Preskočiť na obsah

Ďalšie stovky miliónov eur pomôžu znížiť dlhy nemocníc

iStock-1265620914
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Aj po minuloročnom oddlžení zostali nemocniciam záväzky po splatnosti na konci októbra 2022 vo výške 678 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva SR tvrdí: bez navýšenia úhrad zdravotných poisťovní za ústavnú zdravotnú starostlivosť sa nemocnice zadlžovať neprestanú.

Vláda na svojej schôdzi 11. januára 2023 vzala na vedomie informáciu ministerstva zdravotníctva o realizácii opatrení a ich implementácii v zdravotníckych zariadeniach.

Materiál podrobne popisuje, ako sa darí napĺňať plán finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, ktorý bol prijatý na konci roka 2020. Z celkovej sumy 575 miliónov eur, ktorú vláda v decembri 2020 schválila použiť na oddlženie nemocníc, bolo využitých 316,8 milióna eur, z toho 198,6 milióna eur pre sociálnu poisťovňu, ostatné pre dodávateľov.

Z dôvodu odmietnutia podmienok veriteľovi nebolo použitých 258,2 milióna eur. Práve túto zvyšnú sumu odsúhlasila v decembri 2022 Národná rada SR znovu uvoľniť a použiť na nové oddlženie. „Finančná injekcia vo výške 258 miliónov eur umožní zdravotníckym zariadeniam zastabilizovať svoje hospodárenie a znížiť objem naakumulovaných záväzkov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v decembri v tlačovej správe.

Nakoľko minuloročné oddlženie pomohlo? Do stabilizácie sa zapojilo 27 nemocníc, oddlženie sa mohlo uplatniť na záväzky po lehote splatnosti do 30. novembra 2020. Finančná situácia nemocníc však nie je ani po oddlžení dobrá.

K 31. 12. 2021 boli záväzky nemocníc po lehote splatnosti vo výške 695 mil. eur. Hoci bolo počas roku 2022 uhradených 316,8 milióna eur dlhov, stav záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny za univerzitné a fakultné nemocnice bol k 31. 10. 2022 vo výške 678,12 milióna eur.

Ani schválená suma 258,2 milióna eur na ďalšie oddlženie teda nevymaže všetky existujúce dlhy nemocníc, môže ale nemocniciam pomôcť zbaviť sa tých najrizikovejších z nich.

„Priemerné mesačné tempo záväzkov po lehote splatnosti vplyvom oddlžovania klesalo o 1,7 mil. eur mesačne,“ uviedol pre Tribune.sk tlačový odbor ministerstva zdravotníctva.

Dlhy predstavujú pre nemocnice riziko. „Ministerstvo zdravotníctva SR poukazuje na skutočnosť, že do procesu finančnej stabilizácie sa nezapojil okrem iných aj subjekt, ktorý sa špecializuje na odkupovanie a kapitalizáciu pohľadávok a je najväčším veriteľom voči zdravotníckym zariadeniam. Vo svojom portfóliu eviduje k 30. júnu 2022 pohľadávky voči nemocniciam na úrovni istiny v objeme 141,3 mil. eur a voči Národnej transfúznej službe SR v sume 5,7 mil. eur. V prípade uplatnenia si príslušenstva v odhadovanej výške 80 mil. eur to môže do budúcnosti predstavovať ďalšie významné riziko, ktorému môžu byť ústavné zdravotnícke zariadenia vystavené,“ uvádza sa v informácii ministerstva pre vládu.

BFF Central Europe pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR) reagoval, že sa procesu zúčastniť nemohol, pretože podmienky boli zamerané na štandardných dodávateľov nemocníc. „Sme však stále otvorení pokračovať v rokovaniach s jednotlivými nemocnicami, ako aj s MZ SR o umožnení splácania ich záväzkov,“ uviedol pre TASR jeho konateľ Marek Duban. BFF Central Europe je súčasťou BFF Banking Group, špecializovaného finančného ústavu v Taliansku, ktorý sa okrem iného špecializuje na správu a bezregresný faktoring obchodných pohľadávok splatných voči subjektom verejnej správy.

