Preskočiť na obsah

Model integrovanej starostlivosti má zvýšiť kapacity všeobecných lekárov

iStock-1358954851
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Za jediný rok ubudlo tridsať všeobecných lekárov pre dospělých, 290 tisíc ľudí nemá svojho všeobecného lekára. Vláda chce podľa schválenej stratégie riešiť ťažkosti s dostupnosťou primárnej starostlivosti, okrem iného integrovanej ambulantnej starostlivosti.

V Aktualizácii Strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014 – 2030, ako ju na konci júna 2022 schválila vláda Slovenskej republiky, je medzi hlavnými strategickými zámermi uvedená integrovaná zdravotná starostlivosť.

Súčasný prevažujúci model ambulantnej praxe – jeden lekár a jedna sestra – bude podľa materiálu nutné opustiť.

„Vzhľadom na starnutie populácie, významný nárast chronických ochorení, nedostatok všeobecných lekárov a ich vysoký priemerný vek je do budúcna udržanie prevažujúcej ambulantnej praxe – s modelom jeden lekár a jedna sestra – neudržateľné,“ konštatuje sa v aktualizovanom dokumente.

Jednou z priorít je implementácia koncepcie integrovaného modelu, ktorý sa tu chápe ako koordinovaná organizovaná sieť. Okrem posilnenia personálnych kapacít nelekármi a nezdravotníckymi pracovníkmi je podľa materiálu potrebné zmeniť organizáciu práce vo všeobecných ambulanciách tak, aby sa zvýšila ich produktivita.

„Všeobecná ambulantná starostlivosť by mala byť základom poskytovania zdravotnej starostlivosti s prepojením na špecializovanú a následnú zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti je však ambulantná zdravotná starostlivosť fragmentovaná, s rozdielnymi motiváciami a nedostatkom koordinácie, čo spôsobuje neefektívne využívanie zdrojov. Fragmentácia má negatívny vplyv na kvalitu, náklady a výsledky,“ píše sa vo vládnom koncepčnom dokumente. „Integrovaný model je organizovaná, koordinovaná a spolupracujúca sieť, ktorá spája rôznych poskytovateľov do poskytovania kontinuálnych zdravotných služieb.“

Preto sa navrhuje „implementovať koncepciu integrovaného modelu zdravotnej starostlivosti s prioritným zameraním na pozície všeobecného lekára pre dospelých, všeobecného lekára pre deti a dorast, gynekológa a zubného lekára ako lekárov prvého kontaktu (gatekeeping) a ošetrovateľstvo na základe koncentrácie činností tvorbou nových postupov v oblasti liečby a prevencie, posilnením a rozšírením všeobecnej ambulantnej a ošetrovateľskej starostlivosti“.

Na pláne implementovať koncepciu integrovaného modelu zdravotnej starostlivosti je zatiaľ veľa neznámych. Pokiaľ by namiesto ordinácií jedného lekára a jednej sestry mali vznikať ordinácie, kde bude združených viac lekárov spolu s ďalším personálom, je k tomu potrebná finančná podpora a zároveň to môže znamenať, že v niektorých obciach budú pacienti za lekárom dochádzať na väčšiu vzdialenosť.

„Slovenská republika deklaruje, že chce ‚integrovanú‘ zdravotnú starostlivosť, nikto však nedefinoval, čo to je, kto ju vykonáva, a hlavne to, ako bude personálne a finančne krytá. Nie je teda jasné, čo sa má implementovať, ako, kým a za čo. Pokiaľ chce štát, aby sa uplatnil iný model ako jeden lekár a jedna sestra ako štandard, treba systém dofinancovať,“ uvádza v ankete Tribune.sk MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska.

Ako upozornila v ankete podpredsedníčka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne MUDr. Beata Havelková, MPH, MBA, debata o integrovanej starostlivosti úzko súvisí s otázkou kompetencií. „Je dôležité zadefinovať, ako majú ambulancie personálne vyzerať, či základná jednotka je jeden lekár a jedna sestra, alebo centrum, kde môže byť viac lekárov a viac sestier, ale aj viac administratívnych pracovníkov, a také centrum pojme aj kapacitne viac poistencov,“ uvádza Havelková. „ Tých modelov je niekoľko. Iný model je vhodný pre mesto a iný pre dedinu,“ dodáva.

Podľa reakcie Slovenskej lekárskej komory by na vybudovanie integrovanej siete zdravotnej starostlivosti bola potrebná spolupráca so samosprávami či veľkými podnikmi. Horizont stratégie je pomerne blízky. V roku 2030 by podľa lekárskej komory mohli začať fungovať len prvé popísané zmeny. „Urobiť plán a koncepciu je len začiatok, treba zmeniť aj prístup k lekárom, vytvoriť im také podmienky na prácu, aby ich táto profesia lákala a aby nám po skončení školy neodchádzali za lepšími podmienkami mimo SR,“ poznamenala lekárska komora pre agentúru TASR.

Zahájená reforma primárnej starostlivosti počíta s posilnením kompetencií všeobecných lekárov a tiež s monitoringom dostupnosti primárnej starostlivosti v jednotlivých okresoch. Nové praxe zriaďované v nedostatkových okresoch majú získať finančnú podporu. Súčasťou novej koncepcie všeobecného lekárstva, na ktorej sa pracuje, budú aj zmeny v organizácii práce ambulancie všeobecného lekára.

Potreba zmien vyplýva z demografického vývoja. Dopyt po zdravotných službách neodvratne porastie a aj vzhľadom na vekový priemer všeobecných lekárov bude potrebné zlepšiť efektivitu poskytovania primárnej starostlivosti.

Na niektoré problémy primárnej starostlivosti poukázal vo svojej Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). „Mnohí lekári sú už takí vyčerpaní, že končia svoju prax, aj keď nemajú za seba náhradu. Pacienti tak ostávajú bez všeobecného lekára, a sú preto nútení za novým lekárom dochádzať desiatky kilometrov,“ píše sa v správe.

Aj keď je minimálna sieť všeobecných lekárov, ako ju stanovujú normatívy, naplnená, pacienti nemôžu zohnať starostlivosť. Situácia s dostupnosťou všeobecných lekárov a všeobecných lekárov pre deti a dorast je podľa úradu alarmujúca. „K 31. 12. 2021 bolo 294 223 poistencov bez zmluvného lekára všeobecnej ambulantnej starostlivosti,“ uvádza správa ÚDZS.

Medziročne pritom ubudlo minimálne tridsať úväzkov zazmluvnených všeobecných lekárov pre dospelých a 26 úväzkov všeobecných lekárov pre deti a dorast.

„Terajší stav plne odzrkadľuje desaťročia zanedbanú a podfinancovanú primárnu sféru a chýbajúce koncepčné riešenia. V ostatných rokoch boli navrhnuté čiastkové opatrenia, ktoré mali pomôcť už takmer kolabujúcej primárnej sfére – bol pripravený rezidentský program, došlo k zvýšeniu kompetencií všeobecných lekárov, k markantnému zvýšeniu úhrad pre všeobecných lekárov. Avšak tieto kroky už len čiastkovo zmiernili aj tak už veľmi negatívny trend,“ uvádza správa ÚDZS.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Postavenie farmaceuta v spoločnosti 2

27. 3. 2024

Celosvetovo stúpa potreba skríningových aktivít, vykonávania fyzikálnych a biochemických vyšetrení či očkovania vo verejných lekárňach. A ani na…