Preskočiť na obsah

Fórum: Ako riešiť nedostatok zdravotníkov?

brýle, stetoskop
Foto: shutterstock.com

Fórum Medical Tribune sa pýta, aké najnaliehavejšie kroky by sa mali urobiť, aby sa v nasledujúcom desaťročí zabezpečil dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov. Odpovedá Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, Michal Páleník, statistik a ekonom z Inštitútu zamestnanosti, Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva za Žilinský samosprávny kraj, Marek Pavlišín zo Slovenskej asociácie študentov medicíny a zdravotnícky analytik Martin Smatana.

Iveta Lazorová: Ministri tento problém za posledných päť rokov riešili len čiastočne

Mgr. Iveta Lazorová, PhD., MPH, dipl. p. a.,

prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vypracovala podrobný materiál: Analýzu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek na riešenie nedostatku sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku a úpravu a rozšírenie ich kompetencií (SK SaPA, Bratislava, 18. 08. 2016), kde sme zadefinovali základné príčiny nedostatku sestier a PA na Slovensku a navrhli niekoľko bodov na riešenie tohto problému. Materiál sme odovzdali všetkým ministrom, ktorí sa zatiaľ na poste od roku 2016 vystriedali, žiaľ, ani jednému ministrovi sa nejavili tieto opatrenia ako dôležité, resp. riešili ich iba čiastkovo. Aj napriek dátumu spracovania je tento materiál stále aktuálny.

Nevyhnutná je úprava miezd zdravotníckych pracovníkov v kategórii sestra/PA. Odmena za vykonanú prácu patrí k základným motivačným prvkom zamestnanca.

Mali by sme zlepšiť pracovné podmienky sestier/PA. Pracovné podmienky sestier a PA súvisia s filozofiou zamestnávateľa preferovať výkon pred spokojnosťou zamestnanca, čo dlhodobo nie je motivačným prvkom pre zotrvanie v povolaní. Medzi najzávažnejšie nedostatky patrí zle organizovaná práca – chaos, absencia jasného zadefinovania kompetencií a ich dodržiavanie, nedostatok zdravotníckeho materiálu pre prácu, nekompetentné vedenie kolektívov, ktoré súvisí s nedostatočným vzdelaním manažérov, nedostatok osobných ochranných pracovných prostriedkov – oblečenie, označenie (identifikácia) zdravotníckych pracovníkov, rukavice, nedostatok odpočinku – veľa nadčasovej práce, nedostatok pomocného personálu, ako sú zdravotnícki asistenti, sanitári, opatrovatelia.

Ďalej by pomohlo podporovať zamestnávanie sestier a PA, ktoré z rodinných, zdravotných či iných dôvodov nie sú ochotné či nemôžu pracovať na plný úväzok u zamestnávateľa flexibilnými možnosťami práce (napr. práca na dohody o vykonaní práce, znížené pracovné úväzky). Sestry a PA, matky, ktoré vychovávajú deti do 15 rokov, často nie sú ochotné, resp. ekonomicky odkázané pracovať vyše 200 hodín mesačne na plný úväzok u zamestnávateľa, nočné služby, sviatky a víkendy, pričom napr. v ústavných zdravotníckych zariadeniach nie ja vôľa pristúpiť u týchto sestier a PA na úpravu úväzkov, resp. na uzatvorenie dohody o vykonaní práce, nakoľko im to spôsobuje administratívnu záťaž. Je potrebné podrobiť analýze a prieskumom, či by takýto druh zamestnania vyhovoval väčšiemu počtu sestier a PA a do akej miery by to vyriešilo aspoň čiastočne nedostatok sestier a PA.

Sestry a PA v prieskumoch faktorov preťaženosti uvádzajú na prvých miestach vedenie ošetrovateľskej dokumentácie. Nemajú k dispozícii dostatočný počet technického zabezpečenia – počítače, tablety – na to, aby mohli zaznamenávať priebežne vykonávané ošetrovateľské činnosti, čo ich zdržiava v práci.

