Preskočiť na obsah

Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Česko si môžu pomôcť s e-health

Foto: Shutterstock

Prečo podporovať inovácie v digitálnej medicíne a ako ich hodnotiť? Nová platforma sa zaoberá digitalizáciou v krajinách Vyšehradského paktu a inšpiráciu berie z Izraela.

Podpora digitálnych zdravotníckych startupov môže zlepšiť udržateľnosť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti. Zaznelo to na medzinárodnej konferencii v českom Olomouci, kde bola vyhlásená Platforma pre zdravotnícke inovácie vo V4 a Izraeli. Táto nová platforma vznikla na podporu zdravotníckych inovácii a digitálnej medicíny v partnerstve krajín Vyšehradského paktu a Izraela. Chce zmapovať stav digitalizácie zdravotníctva a úroveň používania niektorých moderných technológií v krajinách V4 a od Izraela využiť dlhé a bohaté skúsenosti s e-health. V Izraeli môže byť pre krajiny V4 inšpiratívny okrem iného aj systém podpory startupov, hodnotenia prínosov inovácií a ich začleňovania do zdravotného systému. Konferencii predchádzalo niekoľko workshopov. Platforma sa ďalej chystá vydať expertné správy o stave v jednotlivých krajinách a súhrnnú brožúru.

Zdravotné systémy na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Česku sú ovplyvnené niektorými spoločnými výzvami a v digitalizácii zdravotníctva nie je ani jeden zo štátov európskym premiantom. Poľské zdravotníctvo čelí niekoľkým problémom, ktoré vymenoval dr. Wojciech Glód z Ekonomickej univerzity v Katoviciach: výdaje na zdravotníctvo zostávajú pomerne nízke, zdravotný systém je zameraný na nemocničnú starostlivosť, väčšina výdajov verejného systému smeruje na hospitalizačnú starostlivosť, zdravotníctvo trpí nedostatkom lekárov a sestier, dostupnosť zdravotných služieb je obmedzená čakacími dobami.

V Poľsku už je zavedených niekoľko e-health riešení. Ako vymenovala dr. Izabella Steinerowska‑Strebová z Ekonomickej univerzity v Katoviciach, funguje tu elektronická preskripcia, elektronické žiadanky, elektronické potvrdenie o pracovnej neschopnosti a index elektronickej zdravotnej dokumentácie. Pacienti majú k dispozícii internetový osobný účet a mobilnú aplikáciu. Existuje taktiež celoštátny elektronický list čakacích dôb. Kolega dr. Steinerowskej‑Strebovej dr. Grzegorz Głód naznačil, akým smerom by mohla mieriť elektronizácia zdravotníctva v Poľsku ďalej, a to smerom k integrovanej zdravotnej starostlivosti a individuálnym plánom prevencie založeným na dátach. Navyše by digitálne nástroje mohli uľaviť zdravotníkom, ktorých je nedostatok, aby mohli lepšie využiť svoje kapacity. „V posledných rokoch bola intenzívna snaha implementovať platformu pre elektronické zdravotné dáta a súvisiace nástroje elektronického zdravotníctva. Reakcia na pandémiu ukázala, že úspešné zavedenie týchto nástrojov je úzko spojené s úrovňou digitálnych zručností ako u poskytovateľov, tak u používateľov,“ uviedol Grzegorz Głód.

Postup digitalizácie zdravotníctva v Maďarsku je nevyrovnaný, uviedla dr. Judit Ságiová z Budapeštianskej obchodnej školy. Jednou z výziev je netransparentné financovanie nemocničnej starostlivosti. K národnej infraštruktúre e‑health sú pripojení všetci poskytovatelia zdravotných služieb. Posielajú tam údaje a využívajú služby, ako sú elektronický recept, elektronická žiadanka, ale taktiež elektronická zdravotná dokumentácia. Vedľa takýchto zmien ako reprofilizácia nemocníc alebo zavedenie systému merania efektivity nemocníc či modernizácie primárnej starostlivosti je podľa Judit Ságiovej jedným z nutných krokov reformy maďarského zdravotníctva aj ďalšie zrýchlenie digitalizácie zdravotníctva. „Potrebujeme plošné nasadenie online rezervačných systémov a online platformy pre kontrolu príznakov,“ mieni Judit Ságiová.

