Nobelova cena za fyziológiu a medicínu 2026 sa udeľuje za optogenetiku
Ocenenie Švédskou kráľovskou akadémiou získali v pondelok 5. októbra 2026 Američan Karl Deisseroth a Nemci Peter Hegemann a Georg Nagel za svoju prácu na svetelných iónových kanáloch. Títo traja vedci skúmali svetelné iónové kanály a založili odbor optogenetiky.
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu 2026 bola udelená za optogenetiku, teda metódu, ktorá umožňuje sledovať, ako nervové bunky formujú spomienky, pocity a správanie v živom mozgu. Peter Hegemann a Georg Nagel objavili pozoruhodný proteín – channelrhodopsín – v jednobunkovej riase. Karl Deisseroth transformoval proteín na svetlom riadený spínač pre nervové bunky.
Ako mozog riadi pocity, správanie a telesné funkcie, bolo dlho záhadou. V 20. storočí začali vedci skúmať, ktoré oblasti mozgu ovplyvňujú konkrétne funkcie, ale použité metódy im neumožnili preukázať príčinné vzťahy. Obraz, ktorý o mozgu vytvorili, bol ako náčrt mapy: plný otáznikov a neznámych. „Optogenetika ponúka príležitosti na mapovanie mozgu spôsobom, o ktorom sme kedysi mohli len snívať,“ hovorí Per Svenningsson, predseda Nobelovho výboru pre fyziológiu a medicínu.
Všetko sa začalo zvedavosťou Petera Hegemanna. Premýšľal, ako môže Chlamydomonas, jednobunková riasa, plávať k zdroju svetla. Na začiatku 21. storočia on a Georg Nagel objavili channelrhodopsín, proteín spomínanej riasy s unikátnymi vlastnosťami, ktorý sa nachádza na povrchu bunky. Keď je osvetlený modrým svetlom, otvorí sa proteínový kanál. Nabité ióny potom prúdia do bunky a vytvárajú elektrický impulz. Zistili, že bez ohľadu na to, do ktorej bunky proteín vložili, sa tieto bunky stali citlivými na svetlo.
Karl Deisseroth implantoval gén pre channelrhodopsín do nervových buniek potkanov. Osvetlením buniek modrým svetlom dokázal spustiť nervový signál. Tento prelom publikoval v roku 2005. O dva roky neskôr dokázal tento svetlom riadený spínač nervových buniek fungovať v mozgoch živých myší.
Metóda riadenia nervových signálov svetlom sa teraz nazýva optogenetika a rýchlo získava celosvetový význam. Vďaka optogenetike sú vedci schopní odhaliť nervové okruhy riadiace špecifické spomienky, pocity a správanie relevantné pre neurologické a psychiatrické poruchy. V klinickej medicíne výskumníci používajú túto metódu pri snahe obnoviť zrak u ľudí so zrakovým postihnutím.
Optogenetika zásadne zmenila chápanie mozgu. Každý deň prináša nové objavy, ktoré pomáhajú vyriešiť jednu z veľkých záhad ľudstva: ako funguje náš neuveriteľný mozog.
Zdroj: www.nobelprize.org 5. 10. 2026