Najdôležitejšie odporúčané postupy z kongresu Európskej kardiologickej spoločnosti 2026

Tohtoročný kongres Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC 2026) v Mníchove s  takmer 34 000 účastníkmi priniesol štyri nové klinické odporúčania: pre srdcové zlyhávanie, kardiorehabilitáciu, kardiovaskulárne ochorenia s chronickým ochorením obličiek a piatu revíziu definície infarktu myokardu, ale aj výsledky zaujímavých klinických štúdií.

1. Manažment srdcového zlyhávania

„Vreckové vydanie“ na stiahnutie má 112 strán, preto tu prinášame kľúčové informácie.

• Nové odporúčané postupy vypúšťajú termín „srdcové zlyhávanie s mierne zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory“ (HFmrEF), pretože HF s ejekčnou frakciou medzi 40 – 50 % sa už považuje za HF s redukovanou EF (HFrEF).
• Termín „akútne srdcové zlyhávanie“ sa nahrádza termínom „dekompenzované srdcové zlyhávanie“.
• Srdcové zlyhávanie (HF) sa rozdeľuje na štyri štádiá (A – D), pričom štádium A je asymptomatické, „hroziace“ HF, štádium B je presymptomatické HF s poruchou funkcie ľavej komory, štádium C je už symptomatické HF a štádium D pokročilé HF.
• Novinkou je aj výrazné zameranie na prevenciu, včasnú liečbu HF a jej intenzifikáciu.

Základnú farmakologickú liečbu HF (Foundational Medical Therapy) HFrEF predstavujú:

1. inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE inhibítory) alebo inhibítor receptora pre angiotenzín a neprilyzínu (ARNI), respektíve blokátory receptora pre angiotenzín II (sartany);
2. betablokátory;
3. gliflozíny (inhibítory sodíkovo-glukózového kotransportéra 2, SGLT2i);
4. antagonisti mineralokortikoidných receptorov (MRA).

Podľa očakávania sa teda do schémy liečby HF dostali gliflozíny, a navyše u pacientov s obezitou aj GLP-1 RA (agonisti receptorov pre glucagon-like peptide-1, semaglutid) alebo duálny agonista GLP-1 RA + GIP (glukózovo dependentný inzulinotropný polypeptid, tirzepatid). Veľký dôraz sa kladie na režimové opatrenia a liečbu komorbidít pri zohľadnení nejednotnej etiológie HF.

Odporúčané postupy 2026 zavádzajú termíny Ďalšia farmakologická liečba (Additional Medical Therapy), Intervenčná liečba (Directed Interventional Therapy) a Ďalšie opatrenia (Additional management). Rozsiahle a podrobné odporúčané postupy nemožno zhrnúť do jednoduchého oznámenia. Ich plné znenie uverejnil: European Heart Journal 2026;00:1–112; https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehag100

2. Odporúčania ESC pre kardiorehabilitáciu

Odporúčania zdôrazňujú, že kardiorehabilitácia zlepšuje kvalitu života, kondíciu a duševnú pohodu a súčasne znižuje riziko progresie kardiovaskulárneho ochorenia (KVO).

Kardiologická rehabilitácia je individuálne prispôsobený program, ktorého cieľom je pomôcť pacientom zvládať ich srdcové ochorenie a zotaviť sa po srdcovej príhode alebo operácii. Ľudia sa dnes dožívajú vyššieho veku, ale „pridané roky“ často prežívajú v zlom zdravotnom a psychickom stave. Z tohto hľadiska je zlepšenie využívania kardiálnej rehabilitácie vítaným zámerom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a je takisto zakotvené v pláne Európskej únie (EÚ) v rámci „Safe Heart Plan“ z roku 2025.

Individualizovaný program kardiologickej rehabilitácie realizovaný multidisciplinárnym tímom špecialistov kombinuje niekoľko kľúčových zložiek: pohybový tréning, emocionálnu podporu a edukáciu. Významnú úlohu pri tvorbe týchto guidelines zohrávala aktívna účasť zástupcov pacientov.

Kardiorehabilitácia má význam nielen pre pacientov po infarkte alebo so srdcovým zlyhávaním, ale aj pre chorých s vrodenou srdcovou chybou, fibriláciou predsiení, po náhrade chlopne či pre pacientov, ktorí podstúpili kardiotoxickú onkologickú liečbu.

Kardiorehabilitácia je nákladovo efektívna a často vedie k úsporám v dôsledku zníženého čerpania zdrojov zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Guidelines uvádzajú, že u vybraných pacientov môžu telemedicínsky podporovaná domáca kardiorehabilitácia a telekonzultácie so zdravotníckymi odborníkmi znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť.

