Štúdia naznačuje, že fyzická aktivita je bezpečná aj skoro po infarkte myokardu
Včasná fyzická aktivita po infarkte myokardu nebola spojená so zvýšeným počtom kardiovaskulárnych príhod. Informovala o tom Európska kardiologická spoločnosť (ESC) na základe dát zverejnených na výročnom kongrese Európskej asociácie preventívnej kardiológie ESC Preventive Cardiology (EAPC) 2026.
Fyzická aktivita je zásadná pre prevenciu progresie ochorenia u pacientov po infarkte myokardu (IM). Účasť v pohybovo orientovanom programe a kardiologická rehabilitácia sú odporúčané a obvykle začínajú niekoľko týždňov po prekonanom IM. V prvom týždni po prepustení z nemocnice býva fyzická aktivita všeobecne obmedzovaná, prevažne z bezpečnostných dôvodov, ktoré však nie sú podložené dostatočnými dôkazmi.
„Časná mobilizácia po infarkte myokardu sa stáva čoraz bežnejšou s tým, ako sa skracuje dĺžka hospitalizácie, čo vedie k zvýšeniu fyzickej aktivity pacientov po návrate do domáceho prostredia. Avšak dostupné dáta o bezpečnosti včasnej fyzickej aktivity boli obmedzené. Skúmali sme dlhodobú prognostickú hodnotu úrovne fyzickej aktivity po prepustení z nemocnice, rovnako ako úroveň fyzickej aktivity pred hospitalizáciou vo vzťahu k výskytu závažných kardiovaskulárnych príhod,“ uviedol Rik Dijkman z Radboud University Medical Centre v Nijmegene v Holandsku.
Nová prospektívna kohortová štúdia zahŕňala postupne prijatých pacientov, ktorí boli hospitalizovaní pre IM v Radboud University Medical Centre. Účastníci dostali akcelerometer nosený na stehne na meranie úrovne ich fyzickej aktivity počas prvého týždňa po prepustení. Pacienti boli zaradení do skupiny s vysokou alebo nízkou fyzickou aktivitou po prepustení na základe mediánu. Fyzická aktivita pred prijatím bola retrospektívne hodnotená pomocou validovaného dotazníka. Primárnym výsledkom bol výskyt závažných nežiaducich kardiovaskulárnych príhod (MACE; úmrtnosť zo všetkých príčin, ďalší IM, neplánovaná koronárna revaskularizácia, akútne srdcové zlyhanie a cievna mozgová príhoda) po jednom, troch a šiestich mesiacoch. Sekundárnym výsledkom bol výskyt MACE počas piatich rokov súvisiaci s úrovňou fyzickej aktivity pred prijatím a po prepustení.
Analyzovaná populácia zahŕňala 165 pacientov s priemerným vekom 65 rokov, z ktorých 35 percent tvorili ženy. Vyššie úrovne fyzickej aktivity po prepustení neboli u pacientov po IM spojené so zvýšeným rizikom MACE v jednom, troch alebo šiestich mesiacoch. Po šiestich mesiacoch sa MACE vyskytol u 8,5 percenta pacientov v skupine s vysokou fyzickou aktivitou po prepustení a u 8,4 percenta v skupine s nízkou fyzickou aktivitou. Počas piatich rokov nebol zistený žiadny významný rozdiel v MACE medzi pacientmi s vysokou a nízkou fyzickou aktivitou po prepustení (upravený pomer rizík [HR] 1,85; 95 % interval spoľahlivosti [95% CI] 0,96 – 3,57; log-rank p = 0,33).
Naproti tomu pacienti s vysokou úrovňou fyzickej aktivity pred prijatím mali menej príhod a významne dlhšie prežitie bez MACE počas piatich rokov ako pacienti s nízkou úrovňou pred prijatím (HR 0,47; 95% CI 0,25 – 0,86; log-rank p = 0,03). Nebola pozorovaná žiadna korelácia medzi úrovňou fyzickej aktivity pred prijatím a po prepustení, čo naznačuje, že osoby s vysokou úrovňou pred prijatím sa po prepustení automaticky k tejto úrovni nevrátili.
„Naše zistenia upokojujú, potvrdzujú, že fyzická aktivita po prepustení nebola spojená so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych príhod. Obdobie po infarkte myokardu môže slúžiť ako ‚moment na učenie‘, pretože pacienti môžu byť vnímavejší na prehodnotenie svojho životného štýlu, a zdá sa, že podpora včasnej aktivity v tejto dobe je bezpečná. Dlhšie prežitie bez závažných kardiovaskulárnych príhod (MACE) u tých, ktorí boli pred prijatím fyzicky aktívni, zdôrazňuje dlhodobé ochranné účinky a ďalej podporuje aktívny životný štýl,“ zhrnul Rik Dijkman výsledky štúdie.