Ako môžu bežné koreniny zlepšiť zdravie čriev, mozgu a metabolizmu

Od škorice a kurkumy až po čierne korenie a oregano: vedci uvádzajú, že bežné kuchynské koreniny môžu robiť oveľa viac než len zlepšovať chuť jedál. Potenciálne môžu ovplyvňovať hladinu cukru v krvi, zápal, funkciu mozgu a dokonca aj črevný mikrobióm.

Výskumníci analyzovali dostupnú literatúru, najmä štúdie realizované v Centre pre ľudskú výživu Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA Center for Human Nutrition), aby preskúmali účinky korenín a bylín na ľudské zdravie. Tento prehľad bol uverejnený začiatkom júna 2026 v časopise Nutrition Reviews.

Bylinky a koreniny sa používajú po celom svete už stáročia, od čias starovekého Egypta a Ríma, pričom väčšina z nich pochádza zo stredomorských, blízkovýchodných alebo ázijských krajín. Používajú sa predovšetkým na zvýraznenie chuti jedál, ako konzervačné látky, ale aj pre svoje liečivé účinky.

Bylinky pochádzajú z čerstvých listov a kvetov, zatiaľ čo koreniny sa získavajú z koreňov, semien, kôry, stoniek, bobúľ alebo púčikov a zvyčajne sa sušia. Bylinky dodávajú jemné a svieže chute a často sa pridávajú na konci varenia alebo sa používajú v surovom stave. Koreniny majú intenzívnejšiu a koncentrovanejšiu chuť a využívajú sa počas tepelnej úpravy, ako aj v marinádach a koreniacich zmesiach.

Mnohé národné výživové odporúčania odporúčajú používanie korenín na zníženie príjmu sodíka. Napríklad diéta Dietary Approaches to Stop Hypertension (DASH), vypracovaná americkými National Institutes of Health, odporúča nahradiť soľ koreninami a bylinkami s cieľom znížiť krvný tlak. Nedávny výskum ukazuje, že ľudia, ktorí obľubujú pikantné jedlá, konzumujú menej soli a mávajú nižší krvný tlak.

Polyfenolové zlúčeniny obsiahnuté v bylinkách a koreninách môžu pomáhať znižovať oxidačný stres, ktorý sa podieľa na vzniku širokého spektra ochorení vrátane nádorových. Antioxidanty v koreninách, ako sú fenolové kyseliny, flavonoidy a ďalšie metabolity, neutralizujú voľné radikály a pomáhajú chrániť organizmus pred oxidačným poškodením spojeným s chronickými chorobami.

Prehľad literatúry skúmajúcej účinky korenín na ľudské zdravie

V období rokov 2010 až 2024 bolo v Centre pre ľudskú výživu UCLA realizovaných osem štúdií na ľuďoch a dvanásť experimentov in vitro. Tieto štúdie zahŕňali intervencie využívajúce jednotlivé bylinky a koreniny, ako aj ich kombinácie.

Zdravotné prínosy korenín a mechanizmy ich účinku

Škorica

Dve klinické štúdie realizované v Centre pre ľudskú výživu UCLA zistili, že škorica znižovala koncentrácie inzulínu a glukagónu u účastníkov s normálnou hmotnosťou, ako aj u osôb s nadváhou a obezitou. Jej príjem bol tiež spojený s nižšími priemernými koncentráciami glukózy a výraznými zmenami v zložení črevného mikrobiómu v porovnaní s placebom. Niektorí účastníci však zaznamenali aj prechodné zvýšenie glykémie v určitých časových obdobiach, čo poukazuje na komplexnosť metabolických účinkov škorice.

Okrem vplyvu na glykémiu môže škorica poskytovať ochranu pred respiračnými a gastrointestinálnymi infekciami. Vykazuje tiež protizápalové, antioxidačné, hepatoprotektívne a neuroprotektívne účinky. Biologické mechanizmy zodpovedné za tieto prínosy zahŕňajú moduláciu expresie zápalových génov, inhibíciu zápalových enzýmov a ovplyvňovanie rôznych bunkových signálnych dráh súvisiacich s metabolizmom, citlivosťou na inzulín a bunkovou ochranou. Kľúčovú úlohu v týchto účinkoch zohráva cinnamaldehyd, hlavná aktívna zložka škorice.

Červená paprika

Kapsaicín obsiahnutý v chilli papričkách stimuluje termogenézu, avšak pri účinných dávkach môže spôsobovať závažné gastrointestinálne nežiaduce účinky. Sladké papričky CH-19 obsahujú kapsinoidy, ako je dihydrokapsiát (DCT), ktoré môžu prinášať podobné metabolické výhody bez týchto nežiaducich účinkov.

