy.

V roku 1968 sa Epstein stal profesorom patológie na univerzite v Bristole, kde zotrval až do roku 1985. Kráľovná Alžbeta II pasovala Michaela Anthony Epsteina na rytiera v roku 1991. V roku 2001 odišiel do dôchodku.

Za šesť desaťročí od identifikácie EBV došlo k ohromujúcemu boomu objavov: okrem Burkittovho lymfómu bolo identifikovaných mnoho ďalších nádorov súvisiacich s EBV, napríklad nazofaryngeálny karcinóm, posttransplantačný lymfóm, lymfóm T/nk buniek, Hodgkinov lymfóm, lymfóm asociovaný s HIV a ďalšie.

V poslednej dobe sa objavili preukazy súvislostí s autoimúnnymi chorobami, najmä so sklerózou multiplex.

V prednáškach, rozhovoroch a písomných spomienkach Epstein zdôrazňoval, že objav vírusu nasledoval po „rade nehôd“. Vedecká a lekárska komunita si bude pripomínať odkaz sira Michaela Anthonyho Epsteina ďalšími výskumami tohto záhadného vírusu.

Zdroje:

Ambinder RF, Xian RR. Sir Michael Anthony Epstein (1921 – 2024). Science Vol. 384 issue 6693: 274
Watts G. Sir Michael Anthony Epstein. The Lancet. March 16, 2024.