Vyšší príjem znižuje riziko úmrtia na mŕtvicu o tretinu, ukazuje nová štúdia
Nový výskum predstavený na 10. európskej konferencii ESO (European Stroke Organisation) 2024, ktorá sa konala v máji vo švajčiarskom Bazileji, odhalil, že jedinci s vysokými príjmami majú riziko úmrtnosti po cievnej mozgovej príhode (CMP) o 32 percent nižšie a ľudia s vyšším vzdelaním majú toto riziko nižšie o 26 percent. To podľa autorov práce poukazuje na výrazné rozdiely v prežití po CMP na základe kľúčových sociálnych determinant zdravia (SDoH).
Štúdia založená na registri analyzovala dáta od 6 901 pacientov s CMP vo švédskom Göteborgu v období od novembra 2014 do decembra 2019, aby preskúmala vplyv faktorov SDoH na riziko úmrtnosti po cievnej mozgovej príhode. Štúdia sa zamerala na štyri faktory SDoH: oblasť bývania, krajinu narodenia, vzdelanie a príjem.
Okrem identifikácie významnej súvislosti medzi príjmom, úrovňou vzdelania a rizikom mortality po CMP štúdia odhalila znepokojujúci trend týkajúci sa kumulatívneho vplyvu faktorov SDoH. Pacienti s jedným nepriaznivým faktorom SDoH čelili o 18 percent vyššiemu riziku mortality v porovnaní s pacientmi bez akýchkoľvek nepriaznivých faktorov SDoH. Toto riziko sa zvýšilo na 24 percent u pacientov s dvoma až štyrmi faktormi SDoH.
„Naše zistenia podčiarkujú tvrdú realitu – socioekonomický status jednotlivca môže byť v súvislosti s cievnou mozgovou príhodou otázkou života alebo smrti, najmä ak je konfrontovaný s mnohými nepriaznivými faktormi SDoH. Aj keď bola naša štúdia vykonaná v Göteborgu, veríme, že tieto poznatky rezonujú v celej Európe, kde existujú podobné štruktúry zdravotnej starostlivosti a úrovne sociálnej zraniteľnosti, čo zdôrazňuje všadeprítomný problém na celom kontinente,“ je presvedčená vedúca autorka štúdie prof. Katharina Stibrant Sunnerhagenová, University of Gothenburg, Clinical Neuroscience, Švédsko, ktorá sa špecializuje na rehabilitačnú medicínu a je známa predovšetkým svojím výskumom v oblasti rehabilitácie po CMP.
Ako pripomenula, štúdia tiež potvrdila súvislosť medzi zvýšeným rizikom úmrtnosti a ďalšími rizikovými faktormi, ako je fyzická nečinnosť, diabetes, abúzus alkoholu a fibrilácia predsiení.
Za dôležité výskumníci považujú aj ďalšie poznatky týkajúce sa rodových rozdielov a potenciálneho dopadu rizikových faktorov pri skúmaní charakteristík pacientov v rámci študijnej kohorty. Podiel pacientok rástol s počtom nepriaznivých faktorov SDoH. Skupinu bez nepriaznivých faktorov SDoH tvorili ženy zo 41 percent, zatiaľ čo v skupine s dvoma až štyrmi nepriaznivými faktormi SDoH ich bolo 59 percent. Okrem toho fajčenie, či už súčasné, alebo v minulom roku, bolo v skupine s dvoma až štyrmi nepriaznivými faktormi SDoH častejšie v porovnaní s tými, ktorí nemali nepriaznivé faktory žiadne (19 % oproti 12 %).
„Podľa odhadov sa počet ľudí postihnutých cievnou mozgovou príhodou v Európe medzi rokmi 2017 a 2047 zvýši o 27 percent. Preto je potreba účinných intervencií naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Vo svetle zistení našej štúdie sú cielené stratégie zásadné. Tvorcovia politík musia napríklad prispôsobiť legislatívu a prístupy tak, aby zohľadňovali špecifické okolnosti a potreby rôznych komunít, zatiaľ čo klinickí lekári by mali zvážiť identifikáciu pacientov s nepriaznivými faktormi SDoH, aby zabránili mortalite po mozgovej príhode. Riešením týchto rozdielov nielenže podporíme princípy rovnosti v zdraví, ale máme aj potenciál výrazne zlepšiť výsledky verejného zdravia,“ vysvetlila v komentári k opatreniam potrebným na zníženie budúceho rizika CMP prof. Stibrant Sunnerhagenová.
ESO je celoeurópska spoločnosť výskumníkov a lekárov iktu, národných a regionálnych iktových spoločností a laických organizácií, ktorá bola založená v decembri 2007. Jej cieľom je znížiť záťaž spôsobenú CMP a zmeniť spôsob, akým je toto ochorenie vnímané a liečené. To možno dosiahnuť iba odborným a verejným vzdelávaním a inštitucionálnymi zmenami.