Je nevyhnutné, aby sa podporili finančne fakulty ošetrovateľstva tak, aby mohli byť schopné prijať viac študentov. Motivačnými prvkami pre štúdium môžu byť aj rôzne benefity – od štipendií až po motivačné stimuly pre univerzity a fakulty, kde sa vzdelávajú sestry. Problémom ale zostáva, že iba 60 % študentov-absolventov ošetrovateľstva nastúpi do praxe. Časť z nich nezvládne náročné štúdium, časť z nich odchádza pracovať do zahraničia a časť síce ostáva na Slovensku, no nie v zdravotníctve.

Ďalšie opatrenia, ktoré navrhujeme, sú kontrola dodržiavania obsadenia počtu sestier/PA a ostatných zdravotníckych pracovníkov na jednotlivých oddeleniach, obsadzovanie manažérskych pozícií kvalitnými ľuďmi, zavedenie kreditového príplatku v súvislosti s povinnosťou sústavného vzdelávania a zadefinovanie kompetencií sestier s rozdielnym stupňom vzdelania.

Michal Páleník: Rýchle a dlhodobo udržateľné riešenia neexistujú

Mgr. Ing. Michal Páleník, PhD.,

statistik a ekonom, Inštitút zamestnanosti

Covid veľa problémov v zdravotníctve na Slovensku zvýraznil a zrýchlil. Najväčšie nedostatky, čo vidím, sú:

  • pracovné a platové podmienky jednotlivých profesií (u sestier sú nedostatky najvýraznejšie, u lekárov menej),
  • neexistujúce možnosti kariérneho postupu, napr. sanitár – sestra – lekár (teda najmä absencia uznávania neformálneho vzdelávania)
  • a viacero.

Rýchle a dlhodobo udržateľné riešenia podľa mňa neexistujú. Krátkodobo je možné prilákať „naše“ opatrovateľky a sestry späť na Slovensko, zjednodušiť postupy pri uznávaní vzdelania a praxe zo zahraničia (vrátane Ukrajiny) či reálne umožniť skrátené úväzky (a tým prilákať späť časť pracovníkov, čo odišli zo sektora). Popritom ale treba realizovať dlhodobé aktivity (lepšie fungovanie, lepšie platové a pracovné podmienky, zabezpečiť, aby zdravotné poisťovne boli naozaj poisťovňami, zlepšenie práce i kompetencií lekárov prvého kontaktu, prerozdelenie práce medzi sanitármi, sestrami a lekármi, ...). Všetky tieto zmeny sú ale dlhodobé.

Minulý rok sme spísali knižku, bohužiaľ je stále aktuálna (https://www.iz.sk/download-files/sk/strieborna/vplyv-starnutia-na-zdravotnictvo). Uvádzam tu okrem iného, že pri sestrách je situácia alarmujúca. Aby boli pokryté voľné miesta, je potrebný prílev 1 300 sestier ročne, avšak reálny prílev je iba okolo 230 (teda 17 % potrebného počtu sestier). Aby sektor zdravotníctva neskolaboval v dôsledku akútneho nedostatku sestier, sú nutné zásadné zmeny. Medzi ne patrí najmä zlepšenie pracovných podmienok a statusu sestry, zvýšenie miezd, sfunkčnenie kariérneho postupu, väčšia motivácia študentiek a študentov pre štúdium, úspešné ukončenie štúdia a najmä následné uplatnenie sa v zdravotníckom sektore na Slovensku, sprístupnenie sabatikalu atď.

Anton Szalay: Potrebujeme koncepciu potreby ambulancií a lôžkovej skladby

Mgr. Anton Szalay,

predseda, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb

Situácia v slovenskom zdravotníctve je dlhodobo kritická najmä z dôvodu nedostatku zdravotníckeho personálu. SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb ako sociálny partner na rokovaniach Odvetvovej hospodárskej a sociálnej rady na MZ SR spolu so zamestnávateľskými asociáciami otvára otázku k jej urýchlenému riešeniu. Žiaľ riešenia neprichádzajú tak, ako by sme očakávali. Vo veľmi krátkej dobe je potrebné riešiť vzdelávanie novej generácie zdravotníkov, či už ide o stredné zdravotnícke školy, o nelekárske zdravotnícke odbory na VŠ, alebo o absolventov medicíny.