Najviac peňazí vydávajú nemocnice na mzdy. Osobné náklady ďalej rastú rýchlejšie ako iné. Univerzitné nemocnice dali vlani za platy 90 percent všetkých príjmov od zdravotných poisťovní. „Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje a významne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc. Tento podiel v roku 2021 predstavoval v priemere 85 %, pre porovnanie – v roku 2020 to bolo v priemere 77 %. Za obdobie január až október 2022 je to v univerzitných nemocniciach už 90 %, priemerne 84 %. Zvyšovanie tohto podielu je spôsobené predovšetkým platovým automatom a vplyvom navýšenia na základe kolektívnych zmlúv, ktorých priemerný podiel na ročnej cene práce za 13 univerzitných a fakultných nemocníc je na úrovni približne 25 %. Platové zvýhodnenia formou kolektívnych zmlúv sú však nevyhnutné pre stabilizáciu personálnych kapacít,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva vo svojej správe pre vládu.

Personálne náklady pritom ďalej porastú a dá sa predpokladať, že aj ich podiel na výnosoch od poisťovní sa môže ešte ďalej zvýšiť. „Dá sa očakávať zvýšenie uvedeného podielu v závislosti od výšky výnosov od zdravotných poisťovní,“ pripúšťa tlačový odbor ministerstva zdravotníctva.

Ďalší tlak na náklady vlani vytváral rast cien energií. „V rámci nákladov v roku 2022 bude mať extrémne zdražovanie elektriny a plynu výrazný negatívny vplyv na celkové výsledky hospodárenia zdravotníckych zariadení,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva.

Podľa ministerstva zdravotníctva je potrebné ďalšie oddlženie, úsporné opatrenia, zvyšovanie efektivity, ale tiež je nevyhnutné navýšenie výnosov od zdravotných poisťovní.

Kým nebudú úhrady od zdravotných poisťovní pokrývať oprávnené náklady nemocníc na zdravotné služby, nemôžu byť nemocnice finančne stabilné, vysvetľuje ministerská správa.

„Je dôležité prijať opatrenia vo vzťahu k dofinancovaniu systému verejného zdravotného poistenia v takom rozsahu, aby tieto opatrenia postačovali na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení, nakoľko v prípade, ak nedôjde ku komplexnému dofinancovaniu systému verejného zdravotného poistenia v dostatočnom rozsahu, dôjde k ďalšiemu zadlžovaniu zdravotníckych zariadení,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva. „Popri projektoch smerujúcich k optimalizácii nákladov, ako aj k zlepšovaniu procesov v nemocniciach, je nevyhnutné navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach na takú úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje vo svojom materiáli ministerstvo.

Medzi čiastkové opatrenia, ktorými sa ministerstvo zdravotníctva snaží zlepšiť ekonomickú situáciu nemocníc vo svojej pôsobnosti, je zriaďovanie verejných lekární. Ich tržby môžu prispieť k zlepšovaniu hotovostnej bilancie nemocníc. „V roku 2021 predstavovali tržby týchto lekární v 20 nemocniciach 100 mil. eur, za deväť mesiacov roku 2022 je to už 92 mil. eur,“ uvádza ministerstvo v správe pre vládu.

Významnejšie zlepšenie si ministerstvo sľubuje od optimalizácie siete nemocníc, ktorá by mala racionalizovať prerozdelenie verejných zdrojov. A nevyhnutným predpokladom nastavenia udržateľného financovania nemocníc je podľa ministerstva implementácia úhrad podľa DRG.