3. Odporúčania ESC 2026 pre manažment kardiovaskulárnych ochorení a chronického ochorenia obličiek

Cieľom tohto odporúčaného postupu je zlepšiť včasnú diagnostiku chronického ochorenia obličiek (CKD) vyšetrením renálnych funkcií, aby viac rizikových pacientov dostalo účinnú liečbu. Odporúčania sa takisto zaoberajú terapiou širokej škály kardiovaskulárnych ochorení (KVO) v súvislosti s prítomnosťou CKD.

Chronické ochorenie obličiek je definované ako prítomnosť abnormalít štruktúry alebo funkcie obličiek trvajúca najmenej tri mesiace. Odhaduje sa, že v Európe žije približne 100 miliónov ľudí s CKD, u ktorých hrozia nielen vyššie riziko zlyhania obličiek a nutnosť predčasnej dialýzy, ale aj zvýšené riziko mnohých KVO.

Pracovná skupina vytvorila akronym „STAMP on CKD“, ktorý znamená: Screening, Triage, Address CKD Risk, Modify CVD Management a Plan Health Services, ktorý presne vystihuje postup v diagnostike a včasnej liečbe CKD. Osobitne dôležité je podľa odporúčaní včasné začatie liečby inhibítormi RAS a SGLT2 a hypolipidemickej liečby. Osobitná pozornosť sa venuje použitiu liekov a ich dávkovaniu u pacientov so zníženou funkciou obličiek.

4. Piata univerzálna definícia infarktu myokardu

Infarkt myokardu je patologicky definovaný ako smrť buniek myokardu v dôsledku predĺženej ischémie spôsobenej nedostatočným alebo chýbajúcim koronárnym prietokom krvi a reperfúznym poškodením. Histopatologická diagnóza vyžaduje pitvu, ale klinickú diagnózu infarktu myokardu možno potvrdiť spoločným vyhodnotením klinických symptómov, biomarkerov, EKG a koronárneho alebo srdcového zobrazovania. Klinická diagnóza vyžaduje nepriamy dôkaz nezvratnej bunkovej smrti a potvrdenie, že bunková smrť bola spôsobená ischémiou myokardu. Žiadne samostatné kritérium nemôže potvrdiť diagnózu akútneho infarktu myokardu; preto je nevyhnutných niekoľko kritérií, ktoré spoločne zvyšujú pravdepodobnosť, že k infarktu myokardu došlo.

Piata univerzálna definícia infarktu myokardu (UDMI) aktualizuje klasifikáciu tak, aby lepšie odrážala základnú patofyziológiu, bola v súlade s klinickým hodnotením pacientov a zahŕňala objektívne diagnostické kritériá. Táto klasifikácia uvádza, že infarkt myokardu sa vyskytuje v troch klinických situáciách:

1. Infarkt myokardu môže vzniknúť spontánne v dôsledku akútnej koronárnej patológie (primárny infarkt myokardu). Hoci väčšina prejavov je spôsobená aterotrombózou, alternatívne koronárne patológie možno identifikovať pomocou koronárneho zobrazovania a funkčného testovania.
2. Infarkt myokardu môže byť dôsledkom iného akútneho stavu spôsobujúceho nerovnováhu medzi prívodom a potrebou kyslíka (sekundárny infarkt myokardu). Tu sú navrhnuté objektívne kritériá, ktoré majú usmerňovať použitie invazívneho alebo neinvazívneho koronárneho zobrazovania.
3. Infarkt myokardu môže nastať ako komplikácia perkutánnych alebo chirurgických srdcových zákrokov (infarkt súvisiaci s procedúrou). Diagnóza infarktu myokardu súvisiaceho s procedúrou nezávisí od prahových hodnôt srdcových biomarkerov a je porovnateľná pre perkutánne a chirurgické zákroky.

Piata UDMI je spoločným vyhlásením Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC), Amerického kardiologického kolégia (ACC), Americkej kardiologickej asociácie (AHA) a Svetovej kardiologickej federácie (WHF). Ide o konsenzuálne vyhlásenie a malo by sa aplikovať v spojení s národnými a regionálnymi klinickými odporúčaniami.

