Správa o profile slovenského zdravotníctva upozorňuje na slabé miesta. Nie je to len o peniazoch

Priestor pre lepšiu prevenciu zbytočných predčasných úmrtí, rast nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a nízke výdavky na zdravotníctvo. Také je slovenské zdravotníctvo podľa aktuálnej správy  Country Health Profile na Slovensku. 

Takmer polovica úmrtí na Slovensku v roku 2019 bola spojená s behaviorálnymi rizikovými faktormi vrátane diétnych rizík, fajčenia tabaku, konzumácie alkoholu a nízkej úrovne fyzickej aktivity. Diétne riziká, ako sú nízky príjem ovocia a zeleniny a vysoká spotreba soli, prispeli v roku 2019 k 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je výrazne nad priemerom Európskej únie (EÚ) (17 %). Miera fajčenia tabaku a obezity medzi dospelými je vyššia ako priemer EÚ. Uvádza to nová správa Country Health Profile – Slovakia za rok 2023. Tieto profily sú spoločným dielom OECD a Európskeho observatória zdravotníckych systémov a politík v spolupráci s Európskou komisiou.

Slovensko má podľa správy jednu z najvyšších úmrtností z preventabilných a liečiteľných príčin v EÚ. „Pre účinné politiky verejného zdravia na zníženie predčasných úmrtí zostáva značný priestor na zlepšenie. Zatiaľ čo prevencia a podpora zdravia sú na programe politiky, financovanie je stále nedostatočné,“ uvádza sa v slovenskom profile.

Ďalším zistením slovenského Country Health Profile za rok 2023 je, že priemerná dĺžka života na Slovensku v poslednom desaťročí pred pandémiou covidu-19 rástla rýchlejšie v porovnaní s priemerom EÚ, no medzi rokmi 2019 a 2022 klesla o 0,6 roka. V období rokov 2020 – 2022 bola nadmerná úmrtnosť vysoká, v priemere 20 % nad úrovňou pred pandémiou. Pri pandémii bola na Slovensku oveľa vyššia miera nadmernej úmrtnosti ako vo väčšine ostatných krajín EÚ. Priemerná dĺžka života pri narodení bola na Slovensku v roku 2022 77,2 roka, čo je 3,5 roka pod priemerom EÚ.

Covid-19 zasiahol do poskytovania zdravotnej starostlivosti; došlo k prudkému zníženiu počtu chirurgických zákrokov, ako sú náhrady bedrového a kolenného kĺbu. Počet náhrad bedrového a kolenného kĺbu klesol v roku 2020 o 20 % alebo viac a v roku 2021 ďalej klesol – na menej ako polovicu predpandemických počtov náhrad kolenného kĺbu.

V roku 2022 približne 3 % Slovákov uviedli neuspokojenú zdravotnú starostlivosť, čo je nad priemerom EÚ. Čakacie lehoty najviac postihujú jednotlivcov s nižšími príjmami. Rozdiely medzi príjmovými skupinami sa v posledných rokoch prehĺbili. Neuspokojené potreby sa počas pandémie covidu-19 zvýšili v kvintile s najnižším príjmom, najmä v dôsledku predĺženia čakacích lehôt, zatiaľ čo v kvintile s najvyšším príjmom sa znížili. Ľudia v kvintile s najnižším príjmom mali podľa správy Country Health Profile na Slovensku v roku 2022 štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že nahlásia neuspokojené potreby, ako ľudia  v kvintile s najvyšším príjmom.

V správe o profile sa ďalej konštatuje, že v roku 2021 Slovensko vynaložilo na zdravotníctvo 1 743 eur na obyvateľa (očistené o rozdiely v kúpnej sile), čo je menej ako polovica priemeru EÚ (4 029 eur) a jedna z najnižších súm v EÚ. Ako podiel na HDP predstavovali výdavky na zdravotníctvo v roku 2021 7,8 %, čo je tiež hlboko pod priemerom EÚ (11,0 %).

Z profilu tiež vyplýva, že Slovensko má vysoký počet nemocničných lôžok a nízku obložnosť. Počet nemocničných lôžok na Slovensku je za posledné desaťročie stabilný – v roku 2021 to bolo 5,7 lôžka na 1 000 obyvateľov, čo je nad priemerom EÚ (4,8 lôžka na 1 000 obyvateľov). V kombinácii s nízkou obložnosťou (66 % na Slovensku v porovnaní s 73 % v celej EÚ v roku 2019 tesne pred pandémiou covidu-19) to naznačuje priestor na zlepšenie efektívnosti.

Dlhodobým problémom je podľa profilu nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Napriek miernemu nárastu v predpandemických rokoch zostal počet aktívnych lekárov (3,7 na 1 000 obyvateľov) na Slovensku v roku 2021 pod priemerom EÚ (4,1 na 1 000 obyvateľov). Počet sestier je za posledné desaťročie stabilný, s 5,7 zdravotnými sestrami na 1 000 obyvateľov v roku 2021, čo je oveľa menej ako priemer EÚ (8,5 na 1 000 obyvateľov). Aké sú podľa správy slovenského Country Health Profile príčiny? Nízky počet sestier je spôsobený migráciou pracovnej sily a zníženým počtom nových absolventov ošetrovateľstva. Oba problémy súvisia s neatraktívnosťou ošetrovateľstva v dôsledku nízkych miezd, vysokej miery nadčasovej práce a nedostatočného odborného uznania.