Preskočiť na obsah

Nemocnice aj ambulancie ťažia ceny energií

iStock-1363994695
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: iStock.

Bez zastropovania cien energií a zároveň dofinancovania zdravotníctva by rastúce náklady na energie mohli ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. 

Poskytovatelia zdravotných služieb sa stretávajú so zdražením cien energií. Očakávajú rýchlu pomoc štátu. Pokiaľ nepríde alebo nebude dostatočná, budú mať niektoré nemocnice problém zaplatiť faktúry. Hrozí, že niektoré ambulancie budú končiť svoju prevádzku.

Analýzu dopadov zvýšených nákladov na energie aj ďalšieho zdražovania na nemocnice odovzdala Asociácia nemocníc Slovenska ministerstvu zdravotníctva.

Podľa ankety agentúry TASR už teraz narástli nemocniciam platby za elektrinu a plyn na dvojnásobok a viac. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici nakupuje zemný plyn za štvornásobne a elektrinu za šesťnásobne vyššiu cenu. „Problematika cien energií je predmetom diskusie a rokovaní so zriaďovateľom," doplnila pre TASR hovorkyňa Ružena Maťašeja.

Reálne hrozí, že od januára budú nemocnice platiť ešte viac. Možnosti úspor, ktoré by nemocnice mohli dosiahnuť v krátkom časovom horizonte a bez masívnych investícií, sú pritom obmedzené. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že s vyššími cenami energií by mal počítať rozpočet na budúci rok, aby nemocnice mali tento rast nákladov kompenzovaný vyššími platbami od zdravotných poisťovní.

Ako upozorňuje prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko, základom je, aby štát prikročil k zastropovaniu cien energií. Inak môžu ceny narásť aj na desaťnásobok a nemocnice nebudú už za niekoľko mesiacov schopné platiť faktúry.

Podľa analytika Martina Smatany bude nevyhnutné, aby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti s rastom cien energií pomohol štát. „Nemocnice ani ambulancie si nemôžu skompenzovať nárasty cien energií či infláciu do ceny za poskytované služby. Áno, niekto by mohol povedať, že si majú zjednať so zdravotnými poisťovňami vyššie platby, ale nakoľko je náš rozpočet fixne tvorený, zdravotné poisťovne nemajú na také navýšenie priestor. Rozpočet v zdravotníctve sa na Slovensku totiž dopočítava prakticky na každé euro a s takýmto nárastom cien energií a infláciou sa v rozpočtu na tento rok jednoducho nepočítalo, a preto na to poisťovne zdroje nemajú,“ uviedol pre Tribune.sk Smatana.

Vhodné by podľa neho bolo, aby štát prevzal zodpovednosť za navýšenie zdrojov na vykrytie nákladov, a to tak, že navýši platby za poistenca štátu. „Nové zdroje by sa následne mali pretaviť do vyšších zmluv a cenníka služieb poskytovateľov. Na tomto principe slovenský rozpočet v zdravotníctve už tri roky funguje, tak verím, že práve v roku, keď sú nárasty najvyššie, sa na tento princip „nezabudne“ a ambulancie a nemocnice dostanú potrebné zdroje,“ myslí si Martin Smatana.

Nemocnice a ambulancie však nečakajú na pomoc štátu nečinne, snažia sa v rámci svojich možností hľadať úspory energií. Tie možnosti sú veľmi obmedzené, ako upozorňuje Marián Petko: „Deficit na zateplenie a na obnovu budov je viac ako päť miliard eur za posledných desať rokov. Štát si neplní základnú povinnosť starať sa o budovy a o zdravotníctvo. Nemocnice tiež zdroje samozrejme nevedia nájsť.“

Vo Fakultnej nemocnici Nitra inštalujú siete a žalúzie, ktoré bránia úniku tepla a ochladzovania interiéru najmä oknom a do budúcnosti plánujú inštaláciu kalorimetrov pre každý pavilón.

Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach investuje do opráv striech a do zateplenia státisíce eur a plánuje ďalšie rekonštrukcie. „Projekt rekonštrukcie samotných pamiatkovo chránených storočných budov už začína nadobúdať reálne kontúry, plánujeme sa v tomto smere zapojiť do výzvy, ktorú presne na tento účel vyhlásilo Ministerstvo dopravy a výstavby,“ uvádza riaditeľ UNLP MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., CETC.

Snáď v každej nemocnici sa teraz otázkou úspor zaoberajú. Tiež ambulancie riešia, ako na energiách ušetriť. Jednou z krajných možností je aj skrátenie ordinačnej doby. „V prípade nedofinancovania ambulantného sektora môže dôjsť aj k ukončovaniu praxí, nakoľko už teraz zálohové platby prevyšujú možnosti ambulantných lekárov,“ upozorňuje MUDr. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov Slovenskej republiky.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

27. 9. 2022

V tomto vydaní sa Tribune.sk venuje dopadom rastu cien energií na zdravotníctvo.

Fórum: Ako ušetriť na energiách

27. 9. 2022

Platby za energie predstavujú väčší podiel celkových nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako predtým. Fórum Medical Tribune sa preto…