Preskočiť na obsah

Fakty a dáta k prebiehajúcej reforme siete nemocníc

nemocnice Bratislava-Ružinov
Foto: Shutterstock

Slovensko investuje z Fondu obnovy Európskej únie 998 miliónov eur na rekonštrukciu nemocníc a výstavbu nových. Ďalších 54 miliónov eur z tohto fondu je určených na dobudovanie zdravotníckej záchrannej služby a 11 miliónov na dotácie na ambulancie primárnej starostlivosti. Celkovo je na modernizáciu a zlepšenie dostupnosti zdravotných služieb z Plánu obnovy vyčlenených 1,163 miliardy eur, okrem spomínaných oblastí pôjdu na projektové práce a digitalizáciu.

Predpokladom čerpania dotácií je reforma siete nemocníc a ďalšie organizačné zmeny. Má sa zaviesť centrálne riadenie najväčších nemocníc. Cieľom plánovaných investícií do nemocníc a reforiem je zlepšiť kvalitu nemocničnej starostlivosti, znížiť počty opakovaných hospitalizácií, znížiť riziká nozokomiálnych nákaz.

„Ústavná zdravotná starostlivosť je síce geograficky dostupná, nemocnice sa však výrazne líšia v kvalite zdravotnej starostlivosti, čo sa týka miery úmrtnosti, opakovaných operácií a hospitalizácií pacientov,“ konštatuje sa v materiáli k zdravotníckej časti Plánu obnovy.

Stav nemocničnej starostlivosti na Slovensku nie je podľa materiálu vôbec dobrý. Typická všeobecná nemocnica je 50 rokov stará, niektoré nemocničné budovy sú aj viac ako sto rokov staré. Nevhodné dispozičné riešenie väčšiny areálov s pavilónmi roztrúsenými na veľkých pozemkoch negatívne ovplyvňuje kvalitu starostlivosti, bezpečie pacientov i hospodárenie nemocníc. Zdravotníci plytvajú svoj čas presunmi v rámci nemocničných areálov a tiež administratívou, ktorá bola len zriedka digitalizovaná. Pracovné prostredie pre kvalifikovaný personál je neatraktívne a je jedným z dôvodov, prečo odchádzajú odborníci do zahraničia, hoci sú mzdy lekárov a sestier (ako podiel priemernej mzdy v ekonomike) porovnateľné so zahraničím. Správa ďalej pripomína analýzu Health Policy Institute, podľa ktorej bola v roku 2012 podinvestovanosť slovenských nemocníc v porovnaní s Českou republikou 137 miliónov eur a v porovnaní s Rakúskom 441 miliónov eur ročne.

Reformu nemocničnej siete a plán obnovy nemocničnej infraštruktúry si dala súčasná vláda pri svojom vzniku aj medzi svoje priority v programovom vyhlásení.

Problém je podľa materiálu aj v primárnej starostlivosti, zvýšenie kapacít a kompetencií všeobecných praktických lekárov by mohlo zlepšiť manažment chronických ochorení a odvrátiť niektoré preventabilné hospitalizácie a úmrtia. Vďaka sledovaniu zón s nedostatkom praktických lekárov, vďaka dotáciám na nové ambulancie a odstráneniu bariér pre vstup nových praktických lekárov do siete sa má odbor zatraktívniť pre mladých lekárov a počet praktických lekárov pre dospelých aj pre deti sa má zvýšiť. Počíta sa so zvýšením ich kompetencií a tiež s tým, že vďaka navýšeniu ich počtu budú mať na výkon svojich kompetencií viac času.

Investície do zdravotnej záchrannej služby majú za cieľ zvýšiť jej dostupnosť tak, aby bola do 15 minút v dosahu pre 90 percent obyvateľov Slovenska. Prioritou je dojazd k život ohrozujúcim stavom do ôsmich minút pre 80 percent populácie. Okrem investícií do výstavby a rekonštrukcie výjazdových miest k tomu má pomôcť aj nová definícia neodkladnej starostlivosti, ktorá by mala znížiť počet nepotrebných zásahov.