České prostredie má výhodu pre digitálne zdravotnícke inovácie v tom, že tu je relatívne stabilný systém, rešpektované prírodné vedy, úspešné IT firmy a komerčné projekty s umelou a virtuálnou realitou. Slabosťou je tu ale pomalá digitalizácia, malý trh a neexistencia pravidiel pre využívanie digitálnych inovácií v zdravotníctve, myslí si Ing. Tomáš Jelínek z Ústavu inovácií v zdravotníctve Moravskej vysokej školy Olomouc. Príklad by si Česko mohlo vziať z podpory, akej sa zdravotníckym startupom dostáva v Izraeli, hovorí. „V Izraeli sú aktívni investori, prevádzkujú inkubátory, nemocnice majú svoje akcelerátory a inovačné centrá. Štát Izrael má svoju inovačnú autoritu a nástroje na financovanie,“ vypočítava Tomáš Jelínek.

Vo Fakultnej nemocnici Olomouc považujú zvládnutie digitalizácie za jednu z významných úloh pre zaistenie dlhodobej stability nemocnice. Digitalizácia tak pre vedenie nemocnice stojí rovnako vysoko ako ekonomická stabilita a stavebné úpravy alebo zaistenie dostatku personálu. „Máme plán, ako sa stať úplne digitalizovanou nemocnicou,“ uviedol riaditeľ FN Olomouc prof. Roman Havlík. Olomoucká fakultná nemocnica spolupracuje s významnou medzinárodnou organizáciou HIMSS, a môže sa teda stať prvou českou nemocnicou, ktorá získa certifikáciu stupňa využitia digitálnych zdravotných záznamov podľa modelu EMRAM. Súčasťou FN Olomouc je taktiež národné telemedicínske centrum a prebieha tu celý rad projektov digitálneho zdravotníctva. Využitie dát je pre management nemocnice zásadné, nemocnica sa podieľa aj na vzdelávaní medikov v digitálnej medicíne.

Inovácie na Slovensku

Ing. Denisa Gajdová z Ekonomickej univerzity v Bratislave predstavila slovenský systém podpory startupov. Koncepciu prijala slovenská vláda v roku 2015 a podieľalo sa na nej ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.

Ako príklady zdravotníckych startupov, ktoré vznikli na Slovensku, menovala Denisa Gajdová Scase – riešenie pre vzdialenú diagnostiku so senzormi teplomeru, glukometru, oxymetru, tlakomeru spolu s prenosom dát, a ďalej startup Aibrace, ktorý vyrába náramok s monitoringom tepu, SOS tlačidlom a detekciou opustenia obvyklého miesta pobytu.

Scase získal európsky grant European Innovation Council (EIC), ktorý podporí projekt telemedicíny pre pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami a SARS‑CoV‑2 v niekoľkých regiónoch na Slovensku v ambulanciách praktických lekárov. EIC je teda ďalšia podpora, ktorú môžu startupy získať. Ďalšiu pomocnú ruku ponúka slovenské ministerstvo zdravotníctva v rôznych grantoch, aj keď nie špecificky určených pre technologické startupy v zdravotníctve.

Zdravotníckym inováciám sú na Slovensku zvlášť otvorení v Martine. Ako uvádza Denisa Gajdová, Jesseniova lekárska fakulta v Martine a Univerzitná nemocnica v Martine patria medzi inovatívne komunity. „Univerzitná nemocnica v Martine sa usiluje o vytvorenie prostredia, kde môžu spoločne pracovať výskumníci, inovátori a klinickí lekári od začiatku projektu po jeho uvedenie na trh. Zároveň sa snaží vzdelávať IT študentov, ekonomických študentov alebo aj expertov v príležitostiach pre zdravotnícke inovácie a dať im nástroje pre nosnú spoluprácu s lekármi,“ uviedla Denisa Gajdová.