Z nášho pohľadu je potrebné:

  1. Umožniť zvýšenie počtov študentov na stredných zdravotníckych školách (potrebné sú rokovania vedenia rezortu so zriaďovateľmi, t. j. s vyššími územnými celkami). Záujem mladej generácie je, len treba zachovať vzdelávacie programy v súčasnej podobe, vrátane odboru praktická sestra – zdravotnícky asistent. Umožní to skorší nástup do praxe v nemocniciach a ambulanciách. Nie je potrebné vysokoškolské vzdelanie (ďalších 3 – 5 rokov) a kompetencie k výkonu povolania sú dané „kompetenčnou“ vyhláškou.
  2. Umožniť zo strany štátu prijímať na lekárske fakulty vyšší počet študentov zo Slovenska a nezvyšovať počet študentov zo zahraničia. (Potreba financovania, udialo sa len na krátko počas roka 2019.)
  3. Navrhnúť a schváliť koncepciu potreby ambulancií lekárov aj špecialistov a lôžkovej skladby v nemocniciach. Vyhodnotiť demografický vývoj, t. j. zmapovať vekovú štruktúru poskytovateľov. Konečne zrealizovať optimalizáciu (stratifikáciu, alebo to nazveme akokoľvek) siete nemocníc, štruktúrovať ju. Nie vo všetkých nemocniciach musia robiť všetky výkony, nie sme personálne na tom tak, že to vieme zabezpečiť v prospech pacientov.
  4. Jednoznačne zvýšiť mieru odmeňovania zdravotníkov, minimálne tak, aby sa stabilizovali, ale aj vrátili do systému, ak z neho z rôznych dôvodov medzičasom odišli. Zvýšenie koeficientov v zákone č. 578/2004 Z. z., v ktorom je zaradené aj ich odmeňovanie. Zlepšiť pracovné podmienky.
  5. Platby štátu za svojich poistencov (dôchodcovia, študenti, deti) zvýšiť na úroveň skutočných nákladov na ich liečbu, a nie podľa ľubovôle politikov, najmä MF SR. Pre rok 2022 to bola len suma 31 €, aj keď v uplynulom mesiaci malo prísť k miernemu doplneniu financií do rozpočtu, ale to nestačí. V ČR je platba na takýchto poistencov na úrovni takmer 80 €. Tým pádom aj zdravotné poisťovne pociťujú deficit príjmov, ktoré nemôžu premietnuť do zmlúv s poskytovateľmi. Nezohľadňuje sa inflácia, dramatický nárast cien energií, potravín a v podstate všetkých vstupov, dohody z kolektívnych zmlúv, zo schválenej legislatívy (napr. ZP), nefunguje toľko sľubovaný DRG. systém. Aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že náklady sú cca 90 € a platby žalostne nízke.

Je toho viac, čo by sa dalo napísať. Sme si vedomí, že migrácia zamestnancov z východu na západ sa nezastaví, vrátane zdravotníkov, ale ak chceme napĺňať Ústavu SR smerom k zdraviu občanov, musíme pre to aj niečo robiť. Žiaľ súčasná vláda tak nerobí. Akceptácia vzdelania občanov aj v zdravotníctve nezabezpečí ich dopĺňanie či už z radov občanov Ukrajiny, alebo iných. Sme vždy len zastávkou na ich ceste do západných krajín EÚ. Každá vláda po roku 1989 prišla s inou koncepciou a tak vyzerá aj naše zdravotníctvo. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie že „trh vyrieši všetko“, najmä keď ekonomicky zaujímavé pracoviská presunieme do súkromných rúk a tie viac nákladové necháme nemocniciam, ktoré len vytvárajú dlhy a viackrát už museli byť oddlžované. Preto je veľmi dôležité byť zdravý a bohatý, a nie chudobný a k tomu chorý, tobôž na Slovensku. Prajeme všetkým pevné zdravie.

Pekarčíková: Zatraktívnenie postavenia zdravotníckych pracovníkov by bolo ich motiváciou zotrvania na Slovensku

PhDr. Silvia Pekarčíková, MPH, MHA,

riaditeľka odboru zdravotníctva, Žilinský samosprávny kraj

Žilinský samosprávny kraj na kritický problém nedostatku zdravotníckych pracovníkov upozorňuje dlhodobo. Práve v záujme jeho riešenia spustil a realizuje  od roku 2018 stabilizačný podporný program s názvom „Ľudské zdroje v zdravotníctve ŽSK“, ktorého cieľom je stabilizácia zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a taktiež stabilizácia siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Program je financovaný z rozpočtu ŽSK.