Obavy z rušenia lôžok

Obavy a nesúhlas vyvolali plány na reštrukturalizáciu lôžkového fondu. Plánovaná optimalizácia siete nemocníc vychádza z toho, že mnohé nemocnice na Slovensku majú nadmerné množstvo akútnych lôžok. Zatiaľ čo rastie objem výkonov jednodňovej starostlivosti (od roku 2014 do roku 2019 o 43 percent) a v nemocniciach klesá priemerná doba hospitalizácie, počet evidovaných nemocničných lôžok zostáva rovnaký. „Priemerná obsadenosť lôžok v akútnych nemocniciach klesla medzi rokmi 2014 a 2019 zo 65 % na 62 %, pričom priemer EÚ krajín je na úrovni 77 % (WHO 2020) a za benchmark efektívneho využívania lôžkového fondu sa považujú hodnoty 80 – 90 %,“ uvádza sa vo vládnom materiáli. V niektorých nemocniciach potom údajne klesá počet určitých výkonov pod hranicu vhodnú na udržanie erudície tímu. „Spolu s prehlbujúcim sa nedostatkom personálu môže tento stav viesť k živelnému zániku oddelenia, ktorý by mohol ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti v určitých regiónoch. Preto je potrebné tento proces regulovať centrálne,“ píše sa v materiáli.

Zástupcovia ministerstva zdravotníctva tvrdia, že reforma nepovedie k rušeniu nemocnice, ale niektoré lôžka sa transformujú na následnú starostlivosť.

O kategorizácii bude rokovať komisia

Schválená optimalizácia nemocničnej siete má zaistiť rovnomernú dostupnosť zdravotných služieb a zároveň aj to, aby sa operácie vyžadujúce vysokú erudíciu vykonávali len tam, kde na to sú predpoklady. Definuje sa hierarchia poskytovateľov nemocničnej starostlivosti v závislosti od zložitosti poskytovanej starostlivosti, rozsahu služieb a časovej dostupnosti. Bude zavedených päť úrovní poskytovateľov nemocničnej starostlivosti. Stanovujú sa povinné služby, ktoré budú poskytovatelia povinní poskytovať na každej úrovni, aj ukazovatele kvality, požiadavky na technické vybavenie, personálne kapacity či čakacie doby pre určité služby. Pokiaľ nemocnica splní podmienky a bude zaradená do siete v určitom type, budú zdravotné poisťovne povinné s ňou uzavrieť zmluvu. Povinné služby môže nemocnici pomôcť zabezpečiť partnerská nemocnica. O zaradení nemocnice do siete, rovnako ako o jej podmienenom zaradení alebo vyradení nemocnice zo siete rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR. Do konca budúceho roka má ministerstvo zdravotníctva prehodnotiť systém DRG (Diagnoses Related Groups; klasifikačný systém, ktorý umožňuje zatriediť prípady – hospitalizácie – podľa diagnóz a diagnosticko-liečebných procedúr/výkonov do skupín, ktoré majú podobné klinické charakteristiky a podobnú ekonomickú náročnosť), aby sa podľa neho mohli hradiť nemocničné služby.

Vláda presadila zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a nastavila tak proces tvorby siete a kategorizácie nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva podľa tohto zákona zriadi tri rôzne poradné orgány: komisiu pre kategorizáciu ústavnej starostlivosti, komisiu pre tvorbu siete a radu pre tvorbu siete pre konanie o námietkach pri kategorizácii nemocníc. V nich zasadnú zástupcovia menovaní ministerstvom zdravotníctva, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zástupca pacientskych organizácií, zástupca združenia poskytovateľov, a ďalej budú v komisii pre kategorizáciu ústavnej starostlivosti zástupcovia odborných spoločností, zatiaľ čo v komisii pre tvorbu siete a v rade pre tvorbu siete bude člen navrhnutý vyššími územnými celkami.

Na to nadväzujú ďalšie kroky. Ministerstvo zdravotníctva má ešte tento rok vydať kategorizáciu ústavnej starostlivosti a sieť nemocničných lôžok, ktorá sa v reálnej praxi prejaví v roku 2024. To je termín, do kedy musia zdravotné poisťovne uviesť do súladu so zákonom kategorizácii ústavnej starostlivosti.

Pre Asociáciu nemocníc Slovenska, ktorá mala na optimalizáciu siete nemocníc celý rad zásadných pripomienok, je zásadné, o koľko sa bude počet akútnych nemocničných lôžok znižovať. Veľký priestor podľa nej pre ich transformáciu nie je.

Podľa Lekárskeho odborového združenia môže reforma nemocníc priniesť prehĺbenie problémov slovenského zdravotníctva.

Okrem schválenej reformy nemocničnej siete je podmienkou čerpania európskych dotácií z Plánu obnovy investičný plán a metodika hodnotenia investícií v zdravotníctve. Do polovice tohto roku sa má nastaviť model rozhodovania o ekonomickej efektívnosti investície v sektore zdravotníctva, ktorý zohľadní nielen priame finančné prínosy investície, ale aj všetky nepriame.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Postavenie farmaceuta v spoločnosti 2

27. 3. 2024

Celosvetovo stúpa potreba skríningových aktivít, vykonávania fyzikálnych a biochemických vyšetrení či očkovania vo verejných lekárňach. A ani na…