Úhradový systém DRG (diagnosis related group) vychádza z reálnych nákladov hlásených nemocnicami. Podľa nich sa nastavia váhy jednotlivých skupín výkonov. Klasifikačný systém by mal byť pripravený na použitie od 1. januára 2024. „Príprava zavedenia systému DRG pokračuje, tento rok bude spustená jeho pilotná fáza. Znamená to správne nastavenie jednotkových cien (v rámci DRG sú určené prostredníctvom relatívnych váh a základných sadzieb), ktoré vychádzajú zo skutočných nákladov slovenských nemocníc. MZ SR preto od minulého roka intenzívne komunikuje s nemocnicami s cieľom zozbierať dostatočne kvalitné údaje na to, aby sme vedeli spravodlivo a objektívne nastaviť tieto parametre cien do konca tohto roka tak, aby sa od 1. 1. 2024 mohli začať používať,“ oznámilo Tribune.sk tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva.

Upozornilo zároveň, že ministerstvo nemá kompetencie zasahovať do výslednej úhrady, tá záleží na dohode medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Aj keď ministerstvo zdravotníctva volá po dofinancovaní zdravotníckeho systému, konštatuje, že verejné výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. „Podľa návrhu štátneho rozpočtu slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo vrátane rezervy budú v roku 2022 predstavovať 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako priemer ostatných krajín V3 (5,1 %) a menej ako priemer EÚ 14 (7,1 %),“ uvádza ministerstvo. Celkové (nielen verejné) výdavky na zdravotníctvo v roku 2020 podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v EÚ 27 tvorili 10,9 % HDP, na Slovensku 7,2 % HDP, v Poľsku 6,5 % HDP, v Maďarsku 7,3 % HDP a v Česku 9,2 % HDP.

Čo sa týka segmentu nemocníc, tie tvoria vo výdavkoch zdravotných poisťovní v rozpočte na rok 2022 podľa ministerskej správy 31,9 percenta celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Ako sa pripomína okrem iného v predkladanej správe k dnes už schválenému uvoľneniu zvyšných prostriedkov na oddlženie nemocníc vo výške 258,2 milióna eur na zaplatenie najrizikovejších záväzkov, dlhodobé nesplácanie záväzkov nemocnicami môže byť v rozpore s európskou smernicou o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. „Z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcej negatívnej situácie v úhradách splatných záväzkov zo strany zdravotníckych zariadení voči súkromným dodávateľom bolo voči Slovenskej republike iniciované konanie na úrovni Európskej únie do štádia infringementu prostredníctvom formálneho oznámenia, ktorým Európska komisia vytýkala priemerné oneskorenie platieb v zdravotníctve v dĺžke 397 dní a celkovú výšku dlhu voči súkromným dodávateľom oscilujúcu na úrovni 396 miliónov eur. Napriek skutočnosti, že Slovenská republika reagovala na predmetné odôvodnenie poukázaním na hlavné príčiny zadlženosti zdravotníckych zariadení, ani v rámci dialógu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou nedošlo k odstráneniu negatívneho stavu prostredníctvom realizácie Finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení, ako bolo uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov existuje naďalej aj po ukončení procesu Finančnej stabilizácie riziko pokračovania v konaní voči Slovenskej republike, ktoré môže mať za následok aj „posunutie“ konania do štádia súdneho konania,“ varovala predkladacia správa.

Zadlžené nemocnice v pôsobnosti MZ SR

Ministerstvo zdravotníctva SR prioritne sústreďuje svoje aktivity najmä na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Sú to:

Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Univerzitná nemocnica Martin, Národný ústav detských chorôb, Bratislava, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Detská fakultná nemocnica Košice, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Fakultná nemocnica Trnava, Fakultná nemocnica Trenčín, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, Fakultná nemocnica Nitra, Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky.

Tieto zariadenia majú najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu zariadení v pôsobnosti MZ SR.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

24. 1. 2023

Vážení čitatelia, otvárate  prvé vydanie elektronického časopisu Tribune.sk v roku 2023. Aký bude tento rok pre slovenské zdravotníctvo? Ustoja…