Preskočiť na obsah

Mareková: Ezdravie si žiada urgentnú sanáciu infraštruktúry

MAREKOV
Ing. Barbora Mareková, výkonná riaditeľka NCZI. Foto: NCZI

Pre nové služby ezdravia chýba opora v zákone, problémom je aj častá výmena na riadiacej pozícii Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), uvádza Barbora Mareková. Situácia je vážna. Ak všetko dobre pôjde, nové elektronické služby by sa mali spustiť od 1. januára 2024.  Avšak systém ezdravie sa dostal do stavu, keď sú bez urgentnej sanácie infraštruktúry ohrozené všetky zdravotné dáta občanov, varuje Mareková. 

  • Ministerstvo vás spolu s pánom Machom povolalo na začiatku tohto roku ako krízových manažérov. Aké sú hlavné problémy NCZI, ktoré budete riešiť ako prvé?

Zmonitorovali sme viaceré oblasti: personálne záležitosti, legislatívu, komunikáciu a marketing, prevádzku systémov, infraštruktúru, zber a spracovanie dát, oblasť registrov, rozvoj a stratégiu. Rozhodnutia, ktoré krízový manažment vykonal, sú zamerané na sanáciu infraštruktúry, stabilizáciu prostredia ezdravia, prehodnotenie jednotlivých projektov, ktoré NCZI realizuje alebo má v pláne realizovať.

Zavádza sa manažment rizík do riadenia projektov, ďalšia podpora aktivít zameraných na podporu digitalizácie registrov a ich plnenia, v oblasti interných procesov a riadenia sú realizované aktivity na zosúladenie interných smerníc, kompetenčného modelu, pokračuje sa v optimalizácii procesov, zavádza sa postup pre chod dokumentov. Opäť sa otvorila téma vypracovania stratégie rozvoja organizácie na obdobie 5 – 7 rokov. Prehodnocuje sa Akčný plán na rok 2023 a v súvislosti s ním prebieha prioritizácia aktivít a projektov na rok 2023.

  • Ministerstvo zdravotníctva kritizovalo meškanie niektorých pripravovaných projektov, najmä v oblasti elektronického zdravotníctva. Ako dlho meškajú?

Kľúčové projekty NCZI majú viacero dôvodov omeškania. V prvom rade je to častá personálna výmena na riadiacej pozícii NCZI. Projekty boli viackrát upravované, verejné obstarávanie (VO) bolo viacnásobne vyhlásené a stiahnuté. Ďalším faktorom je zdĺhavý proces VO, napriek zvolenej metóde sa nepodarilo zrealizovať VO do šiestich mesiacov, projekty sa dostali do časovej tiesne a nie je možné ich realizovať v rámci programového obdobia 2017 – 2023 tak, ako boli naplánované. Vzájomné previazanie projektov a ich vecná následnosť predstavujú v tomto prípade problém, ktorý treba minimalizovať, aby nedošlo k škodám na ezdraví. No a v neposlednej rade je to chýbajúca legislatíva. Zákon 153/2013 Z. z. prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním MPK a schválením v rámci rezortu, ktorý ho predkladá (VPK), no legislatívny proces bol na jeseň zastavený a teraz sa rozbieha odznova. Služby ako elab alebo eobjednanie či vylepšený evymenný lístok musia mať oporu v zákone.

  • V minulom roku došlo k určitému posunu, keď štát prevzal vlastníctvo systému ezdravie. Aké investície plánujete v tomto roku do systému elektronického zdravotníctva?

Nové vedenie NCZI pripravuje projekt sanácie infraštruktúry a software pre zabezpečenie udržateľného chodu ezdravia na najbližšie obdobie troch až piatich rokov, pokiaľ nebude vybudovaný zdravotnícky komunitný cloud.

  • Na projekt OnkoAssist bola nedávno vyhlásená verejná súťaž. Čo môžeme od tohto projektu očakávať? Kedy budú spustené praktické aplikácie projektu OnkoAssist?

V prípade projektu OnkoAssist je aktuálne živé verejné obstarávanie – do polovice apríla preto nemôžme povedať viac, ako je známe. Projekt by mal skrátiť cestu onkologického pacienta od záchytu ochorenia až po liečbu. Veľmi úzko však súvisí s ďalšími službami ezdravia, ktoré zatiaľ nie sú implementované v praxi. Je previazaný napríklad s eobjednávaním.

  • Kedy bude spustené elektronické objednávanie? Aké ďalšie nové služby budú spustené v tomto roku?

Ak všetko dobre pôjde, parlamentom by mal prejsť zákon 153/2013 Z. z. do predčasných volieb a nové elektronické služby by tak mali byť reálne od 1. januára 2024. Ich konkrétna podoba je však do momentu prijatia zákona otázna. NCZI má pripravené tri scenáre riešenia eobjednania. Teda či sa objedná k špecialistovi priamo pacient, alebo ho objedná jeho všeobecný lekár, alebo to bude celé manažovať poisťovňa.

  • Nebolo by potrebné najprv pripraviť komplexnú koncepciu elektronického zdravotníctva?

NCZI už v roku 2018 malo pripravené národné a dopytové projekty, ktoré mali vytvoriť modernú verziu informačného systému ezdravie, avšak do dnešného dňa nie sú v realizácii, obdobne ani stratégia. Dôvodom sú časté personálne zmeny a s tým súvisiace zmeny priorít v rezorte.