Problém nedostatku zdravotníckych pracovníkov najmä lekárov a sestier sa prejavil najmä počas pandémie a následne po nej, kedy zdravotníci prehodnotili svoje zotrvanie a zvažujú svoj odchod. Vysoký priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých v ŽSK (vo veku nad 65 rokov je 24,62 % a veku od 61- 65 rokov je 36,54 %) a všeobecných pre deti a dorast ŽSK (vo veku nad 65 rokov je 31,25 % a veku od 61- 65 rokov je 18,7 % ) je predpokladom ich odchodu v najbližších rokoch. Neatraktivita regiónu a nedostatočné finančné objemy zo strany zdravotných poisťovní sú ďalším dôvodom absencie zdravotníckych pracovníkov.

Východiská vidíme v motivácií zotrvania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku už počas štúdia na lekárskych fakultách, fakultách ošetrovateľstva ako i na stredných zdravotníckych školách.

Zatraktívnenie postavenia zdravotníckych pracovníkov a zvýšením ich spoločenského postavenia, ktoré by spočívalo najmä v zlepšení pracovných podmienok, adekvátneho odmeňovania, právnej ochrany, zatraktívniť postavenie zdravotníckeho pracovníka a to sú jedni z dôvodov k ich motivácií vykonávať svoje povolanie na Slovensku. Znížiť úroveň predatestačnej prípravy alebo jej skrátenie je určite zaujímavé pre mladých zdravotníkov, no pre kvalitné skúsenosti v zdravotníctve je nevyhnutná aj dĺžka praxe a získavanie praktických zručností. Umožniť skôr trvalejšie udržať kvalitných mentorov v nemocniciach, ktorí budú dostatok času a priestoru pre aktívny prístup k rezidentom a ich rýchlejšiemu zaškoleniu či v teoretických alebo praktických zručnostiach, to by mohla byť cesta k zefektívneniu a teda aj zrýchleniu predatestačnej prípravy. Dôležité bude však „prekopať“ aj obsah predatestačnej prípravy, vyradiť napríklad výkony, ktoré sa stávajú už obsolentnými a zaviesť výkony, ktoré definuje moderné postupy v zdravotníctve.

Doba pandémie COVID 19 priniesla aj rozvoj nového rozmeru v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a tou je telemedicína, ktorá je taktiež jedným možností riešenia nedostatku lekárov a zvýšením kompetencií sestrám rovnako tak sa zefektívni práca v ambulanciách. Nie je však z môjho pohľadu prijateľné, aby sme zostali pri „diaľkovom“ vyšetrení pacienta a fyzické podmienkovať spoplatnením. Primárny kontakt má byť prístupný pre pacienta a telemedicína je doplnková služba, vhodná pri monitorovaní skôr chronicky chorých pacientov, zníženie ich počtu opakovaných kontrol, alebo selfmonitoringu u zdravých s cieľom pravidelne sledovať svoj zdravotný stav. To je cesta pre zníženie tlaku na ambulantný sektor a prioritne by to mali pochopiť zdravotné poisťovne a tie by mali plne hradiť svojim poistencom, ktorí svojim prístupom znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť.

Výber poplatkov je v podmienkach Slovenska je upravený legislatívou, kde sú stanovené výkony, ktoré sú plne, čiastočne alebo nehradené z verejného zdravotného poistenia.  Zavedenie poplatkov nie je spoločensky prijateľné, ale je pravda, že každá krajina si musí vyhodnotiť koľko zdrojov má pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tým aj zabezpečenie princípu solidarity. Spoločnosť je čoraz náročnejšia nie len v rozsahu, ale aj kvalite a to je možné v prípade, že sa pravidelne prehodnocuje. Nemáme zatiaľ definovaný nadštandard a tým sa dostávame práve k nezrovnalostiam medzi požiadavkami pacientov a poskytovanými službami. Je dôležité, aby spoločnosť pochopila dôležitosť významu prevencie a zodpovednosti voči vlastnému zdraviu.