DCT aktivuje receptory TRPV1 v čreve, čím stimuluje sympatický nervový systém a potenciálne zvyšuje termogenézu a metabolizmus tukov. Extrakty zo sladkej papriky CH-19 môžu podporovať termogenézu, spotrebu kyslíka, aktivitu sympatika a redukciu telesnej hmotnosti.

Štúdia UCLA z roku 2010 zistila, že hoci všetci účastníci s nadváhou a obezitou na nízkokalorickej diéte schudli, iba skupina dostávajúca 9 mg DCT vykázala významné zvýšenie energetického výdaja po jedle. DCT môže podporovať termogenézu a oxidáciu tukov. Novšie štúdie však jeho účinky jednoznačne nepotvrdili.

Kurkuma

Štúdia UCLA z roku 2014 ukázala, že kombinácia arktigenínu, epigalokatechín galátu (EGCG) a kurkumínu zosilňuje protinádorové účinky v bunkách karcinómu prostaty a prsníka v porovnaní s ktoroukoľvek z jednotlivých látok. Táto kombinácia viedla k častejšej smrti nádorových buniek a výraznejšej inhibícii karcinogénnych dráh.

V samostatnej štúdii UCLA z roku 2018 zlepšila denná suplementácia biologicky dostupnou formou kurkumínu počas 18 mesiacov pamäť, pozornosť a náladu u starších dospelých. Zobrazovacie vyšetrenia zároveň preukázali zmeny potenciálne súvisiace s ukladaním amyloidu a tau proteínu.

Ďalší výskum naznačuje, že kurkumín zmierňuje bolesť u pacientov s osteoartrózou kolena a zlepšuje lipidový profil u osôb s metabolickým syndrómom zvýšením koncentrácie HDL-cholesterolu a znížením koncentrácie LDL-cholesterolu. Kurkumín pôsobí ako silný antioxidant, neutralizuje voľné radikály a zvyšuje hladinu antioxidantov v organizme. Zároveň inhibuje kľúčové zápalové dráhy a podporuje apoptózu nádorových buniek blokovaním bunkového cyklu.

Zmesi korenín

Štúdie in vitro aj klinické štúdie preukázali, že zmesi korenín vrátane čierneho korenia, kajenského korenia, škorice, zázvoru, oregana, rozmarínu a kurkumy sú bohaté na polyfenoly, ktoré podporujú rast prospešných črevných baktérií, ako sú laktobacily a bifidobaktérie, a zároveň obmedzujú rast niektorých potenciálne patogénnych mikroorganizmov.

Výskum z UCLA tieto poznatky ďalej podporuje a ukazuje, že pridanie korenín bohatých na polyfenoly do jedla pred tepelnou úpravou významne znižuje markery lipidovej peroxidácie, čo naznačuje nižšie koncentrácie malondialdehydu (MDA). Polyfenoly z korenín tiež pomáhajú znižovať markery oxidačného stresu a zlepšujú funkciu endotelu.

Pozoruhodné je, že antioxidačný účinok sa líši podľa druhu korenia a spôsobu prípravy. Napríklad oregano vykazuje najvyššiu antioxidačnú kapacitu, kurkumín si zachováva účinnosť aj po varení a v kombinácii s čiernym korením sa jeho schopnosť znižovať lipidovú peroxidáciu počas tepelnej úpravy ešte zvyšuje, hoci samotný piperín antioxidačné vlastnosti nevykazuje.

Závery

Hoci výskum poukazuje na mnohé potenciálne zdravotné prínosy bylín a korenín, ich skutočný vplyv v rámci bežného stravovacieho režimu zostáva zatiaľ nejasný. Ako prírodné a široko dostupné ingrediencie predstavujú sľubnú možnosť zlepšenia verejného zdravia, avšak na objasnenie ich úlohy sú potrebné ďalšie kvalitne navrhnuté štúdie.

Určité obmedzenia predstavujú nízky počet účastníkov v jednotlivých štúdiách a používanie vyšších dávok bylín a korenín, než aké sa bežne konzumujú v strave. Jediným nežiaducim účinkom zaznamenaným v skúmaniach boli gastrointestinálne ťažkosti po konzumácii vyšších dávok kapsaicínu z chilli papričiek.

Naďalej však platí, že hoci bylinky a koreniny môžu prospievať zdraviu, nemožno ich považovať za náhradu liekov, ako sú antidiabetiká, antihypertenzíva, hypolipidemiká či iné liečivá. Závažnou chybou by bolo spoliehať sa na ich protinádorové účinky pri onkologických ochoreniach. Na druhej strane aj placebo efekt môže mať aditívny terapeutický prínos.

Zdroje:

• Diacova T, et al. Spices Beyond Antioxidants: From the Gut to the Brain. Nutr Rev 2026;84(Suppl 1):52–69.
• NEWS Medical Life Sciences