Posudzovanie nástrojov digitálneho zdravotníctva v Izraeli

Veľký rozvoj zažívajú spoločnosti, ktoré poskytujú technologické riešenia pre lekársky alebo farmaceutický výskum, medicínu a zdravotníctvo v Izraeli. Platcovia zdravotných služieb v Izraeli disponujú elektronickými zdravotnými záznamami za desiatky rokov. Izraelčania považujú svoje zdravotníctvo za veľmi efektívne a jedným zo základov je práca s dátami a technologické know-how. V Izraeli pôsobí cez 1 600 spoločností, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou a 18 percent z nich sa zameriava na zdravotnícke technológie. Spájať svet farmaceutického výskumu a digitálnych technológií je náplňou AION Labs, spoločnosti, ktorú na konferencii predstavil jej riaditeľ Mati Gill. AION Labs dáva zdravotnícke startupy dokopy s technologickým partnerom a s partnermi z farmaceutického priemyslu a tiež poskytuje startupom zázemie, skúsenosti a financie. Technologické startupy pomáhajú riešiť výzvy, s ktorými farmaceutické firmy zápasia. „Naším cieľom je umožniť rýchlejší a lacnejší vývoj nových liečiv pomocou umelej inteligencie a jej zapojenia vo všetkých fázach vývoja,“ hovorí Mati Gill. Príkladom môže byť nástroj, ktorý pomocou umelej inteligencie predvída výsledok klinického hodnotenia už v priebehu jeho časnej fázy.

Edna Bar Ratsonová z izraelskej zdravotníckej skupiny Maccabi zdôraznila, že kľúčovou otázkou pre prijatie akéhokoľvek nástroja digitálneho zdravotníctva je, či vedie u pacientov k zlepšeniu zdravotných výsledkov. „Nemá zmysel jednoducho napodobňovať osobnú zdravotnú starostlivosť virtuálne, ale premýšľať, ako sa môže poskytovanie starostlivosti premeniť, aby vo výsledku prinieslo výrazne lepšie výsledky pre pacientov,“ uviedla Edna Bar Ratsonová. Spomenula odborné štúdie, ktoré sa zaoberali prínosom technologických inovácii pre zdravotnú starostlivosť. Digitálne zdravotné služby majú byť bezpečné a efektívne, pokiaľ možno zamerané na pacienta, majú byť včasné a vyhovovať požiadavkám na rovnosť a spravodlivosť.

Izraelské ministerstvo zdravotníctva vypracovalo rámec pre posudzovanie technológií digitálneho zdravotníctva. Ako prezentoval Oren Pearlsman z ministerského odboru plánovania, rozpočtovania a oceňovania, izraelská vláda podporuje digitálne zdravotníctvo a vidí v tejto oblasti príležitosť pre celú ekonomiku. Spolupracuje so zdravotníckymi organizáciami a firmami. V rámci podporného programu získavajú vybrané nové projekty 30 až 50 percent dotácií na pilotný projekt.

Ako sa posudzuje zdravotná hodnota a uskutočniteľnosť? Základná otázka je, či je technológia bezpečná. Ďalej, či má preukázateľný zdravotný prínos, či zlepší rovnosť pacientov, aký je pomer ekonomických nákladov a prínosov, ako ovplyvní súčasný štandard starostlivosti, či je nutné k využitiu technológie poskytnúť používateľom školenie a ako sa dokáže uplatniť v súčasných IT systémoch.

Niektoré spoločnosti prinášajú novinky, ktoré sú technologicky zaujímavé, ale nič potrebné neriešia, poznamenal Oren Pearlsman. Jednou z podstatných otázok v procese hodnotenia je, v akom rozsahu prináša daná technológia riešenie nejakej nenaplnenej zdravotnej potreby. Do úvahy sa berie, ako veľkej populácie sa dotýka ochorenie a ponúkané riešenie, ako závažná je zdravotná potreba, ktorú rieši, aké je porovnanie so súčasnou starostlivosťou, aká je použiteľnosť v praxi a či prináša takisto nejaké riziká pre zdravie pacienta. Hodnotitelia vo výsledku v správe dávajú technológii v jednotlivých kategóriách číselné skóre. Aj po úspešnom hodnotení nasleduje pravidelné recenzovanie projektu.