Pavlišín: Medici chcú priestor pre profesionálny rast

Marek Pavlišín,

president, Slovenská asociácia študentov medicíny (SloMSA)

Prieskumy ako je barometer alebo aj ďalšie nám dlhodobo ukazujú, že hlavným dôvodom odlivu absolventov nie je plat. Jeho zvýšenie by určite potešilo a pomohlo avšak peniaze je nutné vložiť do celého zdravotníctva, nie len do platov. Ak by som to mal zjednodušiť, absolventi odchádzajú najmä kvôli frustráciu, ktorá na nich doľahne za 6 rokov štúdia. Už počas tých 6 rokov človek vyhorí zo slovenského zdravotníctva. Podieľa sa na tom mnoho faktorov. Materiálne, priestorové a technické podmienky, v ktorých medici študujú, sú biedne. Je smutné učiť sa o najmodernejších liekoch a postupoch a pri tom vedieť, že na Slovensku nie sú dostupné, alebo ich slovenské poisťovne nepreplácajú. Nemocnice sú personálne poddimenzované a lekári sa potom nestíhajú venovať medikom počas praktickej výučby. To všetko vedie k tomu, že človek rezignuje už počas štúdia a nemá chuť v tomto prostredí po ukončení školy pracovať a žiaden plat to nezmení.

Druhou kapitolou je vyhorenie po nástupe do práce. Mladý lekár je idealista. Chce napredovať, vzdelávať sa, vykonávať rôzne diagnostické a terapeutické zákroky. Chce poskytovať modernú medicínu a nie sa hádať s poisťovňou za každého jedného pacienta. Tí, ktorí tu zostanú sú bohužiaľ skúšaní ďalej. Preto často mladý lekár po roku práce mení zamestnávateľa. Absolvent opäť trpí poddimenzovanými nemocnicami, mal by pracovať pod dohľadom staršieho lekára avšak bežne na neho nikto nemá čas. Alebo sa stretávame s opačným extrémom, t. j. na oddelení je lekárov dosť, nemocnica mladého lekára „vydržiava“, naťahuje sa atestácia, lekár sa nedostáva k výkonom, neučí sa nové veci, ale stagnuje.

Keď sa sčítajú problémy, s ktorými sa medici stretávajú počas štúdia a príbehy z prvého zamestnania, ktoré počúvajú od svojich starších spolužiakov, výsledok je jasný: najlepšou voľbou je zahraničie. Ako riešenie je potrebné dofinancovať zdravotníctvo a rovnako aj lekárske fakulty. Tým sa zabezpečí zvýšenie kvality výučby po technickej a pedagogickej stránke. Netreba zabudnúť ani na problémy so zdravotnými poisťovňami. V neposlednom rade je nutné komplexne zmeniť prístup riadiacich pracovníkov a nemocníc k mladým lekárom. Medici chcú ostať na Slovensku, ale sú si vedomí toho, že tu sa im nikto nebude proaktívne venovať, zatiaľ čo v zahraničí je vytvorený skvelý priestor pre ich plynulý profesionálny rast.

Martin Smatana: Začnime tým, čo má okamžitý dopad

Martin Smatana, MSc.,

zdravotnícky analytik, bývalý riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú politiku

Ešte v roku 2019 som s kolegami na Inštitúte zdravotnej politiky pripravil materiál ohľadom stavu zdravotníkov, ktorý sa kvôli záverom dostal až na bezpečnostnú radu vlády. Akékoľvek scenáre sme skúšali, aj v tom najlepšom prípade nám vychádzalo, že nedostatok personálu bude minimálne do roku 2025 narastať. Už v roku 2019 nám do prevádzkového stavu chýbalo približne 2 700 lekárov a 3 100 sestier, v roku 2025 sme v pesimistickom vývoji predpokladali až dvojnásobný deficit.

Je teda prakticky jedno, aké opatrenia zavedieme, nedostatok zdravotníkov nebude najbližších pár rokov klesať. To však neznamená, že to máme „vzdať“. To v žiadnom prípade, len je dôležité, aby sme mali reálne očakávania a začali sme s tými zmenami, ktoré majú okamžitý dopad a vie ich ovplyvniť štát, aj keď nemusia byť tie najsystémovejšie.

