Preskočiť na obsah

Gliflozíny zvyšujú hemoglobín. Klinický význam nie je jasný

krvinky
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: shutterStock.

Metaanalýza randomizovaných štúdií spresnila, o koľko pri liečbe gliflozínmi stúpajú hodnoty hemoglobínu a hematokritu. Zmeny erytropoetínu a metabolizmu železa naznačujú možný podiel zvýšenej erytropoézy popri hemokoncentrácii. Klinický význam tohto účinku však zostáva nejasný.

Gliflozíny sa využívajú pri diabete 2. typu, srdcovom zlyhávaní a chronickom ochorení obličiek. Vzostup hodnôt hemoglobínu pri ich podávaní bol známy už skôr, doterajšie súhrnné hodnotenia sa však sústreďovali predovšetkým na pacientov s diabetom. Nová metaanalýza publikovaná v časopise JAMA zahrnula aj štúdie pri kardiovaskulárnych a renálnych diagnózach a hodnotila aj parametre metabolizmu železa.

Autori analyzovali 85 dvojito zaslepených randomizovaných štúdií so 70 543 účastníkmi. V 78 štúdiách boli gliflozíny porovnávané s placebom, v siedmich s aktívnou liečbou. Medián sledovania predstavoval 24 týždňov. Údaje o hemoglobíne poskytlo 46 štúdií, o hematokrite 74. V súhrnnej analýze gliflozíny zvýšili hemoglobín v priemere o 6,0 g/l (95 % interval spoĺahlivosti [CI] 5,5 – 6,6) a hematokrit o 2,36 percentuálneho bodu (95 % CI 2,19 – 2,52) viac než kontrolná liečba. Oba rozdiely boli štatisticky významné. Zvýšenie hodnoty hemoglobínu bolo zjavné naprieč diagnostickými skupinami, jeho veľkosť sa však medzi štúdiami značne líšila.

Možná úloha erytropoézy

Vzostup hodnoty hemoglobínu bol pôvodne pripisovaný predovšetkým hemokoncentrácii pri osmotickej diuréze. Metaanalýza však zaznamenala aj zvýšenie koncentrácie erytropoetínu o 2,11 mIU/ml a erytrocytov o 0,20 × 10¹²/l oproti kontrolným skupinám. Súčasne klesla koncentrácia feritínu o 15,05 ng/ml a saturácia transferínu o 0,84 percentuálneho bodu. Štatisticky významný rozdiel v sérovom železe preukázaný nebol. Súhrn nálezov je zlučiteľný s vyšším využívaním železa pri erytropoéze, ale samotný mechanizmus nepreukazuje.

Istotu dôkazov pre oba hlavné ukazovatele autori podľa systému GRADE hodnotili ako strednú. Údaje o metabolizme železa boli dostupné len u 7,3 percenta účastníkov. Chýbalo aj priame meranie erytrocytovej masy, ktoré by umožnilo odlíšiť jej skutočný nárast od hemokoncentrácie. Metaanalýza navyše nehodnotila klinické výsledky. Zistený vzostup hemoglobínu preto nemožno považovať za dôkaz účinnosti gliflozínov v liečbe anémie.

Zdroj: Yang Y, Yang C, Wang Y, et al. Sodium‑Glucose Cotransporter 2 Inhibitor Use and Levels of Hemoglobin, Markers of Iron Metabolism, and Erythropoiesis: A Systematic Review and Meta‑Analysis of Randomized Clinical Trials. JAMA 2026 Oct 24:e2619921. doi: 10.1001/jama.2026.19921. Epub ahead of print.

Prevzaté z webu tribune.cz

Zdieľajte článok

Odporúčané