Zdroj: Mills NL, et al. Fifth Universal Definition of Myocardial Infarction (2026): Eur Heart J 2026; https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehag101

Ďalšie z ESC 2026:

Štúdia STAREE – prínos statínov u seniorov

Bola vykonaná dvojito zaslepená, randomizovaná, placebom kontrolovaná štúdia v ambulanciách všeobecných lekárov po celej Austrálii. Dospelí jedinci vo veku najmenej 70 rokov bez anamnézy kardiovaskulárnych ochorení, diabetu alebo demencie boli randomizovaní v pomere 1 : 1 na podávanie atorvastatínu v dávke 40 mg jedenkrát denne alebo placeba. Dvoma cieľovými ukazovateľmi boli MACE (úmrtie z kardiovaskulárnych príčin, nefatálny infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda alebo koronárna revaskularizácia) a kompozitný cieľ: úmrtie z akejkoľvek príčiny, demencia alebo pretrvávajúca fyzická disabilita.

Celkovo bolo zaradených 9 971 účastníkov: 4 984 bolo priradených k užívaniu atorvastatínu a 4 987 k podávaniu placeba. Priemerný vek (±SD) účastníkov bol 74,7 ± 4,5 roka a 51,9 % tvorili ženy. Pri mediáne 5,9 roka došlo k primárnej kardiovaskulárnej udalosti u 297 účastníkov (10,9 udalosti na 1 000 osoborokov) v skupine s atorvastatínom a u 412 účastníkov (15,5 udalosti na 1 000 osoborokov) v skupine s placebom (HR: 0,70; 95 % CI: 0,61 – 0,82; p < 0,001). Úmrtie z akejkoľvek príčiny, demencia alebo pretrvávajúca telesná disabilita nastali u 637 účastníkov (21,6 udalosti na 1 000 osoborokov) v skupine s atorvastatínom a u 676 účastníkov (23,0 udalosti na 1 000 osoborokov) v skupine s placebom (HR: 0,94; 95 % CI: 0,84 – 1,05; p = 0,25). Závažné nežiaduce účinky sa vyskytli u 131 účastníkov (2,7 %) v skupine s atorvastatínom a u 129 účastníkov (2,7 %) v skupine s placebom, pričom muskuloskeletálne, hepatobiliárne a s diabetom súvisiace nežiaduce účinky sa vyskytovali častejšie v skupine s atorvastatínom.

Liečba atorvastatínom viedla k nižšiemu riziku závažných kardiovaskulárnych príhod než placebo, ale neviedla k dlhšiemu prežívaniu bez disability u starších dospelých.

Publikované tiež:

Zoungas S, et al. Atorvastatin, Cardiovascular Events, and Disability-free Survival in Older Adults. N Engl J Med 2026;395:1259–1272; DOI: 10.1056/NEJMoa2607314

Štúdia ACACIA-HCM s aficamtenom

Hypertrofická kardiomyopatia (HCM) je dedičné ochorenie, pri ktorom dochádza k abnormálnej hypertrofii myokardu. Pri neobštrukčnej kardiomyopatii nie je prietok krvi blokovaný, ale funkcia srdca je napriek tomu narušená. ACACIA-HCM bola dvojito zaslepená štúdia fázy III vykonávaná na 182 medzinárodných pracoviskách. Celkovo 517 dospelých so symptomatickou neobštrukčnou HCM bolo randomizovaných do skupiny liečby aficamtenom alebo k placebu počas až 72 týždňov. Dávka aficamtenu bola upravená podľa ejekčnej frakcie ľavej komory. Dvoma primárnymi cieľmi boli zmena skóre Kansas City Cardiomyopathy Questionnaire Clinical Summary Score (KCCQ-CSS) a zmena maximálnej záťažovej výkonnosti (pVO₂) od východiskového stavu do 36. týždňa. Priemerný vek účastníkov bol 55 rokov, 54 % tvorili ženy a východisková hodnota ejekčnej frakcie ľavej komory bola 68 %.

Aficamten významne zlepšil skóre KCCQ-CSS o 11,4 bodu vs. 8,4 bodu v skupine s placebom (p = 0,02). Aficamten tiež významne zlepšil parameter maximálnej záťažovej výkonnosti po 36 týždňoch. Hodnota pVO₂ sa v skupine s aficamtenom zlepšila o 0,64 ml/kg/min, zatiaľ čo v skupine s placebom zostala takmer bez zmeny (−0,03 ml/kg/min) (p = 0,003). Významné zlepšenie pri liečbe aficamtenom bolo zaznamenané aj pri sekundárnych cieľoch vrátane funkčnej triedy NYHA, submaximálnej záťažovej výkonnosti a NT-proBNP.

U pacientov liečených aficamtenom došlo v porovnaní so skupinou s placebom k zvýšeniu počtu pacientov s redukciou LVEF > 50 % (10 % vs. 1 %).

Zdroje:

ESC 2026.

Masri A, et al. Aficamten for Symptomatic Nonobstructive Hypertrophic Cardiomyopathy. N Engl J Med. Published August 28, 2026 DOI: 10.1056/NEJMoa2603021