Ako prvý krok by som určite navýšil mzdy v sektore. Kým okolité krajiny počas pandémie postupne navyšovali mzdy, nárast na Slovensku v roku 2022 bude jeden z najnižších za posledných 10 rokov. Ak sa porovnáme napríklad s českými nemocnicami, tak český lekár zarobí v roku 2022 o približne 380 eur a sestra až o 500 eur v hrubom viac ako na Slovensku. V roku 2016 boli pritom mzdy porovnateľné. To, že na Slovensku majú zdravotníci viac nadčasov, čiže „hodinovka“ je ešte nižšia, asi ani spomínať nemusím.

Riešenie tohto problému je však jednoduché a zo všetkých možných krokov aj najrýchlejšie. Platový automat je zadefinovaný v zákone 578/2004, a ak ministerstvo financií pustí zdroje, je to otázka pár týždňov a rozdiely medzi krajinami sa znížia, čo by malo znížiť odliv či mladých, alebo aj skúsených doktorov a vyslať jasný signál, že štátu skutočne záleží na zdravotníkoch.

Následne by som pokračoval ďalšími opatreniami, ktoré sa dajú zaviesť rýchlo a pomôžu zlepšiť pracovné podmienky zdravotníkov. Ide primárne o zbytočnú administratívu a iné archaické obmedzenia, ktoré spôsobujú zbytočné návštevy, ako napríklad zastarané preskripčné obmedzenia u lekárov prvého kontaktu, tony povinných hlásení, výkazov a papierovačiek či nejednotné revízne postupy či vykazovanie na poisťovne. Jedná sa o pomerne malé kroky, ktoré ale zbavia zdravotníkov „otravnej“ práce a aj prispejú k zníženiu počtu návštev len kvôli predpisom na lieky.

Počas zavádzania týchto krokov by som určite sústredil ministerské kapacity na implementáciu novely ohľadom vstupu zdravotníkov z tretích krajín, nakoľko zmeny sú súce pozitívne, ale vyžadujú prípravu materiálov pre študentov, procesov na Slovenskej zdravotníckej univerzite a mnoho iných krokov tak, aby sa litera zákona aj pretavila v praxi väčším počtom zdravotníkov z Ukrajiny či iných krajín mimo EÚ.

Tieto tri kroky sa dajú realizovať v rámci pár týždňov, maximálne mesiacov a určite by som nimi začal. Sú to quick-winy, kompletne v gescii štátu.

Určite súhlasím s niektorými opatreniami, ktoré vo svojej aktuálnej analýze navrhuje Martin Vlachynský z INESS. Avšak viaceré opatrenia sa dajú realizovať až v horizonte mnohých rokov. Robím aj s kolegami v súčasnosti na projekte, ktorý je financovaný  z Európskej komisie a je zameraný na prípravu podkladov pre novú koncepciu všeobecných lekárov, a aj keď je jasná odborná zhoda na rozširovaní kompetencií od špecialistov ku všeobecným lekárom a z lekárov na nelekársky personál, tieto kroky vyžadujú štandardné postupy, metodické usmernenia, nový zoznam výkonov či reedukácií. Sú to kroky, ktoré sa podarí zrealizovať možno do roku 2030.

Áno, sú absolútne kľúčové, ale ak chceme stabilizovať situáciu, musíme začať od miezd, byrokracie či ľahšieho vstupu zdravotníkov na trh.

Špecifickým opatrením je zavedenie poplatkov. Slovensko má najväčší počet návštev lekára na osobu v rámci celej EÚ a jediné roky, kedy toto číslo klesalo, boli, keď sme mali zavedené „zajacovky“. Toto je opatrenie, ktoré znižuje dopyt, čiže odbremeňuje zdravotníkov, ale nie je na to politická vôla, a preto som to nespomínal v troch quick-winoch.

 

 

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

27. 9. 2022

V tomto vydaní sa Tribune.sk venuje dopadom rastu cien energií na zdravotníctvo.

Fórum: Ako ušetriť na energiách

27. 9. 2022

Platby za energie predstavujú väčší podiel celkových nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako predtým. Fórum Medical Tribune sa preto…