NCZI o situácii a naliehavosti problému pravidelne informuje Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Pristúpili sme síce k riešeniu strategického rozvoja ezdravia, ako aj k zavedeniu štandardného projektového riadenia, no za tie roky sa systém ezdravie dostal do stavu, keď sú bez urgentnej sanácie infraštruktúry ohrozené všetky zdravotné dáta občanov. Doteraz sa investovalo do služieb, teraz treba vyriešiť aj infraštruktúru, aby služby mohli fungovať.

  •  Aká je vaša predstava o komplexnom zlepšení práce so zdravotnými dátami?

NCZI pristúpilo v roku 2022 k významným zmenám a k príprave rozšírenia množiny štatistických výstupov pre širokú odbornú i laickú verejnosť. Zamerali sme sa na zavedenie štandardizovaného postupu pri tvorbe registrov, na definovanie pravidiel pre ich fungovanie,  spracovanie údajov, zabezpečenie kvality a kvantity dát či korigovanie záťaže spravodajských jednotiek.

Našou prioritou sú najpožadovanejšie údaje z Národného onkologického registra (NOR), Národného skríningového registra, ako aj z ostatných národných zdravotných registrov a spracovaných dát v údajovej základni NZIS tak, aby sme plánovanými zmenami maximalizovali využiteľnosť stávajúcich údajov, zamedzili duplicitnému zberu a minimalizovali záťaž spravodajských jednotiek.

Výsledkom sú už zverejnené očakávané počty incidencie onkologických ochorení za roky 2017 – 2021, ktoré sme publikovali v januári 2023, ako aj údaje v Národnom onkologickom registri v najvyššej kvalite spracované za roky 2013 a 2014, pričom roky 2015 a 2016 budú publikované ešte v druhom polroku a do konca roka máme ambíciu mať NOR aktuálny.

Je nevyhnutné poznamenať, že údaje v najvyššej kvalite, na ktorú sme zvyknutí a ktorou sa pýšia zdravotné registre len štyroch krajín v Európe, sú jednoznačne podmienené spoluprácou spravodajských jednotiek a ich motiváciou hlásiť údaje do národných zdravotných registrov, nielen odvolávaním sa na zákonnú povinnosť.

  • V niektorých európskych krajinách sú zdravotné štatistiky založené na údajoch a elektronického zdravotníctva a na registroch, ktoré si nevyžadujú dodatočné vyplňovanie zdravotníckymi pracovníkmi. Napríklad v Dánsku zdieľajú údaje z rôznych registrov a majú ich k dispozícii s minimálnym oneskorením. V našej krajine sú štatistické výstupy stále založené na vypĺňaní výkazov a hlásení. Existuje nejaká vízia, ako to zmeniť?

Môžem len povedať, že presne tak by to malo fungovať – lekár by mal vyšetriť pacienta, zapísať údaje o ňom do ezdravia a všetko – vrátane hlásení do registrov – by malo zbehnúť na pozadí. Takto si to predstavujeme aj my a snažíme sa tento cieľ napĺňať, robiť všetko preto, aby lekári nemuseli vypisovať tlačivá, ale aby mohli liečiť ľudí.

  • Ako vidíte budúcnosť zdieľania zdravotných údajov v rámci Európskej únie?

Barbora Mareková, výkonná riaditeľka NCZI

Nadviazali sme spoluprácu s medzinárodnými partnermi – odborníkmi, ktorí nám pomôžu na základe vlastných skúseností z Česka, Grécka a Estónska aplikovať nástroje na zdieľanie a výmenu zdravotných údajov. NCZI požiadalo o priamy grant, ktorý nám pomôže naplniť záväzok SR a na jeseň 2024 pristúpiť k testovaniu komunikačného toku na výmenu dát.

  • Aké skúsenosti z predchádzajúcej praxe vy osobne najviac využijete na novej pozícii v NCZI?

Projektovému riadeniu a analýzam sa venujem v podstate od vysokej školy, pričom som skúsila verejnú správu, IT a napokon zdravotníctvo, ktoré je mojou srdcovou záležitosťou. Prínos, ktorý môže mať moja práca pre bežných ľudí, je v elektronizácii zdravotníctva obrovský.

K veci...

Barbora Mareková a Marek Macho sú vo vedení NCZI od januára 2023, kedy bola namiesto generálneho riaditeľa ustanovená rada riaditeľov. Predchádzajúci riaditeľ NCZI Peter Lukáč bol vo funkcii iba viac ako rok. Od začiatku roku 2020 sa vedenie NCZI menilo už päťkrát.

Predtým Mareková v NCZI pôsobila ako riaditeľka sekcie produktového manažmentu.

Bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský dal novému krízovému manažmentu za úlohu „zmonitorovať aktuálnu situáciu a identifikovať dôvody, pre ktoré meškajú kľúčové projekty ako napríklad registre, projekt OnkoAsist, eLab, eObjednávanie a podobne.“ Nové projekty elektronického zdravotníctva si vyžiadajú desiatky miliónov eur.

Bývalý generálny riaditeľ NCZI Peter Lukáč má za to, že ukončenie jeho pôsobenia v čele NCZI bolo nespravodlivé a že zdržovanie projektov majú na svedomí riaditelia sekcií ministerstva zdravotníctva.

Najvyšší kontrolný úrad kontroloval v roku 2022 využívanie systému eZdravie aj národne zdravotné registre. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2021. Kontroly zistili mnohé pochybenia a nedostatky a riadenie NCZI označili za chaotické.

 

 

 

 

 

Zdieľajte článok

Odporúčané

Postavenie farmaceuta v spoločnosti 2

27. 3. 2024

Celosvetovo stúpa potreba skríningových aktivít, vykonávania fyzikálnych a biochemických vyšetrení či očkovania vo verejných lekárňach. A ani na…