Tichý infarkt môže urýchliť progresiu kognitívneho deficitu

Skrytý infarkt môže zanechať viac než len poškodenie srdca. Výskumníci zistili, že aj subklinicky prekonaný infarkt myokardu je spojený s rýchlejším zhoršovaním kognitívnych funkcií, čo vyvoláva nové otázky o tom, ako zdravie srdca ovplyvňuje funkciu mozgu.

Akútny infarkt myokardu (IM) je spojený s následným poklesom kognitívnych funkcií. Vedci nedávno uverejnili v časopise Stroke výsledky štúdie, v ktorej skúmali, či detekcia predchádzajúceho IM pomocou rutinného elektrokardiografického vyšetrenia (EKG) a subjektívne uvádzanej anamnézy dokáže identifikovať rôzne trajektórie kognitívneho úpadku. V rámci celoštátnej kohortovej štúdie sa snažili určiť súvislosť medzi prekonaným IM a dlhodobým stavom kognitívnych funkcií.

Odhaduje sa, že 22 – 44 % infarktov myokardu nie je nikdy klinicky diagnostikovaných, no zanechávajú charakteristické Q-vlny na EKG (klinicky nemý infarkt). Napriek absencii známych príznakov je tichý infarkt spojený s vyšším rizikom demencie, ochorenia bielej hmoty a subklinických mozgových infarktov.

Na preskúmanie tejto otázky výskumníci použili údaje z kohorty REGARDS, teda rozsiahlej prospektívnej americkej štúdie zameranej na skúmanie cievnych faktorov prispievajúcich k zdraviu mozgu. Kohorta zahŕňa podrobné kardiovaskulárne vyšetrenie spolu so štandardizovanými kognitívnymi testami opakovanými počas mnohých rokov.

Na základe týchto údajov výskumníci skúmali, či boli dôkazy o predchádzajúcom IM spojené s rýchlejším kognitívnym poklesom v rôznorodej populácii dospelých čiernych a bielych Američanov.

Do kohorty REGARDS (Reasons for Geographic and Racial Differences in Stroke) boli účastníci zaraďovaní v rokoch 2003 až 2007. Vstupnou podmienkou bolo interpretovateľné EKG a neporušené kognitívne funkcie. Jedinci boli rozdelení do skupín podľa nálezu na EKG a vlastného self-reportingu: na subjektívne hlásené IM (bez Q-vlny s anamnézou IM), klinické IM (Q-vlna s anamnézou IM) a tiché IM (Q-vlna bez anamnézy IM). Skúmala sa súvislosť medzi predchádzajúcim IM a zmenou kognitívnych funkcií hodnotenou pomocou každoročných telefonických kontrol s určením 6-položkového skríningového skóre.

Primárna analytická kohorta pozostávala z 20 923 osôb sledovaných počas 10,1 roka (medián), pričom 2 183 osôb malo na začiatku štúdie známky prekonaného IM (1 098 subjektívne hlásených, 281 klinicky hlásených a 804 tichých IM). Počas sledovania zomrelo celkovo 4 884 účastníkov.

Predchádzajúci IM bol spojený s významným ročným poklesom kognitívnych funkcií (−0,016 bodu; 95 % interval spoľahlivosti [CI]: −0,021 až −0,012; p < 0,001). Podobné trajektórie zrýchleného ročného kognitívneho poklesu boli pozorované pri subjektívne hlásenom IM (−0,016 bodu; 95 % CI: −0,022 až −0,010; p < 0,001), klinickom IM (−0,020 bodu; 95 % CI: −0,032 až −0,008; p = 0,001) aj tichom IM (−0,015 bodu; 95 % CI: −0,022 až −0,008; p < 0,001).

Predchádzajúci IM, či už klinicky rozpoznaný, alebo klinicky nemý, bol spojený so zrýchleným poklesom kognitívnych funkcií. Prekonaný IM môže identifikovať jedincov s rizikom budúceho kognitívneho poškodenia. Autori naznačujú, že „tichý infarkt môže predstavovať srdcový prejav širšieho systémového mikrovaskulárneho ochorenia“.

Zdroje:

• Ridha M, et al. Prior Myocardial Infarction and Cognitive Decline: The REGARDS Cohort. Stroke 2026;57(6); online 14. 5. 2026.
• NEWS Medical Life Sciences