Európa digitalizuje

Spolupráca a výmena skúseností medzi krajinami V4 sa prehĺbi už len s tým, ako sa rozvíja spoločné európske elektronické zdravotníctvo. Európsky systém právne stojí na smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a po novom sa mu venuje regulácia Európskeho priestoru pre zdravotné dáta (EHDS), ktorej návrh predstavila Európska komisia tento rok v marci. Aktuálnu situáciu e-health na európskej úrovni zhrnul na konferencii Hugo van Haastert, expert na digitálne zdravotníctvo na DG Santé, Generálnom riaditeľstve pre zdravie a bezpečnosť potravín Európskej komisie. Ako pripomenul, v súčasnosti je v európskom systéme pre zdieľanie pacientskych dát MyHealth@EU pripojených 11 štátov (medzi nimi aj Česko) a očakáva sa, že ich v nasledujúcich rokoch rýchlo pribudne. V túto chvíľu európska sieť e‑health ponúka dve služby, a to pacientsky súhrn a elektronickú preskripciu. Do budúcna by sa malo pridať zdieľanie obrazovej zdravotnej dokumentácie, laboratórnych výsledkov, prepúšťacích správ, dát o vzácnych ochoreniach a ďalších kategóriách informácii. Pilotný projekt preverí pacientsky prístup k zdravotným údajom v MyHealth@EU.

Okrem primárneho použitia zdravotných dát pri zdravotnej starostlivosti rieši EHDS tiež sekundárne využitie dát, teda druhotné poskytnutie zozbieraných údajov pre výskum, zdravotnú politiku, ale prípadne aj pre firmy, v digitálnom interoperabilnom formáte.

Za tým účelom vzniká sieť uzlov, prístupových bodov k EHDS. Môžu to byť národné autority pre dáta alebo európski hráči ako Európska lieková agentúra (EMA), Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), výskumné inštitúcie a ďalší. Prístup k dátam má pritom jasné pravidlá čo do formátu a kvality dát, tak aj ohľadom súkromia a zabezpečenia dát. „Príklady na národnej úrovni vznikajú vo Fínsku, Dánsku, Francúzsku alebo Nórsku,“ uviedol Hugo van Haastert.

Zároveň prebiehajú grantom podporené pilotné projekty pre využitie dát. Jedným z nich je pacientsky prístup ku zdravotnej dokumentácii, ktorý vedie Maďarsko. Druhým je projekt sekundárneho využitia dát konzorcia vedeného Francúzskom, v ktorom spolupracujú Fínsko, Dánsko, Nórsko a tiež EMA a ECDC.

Pre Európsku komisiu je e-health dôležitou témou. „Naprieč Európskou úniou sú veľké rozdiely, čo sa týka vyspelosti digitálneho zdravotníctva. Niektoré krajiny, ako Dánsko a Fínsko, sú v čele tejto zmeny, iné krajiny silno investujú a snažia sa dohnať straty. Jednotlivé členské štáty majú národné zdravotné systémy, sú odlišne organizované, majú teda aj rôznu organizáciu digitálnych zdravotných služieb,“ pripomenul Hugo van Haastert. „Hľadáme cesty, ako podporiť štáty v tejto zmene. V reakcii na pandémiu vznikol Nástroj na oživenie a odolnosť (Recovery and Resilience Facility), v ktorom je takmer 700 miliárd eur. Mnoho členských štátov sa rozhodlo investovať časť týchto dotácií do digitálneho zdravotníctva, čo je pre nich príležitosť k zlepšeniu. Taktiež sa snažíme členským štátom pomôcť budovať kapacity a sprostredkovávať výmenu skúseností,“ hovorí Hugo van Haastert.

Na projekte Platformy pre zdravotnícke inovácie vo V4 a Izraeli sa podieľa Moravská vysoká škola Olomouc, Ekonomická univerzita v Bratislave, Ekonomická univerzita v Katoviciach, Budapeštianska obchodná škola – Univerzita aplikovaných vied a izraelskí experti z ministerstva zdravotníctva, Reichmanovej univerzity, AION Labs Alliance a Start‑up Nation Central. Projekt je spolufinancovaný grantami z Vyšehradského fondu na podporu udržateľnej spolupráce v regióne.

Zámerom platformy je nielen definovať aktuálny stav digitalizácie v krajinách V4, popísať mechanizmy podpory startupov v týchto krajinách a v Izraeli, ale aj určiť problémové oblasti pri využívaní digitálnych inovácii v zdravotníctve a pomôcť rozvoju e-health v krajinách V4.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Editoriál

9. 5. 2022

To, ako teraz vyzerá pregraduálna výchova lekárov, ovplyvní klinickú prax a kvalitu starostlivosti s odstupom desiatich, pätnástich rokov. Prinášame…

Editoriál

15. 11. 2022

Nedostatok zdravotníkov predstavuje komplexný problém, na ktorý neexistuje jedna zázračná odpoveď. Jedným z opatrení, ktoré ho môžu pomôcť riešiť, je…